Pokoj v duši

skvělé drama o rozpolcené duši
Mám slabost pro slovenskou   filmovou tvorbu a to už   dlouhá desetiletí. Určitou   dobu si vybírala svou   slabší chvilku, ale o to   zdařilejší návrat. Chtěl   bych Vladimíru Balkovi   složit svůj hold. Velmi   jednoduchý, ale hluboký a   uvěřitelný příběh   slovenského   "drsného" horala a   pár lidí z jeho okolí. To   celé zasazené do jedné z   nejtypičtějších   slovenských oblastí, po   celou dobu podkreslené velmi   příjemnou hudbou. Rád jsem   si zakoupil DVD i s   přiloženým CD. U   ústřední písně Jany   Kirschner mám jemné mrazení   a to je u mě jasná známka   nevnucované a nenápadně   přicházející kvality.   Zapomeňte na chvíli na filmy   zaplavující naše kina   hrubým násilím a jasnou   touhou po nutném kasovním   zisku a prožijte skvěle   zpracovaný hluboký lidký   příběh, který by se   klidně mohl odehrávat i u   nás, neboť naše mentalita v   té dobré i špatné stránce   je té slovenské tak   blízká. DOPORUČUJI všem,   kteří mají ve své duši   alespoň kousek místa pro   klid.

Čo si slepý ti ........   Najlepšia veta z celého   filmu. Na Slovenský film je   to výborné. A aj na Helenu   Krajčiovú je to výborné.

Silný zážitek
Silný emocionální prožitek   přináší tento film, který   má úžasnou kameru, režii,   hudbu a herecké výkony.   Autentičnost scén je   dokonalá, kamera je   neviditelná, jako byste byli   součástí děje, jako by to   nebyli herci, ale vaši   sousedé... Samotný příběh   a postavy jsou mistrným   dílem scénáristy Jiřího   Křižana. Po filmu Bathory   znovu skvělý slovenský   film. Už se těším na   Jánošíka. Škoda, že se   není na co těšit v bohaté   české kinematografii. Někdy   méně je více!

Pokoj v duši je nádherný film
Včera (pondelok, 9.2.2009)   som si pozrel v Auparku Pokoj   v duši. Som laik v tejto   oblasti, ale bol som nadšený   týmto filmom, mal som hlboký   emotívny zážitok, podľa   mňa je to nádherný film,   spokojnosť s ním vyjadrili   aj všetci vedľa mňa sediaci   diváci. Odporúčam všetkým   pozrieť si tento film. I keď   mi bolo smutno na duši nad   osudom hlavného hrdinu, mal   som radosť z toho, že   slovenský film sa vzmáha.   Pekná hudba, krásne zábery   na krajinu. Diváci ticho   sedeli, mladí či starší,   nejedli pukance (popcorn) ako   deň predtým na Tango s   komármi, po doznení filmu   všetci diváci ďalej   pozerali titulky a počúvali   nádhernú pieseň Jany   Kirschner. Pokiaľ tu wlad   kritizuje film, hoci napohľad   jeho kritika vyzerá   kvalifikovaná, nemôžem sa   zbaviť dojmu, že v jeho   slovách je zášť, závisť   a zlý úmysel - poznám to v   svojom odbore, kde ohrdnutí   formálne trochu pochvália   ale potom kritizujú a   kritizujú a hľadajú iba   chyby a hľadajú iba   nedostatky v snahe   znehodnotiť a znevážiť.   Zacitujem názor z   hospodárskych novín, s   ktorým sa plne stotožňujem:   Súdiť ho budú len tí, čo   slovenskému filmu neprajú...   (http://hnonline.sk/kultura/c1   -33559920-pokoj-v-dusi-budu-su   dit-len-ti-co-nepraju-nasim-fi   lmom) Myslím, že   návštevnosť filmu   najlepšie ukáže, či je   film dobrý alebo nie. A   včera o 19:30 bolo hľadisko   plné.

Jsem vděčný za to, podívat   se na každý nový slovenský   film. Právě jako Pokoj v   duši. Těch současných   slovenských filmů není moc,   alespoň u české TV, a tak   je třeba vzít za vděk   kanálem Film+CS. Film mě moc   zaujal, taková syrová pravda   o nešťastném člověku   vláčeném svou minulostí.

Skvelá dráma z reálnym a   dojímavým dejom. K filmu bol   vytvorený veľmi kvalitný   námet, nehovoriac o scenári   ktorý je vynikajúci.   Taktiež je tu veľmi   kvalitné herecké obsadenie.

Pokoj v duši
som rad ze som tento film   videl a mam moznost sa podelit   o jeho postrehy ... aj na   slovensku dokazeme natocit   dobry film, je v nom vela   charakterov nielen osob ale aj   prostredia,film je realny a to   je natom to pekne,odporucam   pozriet si tento film :   zastavme sa na chvilu a   porzmyslajme o com je zivot   .........

Pomerne dosť dobrý film zo   smutným koncom. Dej tohto   filmu opisuje život človeka,   ktorý práve vyšiel z   kriminálu, ktorému sa bolo   všade ťažko presadiť a   navyše ho čakalo množstvo   sklamaní, ktorý vyšli na   samotný povrch.

Prázdno v srdci
Najprv prečo tak nízke   hodnotenie. Príbeh. Ono to   malo byť silné   vyrozprávanie o priateľstve,   zrade, nenaplnených   očakávaniach, či   sklamaniach. No stalo sa tak   napoly. Mňa nenadchol,   neprišiel mi ani taký   silný, navyše sa dal   výrazne predvídať a aj   očakávanie tragického konca   sa dalo čakať. Niečo mi tam   chýbalo, nebolo to akoby   vyložene dotiahnuté. Na   druhej strane je to na   remeselnej úrovni vlastne na   maximum. Kamera, herci,   exteriéry, tam niet čo   vytknúť, majstrovská   práca. Len keby ten príbeh   podali možno inak. Ďalšie   plusy sú krásna príroda a   nádherné vykreslenie ako to   chodí na tých dedinách.   Kradnutie dreva, úplatky,   podnikateľské plány, plná   krčma, toto nebolo ďaleko od   reality. Hodnotenie   šalamúnske, pretože čakám   na ďalšie slovenské záseky   do kinematografického pňa,   tie ďalšie dúfam, že sa   nájdu medzi nimi pecky.   Každopádne Pokoj v duši je   pekný film, ktorý sa môže   iným páčiť viac

Pokoj v duši
Obyčajná dráma nič   viac,nič menej.Neviem čo   mám povedat.Je to   proste,taká dráma akých my   Slováci máme mnoho a mohli   by sme natočit už niečo   normálne.

Pokoj v duši , Dir.:V.Balko, SR-ČR, 2008
Pokoj v duši,(ďalej aj v   skratke Pokoj), je slušný   konzumný produkt, ktorý sa   krátko po uvedení   katapultoval počtom divákov   (cez 100 000)na tretí   najnavštevovanejší   súčasný slovenský film.  
Ocitol sa za takými   kinohitami ako Bathory   (najnovši J.Jakubisko) či   Fontána pre Zuzanu   (najkomerčnejší D.Rapoš).   A to boli kiná zámerom pre   masy, a tak trochu   nerealistické megastory.
História Pokoja:
Debutant V.Balko si   nepredstieranou pokorou   vyberie jedného z   najrenomovanejších českých   scenáristov.
Kúpi od   neho spolu s producentom   scenár.
Pokoj však   je však zrejme možno   najkontraverznejším   produktom, aký kedy   R.Křižan vyprodukoval: veď   aj veľmajstner raz nemusí   mať svoj šťastný deň.
Chýba predovšetkým   menej "zadubená"   povaha protagonistu.
Nie sú tu   prekvakvapujúcejšie   prepojenia. Zvraty s   ďalšími postavami.
Nadhodené akoby   vonkajkom: všetky morálne   zlé, ale akoby im išlo iba o   akýsi neznámy prototyp   etickej romantiky.
Režisér V.Balko dáva do   toho poctivo všetko, čo tam   zrejme podľa neho patrí, ba   až príliš.
Film   V.Balka získava produktový   image hudobným partom   náležite skomponovanovaným   nenásilným M.Lorencom.
Za priamo fenomenálny   ťah možno označiť   nasadenie populárnej   J.Kirchner na   "podmazivú"   upútavku v titulkoovom   závere.
Najlepšiu,   akú kedy vyprodukovala   marketingová komunikácia pre   pôvodný slovenský film (aj   vďaka Forze).
Výtvarno je až   baladidicky krásne aj vďaka   moderne kresliacemu   kameramanovi M.Štrbovi,   zrejme našej výtvarnej   jedničke.
Pokoj je   dobrým komunikátom vďaka   nadmieru slušnému herectvu   veľmi protagonického a   neopozeraného A.Mokosa.   Výkonom možno sa jedná o   filmové obsadenie sezóny.  
Z tempa nevychádza   ani "kontrujúci"   skvelý R.Luknár.
I   taký epizódne roztomilý   J.Nvota tu má svoje čaro.
Réžia nie zlá, v   jednotlivostiach hereckého   vedenia niekedy až pokorne   snaživá.
Ohybná, a   bez väčšej vyhranenej či   pekvapujúcej osobitosti, či   hrdej identickosti, bez   proporčnosti.
Chýbajú zmysluplnnejšie   väzby medzi postavami, bez   ktorých nepostavíme   presvedčivejší oblúk do   výšky: myslím istý   tvoriteľský sebapresah   založený na výraznejšom   zážitku hlbšej   autentičnosti.
A o   čom Pokoj by mal, či mohol   byť???
Scenáristický   zámer zaradil segment   štyridsiatnika, respektíve   päťdesiatnika. Na našej   rovníkovej šírke ide o   generáciu odchovanú   socialistickou   lumpenchytráčtinou.   Pamätníci   poznajú:"Neopováž sa   nepokradnúť, lebo okrádneš   vlastnú rodinu,   ....generácačné výmeny   kabátov". Skurumpované   straky nachytali   druhý,...vynovený vietor,  
ale čoskoro z nich   pre výstrahu pochytali.
Ale jeden z nich si to   odsedí: "...hľa   protagonista Rudo sa s pokojom   v duši vracia z   kriminálu".
Je   jasné, že sa Rudo v   spravodlivom závere   zasebevraždí. Veď jeho   filmový život i   scenáristická prognóza je   viac ako trápením: dieťa,   ktoré mu žena povila nie je   jeho. Hrdina Rudo je konečne   schopný zistiť to, ale pre   fungovanie s nečistým   vienkom nemá guráž. Možno   nalomený kriminálom?   Žena(podobne zadubená) hu   ignoruje, nemá chuť s ním o   tom diskutovať (...zatĺka,   zatĺka!). Dvaja   "nešťastní bez   komunikácie v jednom   zmietaní sa".
Rudiho životní kamaráti   sú "jedno   nevypočítateľnejšie zviera   než druhé".
Stačí k vedomiu pokoja   len dostatok pokory? Úplne   chýba nálada k síce   vonkajškovému, ale   ozajstnému hťadaniu   šťasteny. Kde je prevýchova   kriminálnika? Kde sú   hodnotové komparácie? Nie je   to len interná nepotvrdená   hypotéza?
V.Balko   vokajškovosťou svojích   postrehov vytvára nabulujúcu   sa šokovú guľu pre diváka,   ale ani ten katarzijný   pohľad do očí smrti, ani   ten nie je v diele priamo.   Svet, hlavne moderný,   balkovky kľučkujúci asi nie   je.
Alternatíva(!):   So ženami a mladými sa to   musí vedieť, (myslím, že   Rudo to v scenáristickej   nápovede ani netuší, lebo   od ženy i okolia hraje na   autoritatívnu poslušnosť   .
A nie je každý   štyridsiatnik   "princípiálne   skorumpovaný mamľas"   (nevedno bližšie či   recividista, mafián,   nešťastník, či aký   neurčený nepodarok ako   prototyp spoločenskej   mizérie ). Rudo má tvrdú   škrupinu, posrkáva tvrdé.   Nôti si len v melancholickej   tónine. Je len ako taká   osudová bábka : nestal   farárom, ani úplným   zhýralcom.
Pokoj v   duši je popkultúrne   nadupaný, s výbornými   hercami, lepšou výpravou,   ale akosi príliš   odšťavený a s rozpačitým,   určite veľmi otáznym   záverom.
Balkov debut   s nadmieru štedrým   marketingovým vkladom, ktorý   priniesol svoje ovocie: v   autentickom herectve, v   popisnom vonkajškovom   výtvarne, s chytlavými   nápevmi, no bez dramatického   vhľadu a spoločenskej   krikiky.
A námet na   skutočne svetové, nepokojne   podarené rituálne harakiri?  
C.Eastwood v Gran   Torine.To je dráma, ktorá   dýcha celý čas. A v závere   možno až obrazne   sviští.
Na Slovensku   si divák dáva   najrôznejšie otázky. Film   už naoko nešuští papierom.   Takže nabudúce príde možno   aj pani skutočná realita.   Keď neprší, aj kvapky sú   in.

Sklamanie
Zaujimavy namet a pribeh,   ktory pochovalo slabe   spracovanie. Film zastal na   polceste medzi nadnesenou   lyrickou poetikou a realizmom   az naturalizmom. Velke   mnoztvo miest bez akychkolvek   replik ci hudby ho taha prvym   smerom, na slovenske pomery az   neobvykle hojne pouzivanie   stavnatych vyrazov, ale aj   obsah samotny, zas svedci o   opacnom zamere. Pokus o Orlie   pierko 2 nevysiel, postavy su   ploche, reakcie sablonovite a   v mnohych pripadoch tazko   uveritelne. Repliky sa hemzia   klise a neuveritelnymi,   kniznymi, formulaciami. Vztahy   medzi postavami bud   predvidatelne, alebo   nepritomne. To skodilo najma v   pripade Tona a jeho manzelky.  
Herecky vykony   premenlive, pochvalit treba   hlavne Romana Luknara, ale aj   Roberta Więckiewicza, Attila   Mokos mna osobne az tak   nezaujal. Ale pravdou je, ze   Luknar aj dostal najviac   priestoru, napr. taka Helena   Krajciova ma aj na ovela viac,   ako jej dovolil uhrat scenar.   Jakub Nvota je dobry reziser,   ale pred kamerou? Ech, nebolo   to bohvieco. A co potom   hovorit o totalnych nehercoch,   ktori sa tiez sem-tam   vyskytnu...
Velke   sklamanie. Nie je to film zly,   ale je hlboko, hlboko pod   ocakavanou kvalitou. Skoda.   Podobne kroky vedla mozu   divakov od slovenskej   kinematografie nadobro   odradit. Popri dovozovych   akcnych hlupostiach je to sice   stale sviezi vanok, ale ani   zdaleka nevyuzil vsetky   moznosti, ktore mal.

║Rozpočet   $-miliónov║Tržby USA   ║Tržby Celosvetovo   $545,144(zatiaľ len Slovensko   a Česko)║ Tvorcovia tohto   filmu môžu za komerčný   úspech v prvom rade ďakovať   Jane Kirschner a jej   pesničke"Pokoj v   duši". Film sám o sebe   nie je zlý na Slovenské   pomery ale dohromady   neponúkne nič preborné,   herecké výkony sú prevažne   dosť chatrné na to aby   prednes hercov bol viac než   nezáživne odrecitovanie   dialógov, chýba im   skutočné zanietenie aby   dostali postavy skutočnú   hĺbku. Myšlienka podaná v   príbehu nie je zlá, skôr   forma v akej je ponúknutá   nezanechá dojem, žiadny   dojem, takže z príchodom   záverečných titulkov sa   myšlienka príbehu vytratí z   hlavy rýchlejšie než by ste   čakali a jediné čo ostáva   v pamäti je ústredná   pesnička, ktorá film na   plnej čiare zatieňuje a   dokáže omnoho viac svojou   výpoveďou zaujať. Jediné   čo skutočne poteší je   technická stránka filmu, kde   celkom dobre ladí kamera a   hudba. Suma sumárum, má film   bližšie k všednej   televíznej produkcii než k   nejakému silnému   dramatickému filmu z veľkým   posolstvom, čo by malo byť   prezentované na striebornom   plátne. /videl v kine: 40%/

Bohulibý úmysl natočit   sociálně kritický film o   (nejen) slovenské realitě   dopadl pro mě bezkrevně.   Základní předvídatelná   zápletka i schematické   potíže, s nimiž se hrdina   po návratu z vězení   setkává (nevěra manželky,   odcizení, nikdo ho nechce   vzít do práce, hlásí se   staří kamarádi s   „kšefty“). Snímek   naprosto ničím nepřekvapí,   na emoce se tu jen hraje nebo   žádné nejsou. Natočit   něco „hlubokého“ se   musí umět a nestačí k tomu   naházet do kastrólu   ingredience, o kterých si   myslím, že dělají   „hloubku“. Osobně   nepovažuji za vrchol   uměleckosti a snahy o   autenticitu občasné   vulgarismy – ano, ve filmu   se už pár let nemluví jako   z příručky matice   slovenské. Letecké záběry   na hezkou krajinu jako z klipu   lákajícího turisty   nekorespondují s dějem,   který se schematicky a ploše   vleče. Závěrečná   sebevražda mi přišla   nepochopitelná, zřejmě   proto, že mě   nepřesvědčila šablonovitá   cesta k ní vedoucí. Díky   stínovitosti postav jsem   chvíli měla potíž   uvědomit si, o čí pohřeb   vlastně jde. Hudební   stránka filmu je dobrá (a   ústřední píseň dokonece   velmi), ale do filmu nezapadá   – zatímco soundtrack se   rozmáchle filmově a maličko   historicky vznáší, dole na   zemi se motá trochu jako   robot s několika základními   módy ústřední hrdina   (nadávání policistům,   rozkazování ženě,   naříkání nad životem,   spravedlivé rozhořčení) a   jeho podobně naprogramovaná   žena, synček zamotaný do   povlečení z Ikey a kamarád   taky rád. Já nevím, ale   takoví Horkýže slíže by k   tomu šli mnohem víc.