Nevesta hôľ

Hory ju stvorili, i hory si ju vzali
Asi najlepší,   najgeniálnejší,   najdokonalejší film, aký   som kedy videl. Toto je niečo   neuveriteľné. Ale pôjdem   pekne poporiadku. Film je   natočený na motívy novely   geniálneho spisovateľa   svetovej triedy Františeka   Švantnera. Hlavne hranicu   možného boria jeho zbierka   noviel Malka a hlavne   fenomenálna Neveta hôľ.   Autor je predstaviteľom   svojského literárneho   štýlu naturizmu, ktorý   prekvital medzi vojnami. O čo   v týchto dielach ide? Malka   je zbierka desivých noviel,   kde na vás číha krutý   každodenný vtedajší biedny   život Slovákov,   všadeprítomné temno a   drsná príroda podhorských   oblastí. V Neveste hôľ ide   zasa o hľadanie Soka, Súpera   v láske. Tie novely často   nemajú dej, alebo majú, ale   je v uzadí. Skôr celá kniha   dýcha prírodou, neskrotnými   živlami a mystičnom.   František Švantner je náš   unikát a je paradox, že   dobrú literatúru hľadáme   často v zahraničí, keď   kvalitu máme doma. Ale som   možno príliš subjektívny,   lebo jeho dielo ma strašne   nadchlo. V roku 1971 natočili   teda film. Prvý krát som ho   videl pred pár rokmi. Až tak   moc ma nenadchol. Kniha je   predsa len vždy lepšia.   Teraz po dlhej dobe musím   vyzdvihnúť obrovské kvality   filmu. Trebalo to jednoducho   pozrieť viac ráz. Na obavy,   že film nezachytí atmosféru   knihy, môžeme zabudnúť,   pretože vystihuje ju až   príliš dobre, čo je divák,   čo čítal knihu prekvapený.   Pretože dielo je napísané   takmer nesfilmovateľným   štýlom. Jedno je však   isté, nestrávi ho každý. O   čo v ňom ide? Dielo   predstavuje typický život   Slovákov. Bez príkras.   Kruto. Nulové sebavedomie,   povery, mystika, báje, krutá   podhorská príroda, drsný   biedny život, alkoholizmus.   Príbeh je vlastne svojský.   Je to o hľadaní Zuny,   mystickej postavy, zžitej s   prírodou, víle. Nevieme a   ani sa nedozvieme nakoľko je   reálna, nakoľko existuje. O   jej priazeň sa uchádza   mladý horár Libor, ktorý sa   po rokoch vrátil z mesta,   uhliar Tavo "boh   všetkých ožranov",   prazvláštna postava žijúca   v horách a nakoniec On,   zrodený z Vlka a ženy,   neskôr spriahnutý s   Vlčicou. Nevieme nakoľko je   on reálny, nevieme, čo je   sen a realita, to necháva   autor i tvorcovia filmu na   divákovi, resp. čitateľovi.   Celý príbeh je hľadanie   Soka a hľadanie samotnej   Zuny. Je popretkávaný   zvláštnymi vzťahmi v rodine   a neskôr sa dozvedávame   mnohé prazvláštne   skutočnosti, otázok je viac   ako odpovedí. Zuna je   pobehlica "ktorej sa   neoplatí pre jednoho chlapa   vyhrnúť sukňu" ako   tvrdia všetci, alebo je   čistá ako ľália, ako   tvrdí Tavo? Príbeh je tak   troška zvláštne   načuchnutý zvláštnou   láskou, alebo skôr   erotičnom. Brutálna epizóda   o štyroch dôstojníkov dáva   za pravdu a ten záber na   pozorujúceho Tava je snáď   najdokonalejší záber filmu   vôbec, vôbec aký bol kedy   natočený. Nesmieme   zabudnúť ani na prekrásnu   prírodu a tie povery a   mystéria. Nechýba vlkodlak,   obryne, vlk, nečisté sily,   diabolské miesto zvané   Peklisko. Čo záber to   majstrovský kúsok. Ako   vlkodlak naháňal mlynárovu   ženu, bizarná svatobná   veselica krčmára,   hypnotická postava mlynára,   a On, vlk s krivou zadnou   nohou, diabol. Ráno zobudenie   sa s prehryznutým hrdlom.   Mystérium. A samozrejme asi   najbrutálnejšia scéna   pribíjania vlka na kríž.   Tento film je unikát a   neverím, že ho niečo   prekoná. Film je natočený   tiatkiež prazvláštne,   rôzne kamerové filtre len   umocňujú jeho silu a   našepkavajú kedy ide zhruba   o sen a kedy o realitu. I   režisér a myslím hlavne   kameraman odviedol   majstrovskú prácu. Veď len   tie prvé minúty a záber na   kríž. A ešte na koniec to   najlepšie a to výkony   hercov. Tu nenájdete slabú   rolu. Bačovia, valasi,   drevorúbači akoby boli   neherci a len tak krásne   zdvôrazňujú atmosféru   podhorských oblastí. Milan   Kňažko, Mária De Riggová,   všetci boli úžasní, ale   nad všetkými vládol akoby   Július Pántik ako uhliar   Tavo. Ešte som nevidel tak   dokonale zahrať úlohu a   podľa mňa najlepší výkon   na svete, kto videl to jeho   vyčínanie vo filme, tak   pochopí. A ako býva zvykom   pri takýchto geniálnych   filmoch, nesmieme zabudnúť   na famóznu hudbu. Obsahuje   asi zo štyri motívy, ale ten   hlavný ma neskutočne a   neustále hypnotizuje, vydaril   sa, prekrásna hudobná   vložka. Trocha som sa   rozpísal viac, ale toto dielo   obdivujem. Ako to dopadne?   Nájde Libor svoju milú Zunu?   Možno sa film zdá byť   šialený, fantasktný a   neuveriteľný, ale také   jednoduché to nie je. Možno   je oveľa reálnejší, ako by   sa mohlo zdať. Keby šlo   dávať viac bodov pokojne aj   11/10, kdeže i 100

Tento film jsem viděl před   rokem na cs filmu do té doby   jsem neměl moc v oblibě   slovenské filmy.Ale když   jsem viděl Nevestu vol ranil   mě rovnou do srdce,tak   individualně emocialní a   divoký film jsem ještě   neviděl.Myslím že lyricko   poetický genius loci je tady   až příliš vygradován do   extremních a vynikajicích   scen provazených vokáli v   duchu doznivajicích 60let   nebo drnkací brumlo Zuny   přímo vydrnkavá rytmus   zavrženého jednotlivce   uprostřed hor a lesu který   jednu chvíli jako správný   horár je spřáhnutý s   dablem a jeho přírodnímy   zákony,které chráni uhlíř   Tavo.Horár se nedovede   rozhodnout bud sloužit lidem   nebo Zuně.Zuna ztělesněním   ženské nespoutané svobody   která se nechavá unášet   zvířecímy pudy ale take   nedovede v sobě potlačit   lidskou stránku,soucit se   zvířaty které nechce   zabíjet.Oba dva volí mezi   životem a smrti.Horár na   konec pozná že Zuna   nepatří jemu ale horám   které jí vychovali.Je to   jediný nadherný film ve   slovenské kinematografií.

Zaujímavé,možno mierne   formalistické výtvarné   poňatie v prvých minutách   pripomína Jakubiska.Treba   mať na to náladu,nie je to   oddychový film,vyžaduje   koncentráciu.

Největší experiment, jaký   jsem v historii slovenského   filmu viděl. Martin Ťapák s   Viktorem Svobodou snad byli na   LSD, tolik různých   psychedelických barevných   filtrů jsem nikdy neviděl.   Každý záběr, jiný filtr,   těžko rozpoznat, zda šlo o   nějakou symboliku, nebo to   tam tvůrci házeli, jak je   napadlo. Do toho hudba   Svetozára Stračiny, který   se taky utrhl ze řetězu a   sází tam různé hudební   motivy hlava nehlava. Chvíli   mi trvalo, než jsem rozpoznal   Jula Pántika v roli paliče   uhlí Tava, jeho výkon byl   doslova démonický. Chvílemi   je to i obstojný horor, to   když se ukáže mrtvý z   hrobu, upírka nebo   zlověstný vlk. Také   brutální scény nechybí -   zastřelení psa a jeho   ukřižování anebo uhořelý   kůň. Dohromady je to opravdu   podivný spletenec stylů,   který se zalíbí asi jen   hledačům netradičních a   především těžko   uchopitelných žánrů. Na   rok 1971 těžkej kalibr!

Prazvlážtny mix, v ktorom   skoro nič nesedí, ani obraz,   ani hudba, ani príbeh, ani   postavy. Divím sa Pántikovi   i Ťapákovi, že sa na niečo   také podujali. Toto asi   súdruhovia museli ťažko   schvalovať, pretože to je   čistý experminet.   Nevydarený experiment.