Nebo, peklo ... zem

Takové nijaké, film plyne,   nastřeluje určité situace,   ale nevtáhne do děje ani   není nijak dramatický. Ano   na Zuzanku Kánoczovou se   hezky kouká, ale to je tak   vše, bohužel.

Jedná se o vztahový   příběh zabývající se   mladou, sebevědomou baletkou,   která po odhalení nevěry   svého přítele začne hledat   své místo v životě a   hlavně pevnou půdu pod   nohama. Podobných snímků je   v České kinematografii   vcelku hodně, avšak tento   překvapuje hlavně tím, že   se jedná o snímek   slovenský, což není zase   až tak časté. Příběh   sleduje veškeré počínaní   hrdinky děje a vlastně se   dá říci, že jejíma   očima. Její osud je tak   trochu k zamyšlení. Má být   varováním pro ostatní?   Snové sekvence směřují   laťku do artových končin,   čímž je přizpůsobena i   veškerá atmosféra   vyprávění. Na city se tu v   žádném případě nehraje,   i když je to místy tak tak   na hraně. Film je určen   hlavně pro dámskou část   publika, mezi nimiž se   určitě najde někdo s   podobnými zážitky a   starostmi. Tak trochu vážné   téma, které je vedeno s   lehkostí a ohromnou   skromností.

Nebo,peklo, ..zem, Dir.: L.Siváková
.
Nebo, peklo,...zem je   dráma a autorkin druhý   celovečerný opus. Siváková   rozkýva postoj mladíckej   infantilnosti, svoju mladosť   v úvahe o čomsi zrelšom a   ucelenejšom.
Jej   Nebo,peklo,...zem - (ďalej aj   skrátene Nebo) sa opiera o   "dojmológiu   baletky" stvárnenú   Zuzanou Kanócz.
Talentovanej Kláre sa po   náročnej, ale v celku   ničím nenarušenej kariére   podvrtne noha. Čo bude   znamenať tento klárkin   sádrový útlm ? Je impulzom   k zmene vnímania?
Primadonna pristihne pri   zálete svojho   "ročníkového"   frajera a opúšťa ho.   Prekvapivo bez slzičky.   Tušila to?
Klárka   zažíva na rozlúčku s   dychom - vášnivo   kolorujúce intermezzo   urobené ako exhibícia:   "ešte posledný raz a   poriadne živočíšne   vyspia", - feministický   a marketingový modernizmus?  
Klára sa kontaktuje   s novým a "objektom na   ženské obohatenie".   Šoférom pri autostope je   54-ročný Rudolf.
Herecky skvelým   "oteckom" je   B.Wroclawski (38 poľských   filmov). Vyrazová väčšina   jeho autenticity je v hlase,   nenáležite mimopocitovo   "nadabovanom" akoby   nepodareným slovenským   interpretačným hovorcom, čo   veľmi skresľuje percepciu i   pochopenie filmu.
Z   novej známosti sa vykľuje   spoločensky žiaduci chirurg.   Človek príjemný,   zotpovedný, jednoducho   zabezpečený nápadník. A   minulosťou, ktorú Klára   altruisticky otvára (pomáha   dieťaťu chirurga nájsť   cestu k matke) bez toho, aby   sa do nej skutočne vložila   (trochu málo pikantný   milenecký motív).
Divák nevie, čo vlastne   Klára od Rudolfa potrebuje.   Je jej sympatický? Na lásku   to veru nevyzerá.
Klára sa nasťahuje k   nemu. U Klárky doma je   "tolerantná   matka",ktorá trpí   zotrvačnosťou. Stereotyp   dlhodobého záletnictva   nekomentuje-nerieši.   (Ne)šťastná matka privádza   nové dieťatko do rodiny bez   potreby vzťahovej premeny.  
Aspoň komentár k   vzťahovému bahnu?Bez   životnej i diváckej logiky.  
Autorka je lapidárna,   nepýta sa ako z kola von.
Formulovať otázky je nad   jej kompetencie?
Príbeh je viac autorkin   ako vonkajší svet,lebo kto   je muž, buď   "neodolateľný gejzír,   avšak zásadne bez   charakteru". Alebo len   taký "materiálne   obmedzený, komediálne   roztomilý niktoško".
Nevyrovnaná Klára a jej   "zabezpečujúci   chirurg" sa zbližujú.   Bez motivácie,obaja   školometsky s obojstannými   komplexami.
V Nebi je   obohacujúce klárkino   starostlivé zanietenie k   dvanásťročnej hiphopovej   Júlii. Milenecky lišiacke   poškuľovanie "na   otecka", nič viac.   Filmová podoba Klárky je   žiaľ minimálne   korešponduje s hľadaním   inej vzťahovej (či   profesijnej) paradigmy.
Divák ťažko definuje   aký druh chémie ich vlastne   navzájom spája, či   priťahahuje.
Keď po   mnohých náznakoch a   stupňovaní Klára čosi aj   vykoná, už sme nelogicky až   v závere filmu.
Tu je   zrazu veľkému vzťahu   koniec.
Chirurgova   rozvadená žena sa vracia.   Zrazu je tou asi ľudsky   správnou fúriou. Spamätala   sa konečne "po   vyprchaní vlastného   románika"?
Vo   vani nadránom uštedruje   mladej sokini Klárke dobrých   pár faciek ako lekciu.
Postava matky je   umeleckým priestorom skromne   obklopená Dada   Krajčírová.
V Nebi   je po vrchole(deus ex   machina)obradného   prefackovania ako na povel   všetko na správnom   mieste.
A   "rodinka" je opäť   komplet, a akoby nič - ani   muk.
Fackovacia pointa   ako kľúč?
Našu   protagonistku Kláru fackujú   rovnakým štýľom vlastná   matka,"femisticky hrdo   podvádzaná", ale aj   "druhá" matka   dievčatka, ktorej pomáha či   zaskakuje s výchovou (naša   Klárka).
Civilnú   profesionalitu starostlivo   vybraného hereckého   kolektívu oslabuje   prepílený "dabing"   poľskej hviezdy či   chýbajúci jazykový poradca   v postave španielskeho   choreografa stvárneného   Jirkom Kornom.
Vierohodný španielsky   choreograf môže   artikulovať lepšou   angličtinou!
Jednoznačne sa javí, že   Nebo má len "obrysovú   režijnú povahokresbu",   ktorá pocitmi kľže po   povrchu. Je výrazovo i   konštrukciou nevieryhodé, a   postavy nie sú logicky   poskladané do deja.
Tempo filmu je pozitívne   svižné.
Ale:   "artové kino, páni   producenti?"
Esteticky   najprínosnejšia je   obnažená Klárka v bazéne   azúrových vôd snenia a   túžob.To je Sivákovej   poeticky snivé   protagonistické   sebaspytovanie.
Klárka (Zuzka Kanócz s   driemajúcim potenciálom) je   možno o poschodie vyššie,   než Nebo,peklo..zem.
Hudba akademicky   televízna je stereotypne   vtieravá. Na O.Rószu s   jazz-rockovým feelingom, je   to prešlap.
Siváková   je namiesto poctivého ponoru   navonok garážovo   grotesktktná. Mladícky   irituje a žensky koketuje,   ale charakterovou sviežosťou   len obrysová ostrosť.
Takže svet   "filmových zázrakov a   domáceho podhubia" nikdy   nie je dostatočne   paradoxný.
..........................   .......................
+ Pozorný divák   neprehliadne v titulkoch, že   Nebo, peklo...zem má až   šesť dramaturgov, troch   producentov a hojných   sponzorov,pričom vznikal   štyri roky.
..........................   ..............................  
Kto by chcel   porovnať reálnejšie   podobenstvo o vekom   nerovnorodých milencoch,   máme tu novú Penélope Cruz   a Ben Kingsleya v roliach   majstrovského D.Kepesha a   božskej Consuely v   Umierajúcom zvierati.
Tam je pán režisér a   páni herci - v pánovi   príbehu a skutočne   "pozitívne"

etos-nadpriemerny divak
vo vasej recenzii je uplne   vsetko:
film je podla   vas artovy, akademicky,   povrchny a zaroven urceny   priemernemu nepoucenemu   divakovi :)
pozdravuju   vas teda priemerni divaci,   ktorym sa film pacil a dojal   ich. ach ta sladka   priemernost..pan etos