Jánošík. Pravdivá historie

Film vznikal na slovenskej a poľskej strane Tatier, točilo sa aj v Pieninách, Terchovej a na Spiši, Filmári minuli 45 kilogramov pušného prachu, vo filme sa objaví 76 koní, tisícka oviec, asi 80 strelných a 90 bodných zbraní plus dve delá. Herecký tím doplnilo 60 jazdcov a asi tisícka komparzistov.

o janošíkovi, teda o najnovšom filme o nom písali v slovenskom týždenníku Zivot, že slúžil najprv v rakozsiho vojsku, potom v císarskom. Dalej, že meno jeho frajerky, nie je isté. A ked som videla film s Pavlom Bielikom janošíka zo 60. rokov, tam bolo, že študoval za kňaza v seminári, kde by aj bol doštudoval, keby nebolo krivdy, čo sa stala jeho rodičom za strany liptovského zemana.

Nie je to výčitka, ale zachytila som v upútavke na Janošíka - pravdivý príbeh, kde sa Janošík zaprísahaval, že on nikoho nezabil. Ale logický, je, že ked na nich útočii vojaci, musel niekoho zabiť, ved by zabili jeho.

Oblečenie poddanských žien na začiatku 18. storočia bolo sukňa, spodnička a blúza. Prípadne pod blúzou nejaké kombiné alebo nič.
V zábere tomto filme, kde Janošík uteká za Hankou v snehu a naráta jej 8 spodničiek. To naozaj by bolo dosť nepraktické u poddaných žien. Viac spodničková moda bola u bohatých žien.
Súčasťou oblečenia v zime boli punčochy pripevnené podväzkom.

Václav Jiráček /alias filmový Jánošík/ v istom ženskom časopise prirovnal Janošíka k veteránovi z Vietnamu, ktorý sa vrátil z vojenskej služby a dal sa do gangu v New Yorku. Tak by urobil, keby sa to odohralo v 70. rokoch 20.storočia v USA. Jiráček sa aj povahovo stotožňuje s Janošíkom. Podľa neho bol sebavedomý ako on a že a fyzický sa na neho trocha podoba.