Dva dny v Paříži

Vítej ve Francii!
Dva dny v Paříži strávené   v hektickém tempu stojí   mladého Američana dost   nervů. Fim režisérky a   herečky Julie Delpyová   opravdu připomíná svými   neustálými debatami na   nezvyklá, často sexuální   téma, filmy Woody Allena.   Mně se líbí. Vítej ve   Francii a jeď fašisto!

Pekny
Pěkná klasická otevřená a   bezprostřední francouzská   komedie.Pěkně sem se za   smál a cely film mi úsměv   na tváři nezmizel.

Kolektívna dynamika
Film je sám o sebe odpad,   keby tam nebolo Adama   Goldberga ako Jacka. Všetky   plusy a body sú za neho, lebo   ten tu vládne. Mne chýbali   titulky k francúzskej   konverzácii, ale zasa sa dá   z toho vyvodiť plus, že   viete viac sa vcítiť ako sa   cítil Jack, keďže on im   tiež nerozumel a bol   zmätený z toho, čo sa deje   okolo. Konverzačka a   riešenie vzťahu, často   blbé dialógy, niektoré zasa   na báze geniality. Všetci   ostatní boli otravní a   hrozní, ale Jack, spočiatku   nesympatický hypochonder sa   mení v brutálneho cynika.   Paradoxne sa mi páči ako   víťazi drsný americký   pragmatizmus nad tými   francúzskými klišé. Ich   umenie, voľná láska,   "filozofické"   debaty, to všetko je len   karikatúra seba samých, viď   tá výstava, ruku na srdce,   odpad, čo sa hrá na umenie,   a šokuje možno iba tým, že   vstup do galérie je 18+. A on   svojim cynickým   prikyvovaním,   odrovnavajúcimi hláškami a   drsnými pózami všetkých   naokolo geniálne odpisuje.   Škoda, ale na filme je   svetlý bod iba on. Vrchol   filmu ako Francúzovi   vysvetľuje, potom čo   Francúz sa chce k nim   nasťahovať a deliť sa   úplne o všetko: čo je moje,   to je moje, moje hlavné   náboženstvo je súkromné   vlastníctvo, nevstupovať a   hlavne nesiahať, inak ťa   zabijem

Film Dva dni v Paríži bol   pre mňa slabším (miestami   viac, miestami   menej)"konverzačným&quo   t; odvarom ranného Woodyho.   Vety a dialógy, ktoré mi   prišli vtipné prvý krát ma   po druhom opakovaní už   nudili a po treťom mi prišli   nezmyselné. Takže ak niečo   zaujalo, tak určite   atmosféra Paríža a k tomu   ten kus amerického burana   (nie v zlom) v obleku Adama   Goldberga.

Rád bych k tomuhle filmu   napsal nějaký objektivní   komentář, ale po půl   hodině jsem vzal zbytek filmu   rychloposuvem. Určitě to má   nějaký děj a nějaký   smysl, že to natočili, ale   prostě to neni film pro mě.   Čekal jsem Paříž a něco z   ní, místo toho se neustále   řeší vztah 2 lidí.