Ferenc Vida

Vida Ferenc bol komunistický právnik a sudca vo vykonštruovaných politických procesoch v 50 rokoch v Maďarsku. Popri mnohých iných, bol aj sudcom v známom procese s Imre Nagyom. Narodil sa 4. mája 1911 v meste Csongrád v rodine renomovaného právnika. V rokoch 1932-1933 sa aktivizoval v sionistickom hnutí. V roku 1934 ukončil štúdium práva na univerzite v Szegede, a potom pomáhal v Tel Avive zakladať Palestínsku komunistickú stranu. Po návrate do Maďarska v roku 1934 pracoval ako advokát, pričom pôsobil aj v ilegálnom komunistickom hnutí pod pseudonymom „Tunis“, pre jeho arabské črty. V roku ho za ilegálnu činnosť odsúdili k doživotnému trestu. Po obsadení Maďarska nemeckou armádou ho odvliekli do Nemecka. Po druhej svetovej vojne sa vrátil domov, a pokračoval vo svojej advokátskej praxi. V júli 1945 sa stal tajomníkom Maďarskej robotníckej strany (MDP) pre V. obvod Budapešti. Od februára 1946 do februára 1949 bol radcom na Ministerstve vnútra, neskôr vedúci Ústrednej revíznej komisie MDP. V júli 1949 sa stal vedúcim Štátnej kontrolnej komisie. Od decembra 1951 pracuje na Ministerstve spravodlivosti, od 8. novembra 1953 do 31. októbra 1972 na Najvyššom súde. Do dôchodku odišiel z postu námestníka sudcovského kolégia. 15. júna 1958 bol predsedom senátu Ľudového súdu (Népbírósági Tanács) na Najvyššom súde (Legfelsőbb Bíróság), ktorý odsúdil v koncepčnom procese Imre Nagy (býv.ministerského predsedu) na trest smrti a prepadnutiu majetku, Ferenc Donáth býv. člena ÚV MSZMP (Maďarská socialistická robotnícka strana) k strate slobody na 12 rokov, Miklós Gimes, novinára k trestu smrti, Zoltán Tildy, bývalého prezidenta republiky a ministra Nagyovej vlády k 6 ročnému väzeniu, Pál Maléter, býv. ministra národnej obrany k trestu smrti, Sándor Kopácsi býv. námestníka veliteľa polície na doživotie, Ferenc Jánosi a Miklós Vásárhelyi býv. tlačového šéfa vlády k 5 ročnej strate slobody. Ferenc Vida až do smrti popieral, že by mu boli najvyšší stranícky činitelia resp. János Kádár nariadil tieto rozsudky smrti, ale za svoje „zásluhy“ po potlačení maďarského povstania ho Kádárove vedenie vyznamenalo radom „Sloboda Maďarska“ (Magyar Szabadság Érdemrend). K jeho menu sa viažu aj procesy s Tibor Déry, Péterom Erdösom, Sándorom Harasztim, László Kardosom, Ferencom Méreim, Pálom Löcseim, Zoltánom Zámbokim a inými porazenými povstalcami. Súdy pod jeho vedením po udalostiach z roku 1956 vyniesli 20 rozsudkov smrti. Vida Ferenc zomrel nepotrestaný 7. novembra 1990 v Budapešti. Štefan Rencz