Tibor Déry

Déry Tibor bol maďarský spisovateľ ocenený Kossuthovou a Baumgartenovou cenou. Bol čestným členom niekoľkých zahraničných akadémií (Berlin, Hamburg, Mainz a i.). Narodil sa v Budapešti 18.októbra 1894, zomrel tamtiež 18.augusta 1977. Déry Tibor sa narodil v zámožnej rodine. Jeho otec Déry Károly bol právnik, jeho matka Rosenberg Ernesztin, pochádzala z bohatej rakúskej rodiny. Po ukončení obchodnej akadémie (Budapesti Kereskedelmi Akadémia) v roku 1911, rok sa zdokonaľoval v jazyku v St. Gallen, kde od roku 1913 bol 5 rokov úradníkom firmy Nasici a.s, najprv v sedmohradskom Galócás, potom v Budapešti. Počas tohto obdobia sa hlavne zaoberal písaním. Do povedomia sa dostal svojim románom Lia v roku 1917, keď sa zúčastnil súťaže vypísanej novinami „Érdekes Újság“. Odvtedy počas dvoch rokov uverejnil niekoľko básní a noviel v časopise „Nyugat“. Po prvej svetovej vojne v rokoch 1918-1919 bol členom komunistickej strany, a v čase Maďarskej republiky rád (Tanácsköztársaság) ho zvolili do Direktória spisovateľov (Írói Direktórium). Po páde tejto boľševickej diktatúry bol zatknutý, po prepustení si zvolil emigráciu. Najprv odišiel do Viedne, kde sa stal spolupracovníkom maďarských novín „Bécsi Magyar Újság“. V roku 1923 sa presťahoval do Bavorska, a pracoval pre berlínske noviny „Sturm“. Od roku 1924 žil v Paríži, neskôr od roku 1926 v talianskej Perugii, kde napísal svoje avantgardné dielo „ Az óriáscsecsemő“. V roku 1926 sa vrátil do Budapešti, ale veľa cestoval do zahraničia. V roku 1934 sa vo Viedni zúčastnil povstania, ktoré viedla sociálnodemokratická polovojenská organizácia Schutzbund. Po nezdare akcie musel opustiť Viedeň a ušiel do Španielska. V tom čase neuverejňovali jeho práce, živil sa prekladaním svojich diel. Po návrate do Maďarska sa po obsadení Nemcami (19. marec 1944) sa musel ukrývať. V roku 1945 vstúpil do komunistickej strany a zvolili ho vedenia spolku maďarských spisovateľov (Magyar Írószövetség). Odvtedy mu začali vydávať aj v minulosti nevydané práce : Alvilági játékok, Szemtől-szembe, Jókedv és buzgalom. V Národnom divadle 21. marca 1947 uviedli jeho divadelné dielo Tükör, A Tanúk (1948), Itthon (1948).V roku 1950 a 1952 mu vyšla z pôvodne plánovanej tetralógie „Felelet“, I a II časť. V nasledujúcich rokoch pokračoval v písaní a vydal : Simon Menyhért születése, Talpsimogató, A ló meg az öregasszony, Niki a Egy kutya története. V roku 1956 vystúpil s kritikou strany v spisovateľskom kruhu Petőfi Kör, za čo ho vylúčili zo strany. V zime rokov 1956-1957 vystúpil proti Revolučnej robotníckej roľníckej strany (Forradalmi Munkás-Paraszt Kormány), za čo ho v roku 1957 zavreli na 9 rokov. V roku 1961 mu pozastavili výkon trestu, a v roku 1963 dostal amnestiu. V roku 1963 sa vrátil na spisovateľskú scénu zbierkou noviel „Szerelem“ (Láska). V roku 1977 s nim natočila MTV (Magyar Televízió) televízny cyklus. Na jeho počesť založili v roku 1984 cenu pre spisovateľov „Déry Tibor-díj“ Štefan Rencz