Ferenc Jánosi

Jánosi Ferenc bol maďarský reformátsky kňaz, pedagóg a némestník ministra. Narodil sa v Sárospataku 13. januára 1916. Keď sa v rodnom meste získal diplom kňaza, dostal štipendium na štúdium teológie na Martin-Luther-Universität Halle-Wittenberg. V roku 1941 získal diplom profesora latinčiny a gréčtiny na univerzite v Debrecene. Ako kňaz pôsobil v obci Vajdácska pri Sárospataku, kým ho v roku 1943 nepovolali do vojenskej služby. Stal sa táborovým kňazom, neskôr v hodnosti nadporučíka padol do sovietskeho zajatia. Počas zajatia bol redaktorom novín „Magyar Újság“, ktoré založila Červená armáda. Po vojne sa oženil s dcérou Imre Nagy, Erzsébet, s ktorou mal dve deti: Ferenc a Katalin. V debrecínskej dočasnej vláde (debreceni Ideiglenes Nemzeti Kormány) – dočasná vláda na oslobodenom území, bol vedúcim oddelenia na ministerstve obrany, neskôr bo prvým tajomníkom ministra ľudovej osvety v rokoch 1951-1954. Dňa 23. októbra 1954 na zakladajúcom kongrese vlasteneckého národného frontu (Hazafias Népfront) ho zvolili za generálneho tajomníka. Tu predniesol Imre Nagy prejav o dôležitosti národnej jednoty, za čo ho neskôr obvinili z nacionalizmu. V rokoch 1955-1957 bol riaditeľom Petőfiho literárneho múzea (Petőfi Irodalmi Múzeum). Po maďarskom povstaní (1956) ho zatkli a internovali v rumunskom Snagove. V procese s Imre Nagyom a spol. ho odsúdili na 8 rokov straty slobody. V roku 1960 ho zo zdravotných dôvodov prepustili. Od roku 1963 potom pracoval ako archivár v budapeštianskom druhom archíve (Budapesti 2. számú Állami Levéltárban). V roku 1968 naňho tak doľahli československé udalosti, že po okupácii ČSSR dostal infarkt, a 2. septembra zomrel. Dňa 6. júla 1989 ho Najvyšší súd spolu s ostatnými odsúdenými (Imre Nagy, Ferenc Donáth, Miklós Gimes, Zoltán Tildy, Pál Maléter, Sándor Kopácsi, Miklós Vásárhelyi a József Szilágyi) zbavil všetkých obvinení. Štefan Rencz