Zoltán Tildy

Tildy Zoltán bol maďarský reformátsky kňaz, politik, ministerský predseda a prezident. Narodil sa v hornouhorskom meste Losonc (dnes Lučenec, Slovensko), 18. novembra 1889 v rodine intelektuálov. Základnú a strednú školu navštevoval v Balassagyarmat, Léva (dnes Levice) a Selmecbánya (dnes Banská Štiavnica), kde maturoval. V roku 1910 ukončil štúdium teológie v meste Pápa (Pápai Református Teológiai Akadémia) a ako štipendista pokračoval rok v štúdiu v írskom Belfaste. Po návrate pôsobil ako kňaz v župe Somogy v obci Szenna, v rokovh 1920-1930 v Tahitótfalu, od roku 1932-1946 v Szeghalom. V roku 1924 založil vydavateľstvo cirkevnej literatúry Sylvester Irodalmi és Nyomdai Intézet Rt., ktorej bol majiteľom. V roku 1917 vstúpil do Nezávislej roľníckej strany (Országos Függetlenségi és 48-as Gazdapárt), neskôr do Jednotnej strany (Egységes Párt). V roku 1929 s Ferencom Nagyom založili Stranu nezávislých maloroľníkov (Független Kisgazdapárt), kde prijal post podpredsedu, a od roku 1945 predsedu. Prvýkrát kandidoval vo voľbách v roku 1931, ale zaostal za kandidátom opozície. V roku 1935 ho podvodom zbavili mandátu, ale po podaní petície sa konali nové voľby v v roku 1936, kde uspel. V roku 1939 hlasoval za protižidovské zákony, ale za to ho nikdy potom nebrali k zodpovednosti. V roku 1939 opäť získal mandát, a až do obsadenia Maďarska nemeckou armádou (19. marca 1944) bol poslancom parlamentu. Krátko na to s pomocou svojho syna Zoltána sa pripojil do antifašistického maďarského frontu a prešiel do ilegality. Po vojne ho zvolili do Dočasného národného zhromaždenia (Ideiglenes Nemzetgyűlés), a vo voľbách roku 1945 získal mandát so svojim synom Zoltánom a jeho manželkou Gyenis Erzsébet (všetci za Maloroľnícku stranu - Kisgazdapárt) do parlamentu. Od 15. novembra 1945 do 1. februára 1946 bol ministerským predsedom, potom členom vlády a vo vláde Imre Nagy zastával post ministra vnútra. Keď 1. februára 1946 zrušil parlament štátnu formu kráľovstva. a vyhlásili Maďarskú republiku, Stal sa Tildy prvým prezidentom republiky a Imre Nagy ministerským predsedom, ktorý zostavil novú vládu. Keďže strana maloroľníkov získala vo voľbách iba 50%, nemohli zostaviť vládu bez komunistov. Tým začal pomaly prenikať vplyv sovietov do maďarskej politiky. Tildymu vtedy poradila vláda Británie a USA, aby sa snažil vytvoriť dobré vzťahy so Sovietskym zväzom. Počas jeho úradovania sa konali povojnové procesy Ľudových súdov s predstaviteľmi minulých vlád (István Bethlen, Ferenc Szálasi, László Bárdossy). Tresty smrti ako prezident podpísal, za čo ho pravicová opozícia nazvala „vrahom v sutane“. V roku 1946 komunisti so svojimi agentmi vo vnútri strany zničili Maloroľnícku stranu. Keď to všetko videl vtedajší premiér Ferenc Nagy, čo vyvádzajú komunisti, radšej sa už ani domov nevrátil zo zahraničnej cesta zo Švajčiarska. Komunisti donútili Tildyho rozpustiť parlament a vypísať nové voľby na 31. augusta 1947. Tie boli sfalšované. Tildyho zaťa Viktora Csarnokyho obvinili z vlastizrady, a jeho donútili na základe toho odstúpiť. Odvtedy bol bývalý prezident osem rokov v domácom väzení až do mája 1956. Od 26. októbra 1956 do 4. novembra bol potom vo vláde Imre Nagya námestníkom ministerského predsedu. Po páde revolúcie ho v roku 1958 odsúdili na šesť rokov väzenia. V apríli ho 1959 ho pre chorobu predčasne prepustili. Vtedy sa úplne stiahol z verejného života až do svojej smrti 4. augusta 1961. 6. júla 1989 ho s ostatnými martýrmi povstania z roku 1956 najvyšší súd zbavil všetkých obvinení a bol rehabilitovaný. Štefan Rencz