Miklós Gimes

Gimes Miklós bol maďarský novinár a politik, ktorý sa stal jednou z mnohých obetí represií ktoré nastolili komunisti po potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956. Bol popravený 16. júna 1956 spolu s ministerským predsedom Imre Nagy a ministrom obrany Pál Maléter. Narodil sa v Budapešti 22. decembra 1917 v židovskej rodine, ktorá konvertovala k unitárskemu vyznaniu. Jeho obaja rodičia boli psychiatri. Po maturite v Budapešti odišiel študovať medicínu na univerzitu v Szegede. Štúdim ale nedokončil, založil si vlastný podnik – Auróra. V roku 1942 prišiel do kontaktu s ilegálnym komunistickým hnutím. Cez vojnu bol pracovne nasadený, ale v lete roku 1944 ušiel z pracovného tábora v Sedmohradsku k juhoslovanským partizánom. Po návrate do Budapešti v roku 1945 pracoval v redakcii jedného mládežníckeho časopisu, potom v denníku komunistickej strany Szabad Nép. Historici ho opisujú ako romanticky založeného človeka, ktorý keď sa dostal k moci, začal sa obdobne grobiansky správať ako jeho šéf, hlavný ideológ strany, József Révai. Jeho pevné komunistické presvedčenie sa otriaslo po koncepčnom procese a poprave českého komunistu Rudolf Slánský, po moskovskom procese s lekármi začali jeho pochybnosti rásť. V roku 1954 pôsobil ako vyslaný redaktor vo Viedni, Zürichu a Paríži. Počas jeho neprítomnosti ho preložili do redakcie Magyar Nemzet. Počas zahraničného pobytu zistil že na Západe je oveľa vyššia životná úroveň ako tvrdia doma a politika nikomu neobmedzuje osobnú slobodu. Potom, čo v máji roku 1955 na celoštátnej schôdzi vydavateľov žiadal o rehabilitáciu László Rajk(popravený po vykonštruovanom procese), bol vylúčený zo strany MDP (Magyar Dolgozók Pártja – Maďarská robotnícka strana de facto komunistická). Potom sa stal prekladateľom vydavateľstva Corvina. V roku 1956 už bol jedným z najradikálnejších prívržencov Imre Nagya, opozície nového predsedu strany Ernő Gerő (Chruščov dal odvolať slalinistického diktátora Mátyás Rákosi) V lete 1956 ho vzali späť do strany MDP. Dňa 23. októbra 1956, keď už to vrelo pred povstaním, Gimes s priateľmi vyzval Imre Nagya aby vystúpil na poobedňajšom zhromaždení a prijal výzvu občanov, stať sa premiérom. Nagy Imre výzvu najprv neprijal, nakoľko sa odvolal na provokáciu zo strany Ernő Gerőa (radikálny stalinistický komunista), ktorý čakal iba kedy môže naraz zúčtovať s opozíciou. V dňoch povstania založil denník Magyar Szabadság s programom boja za demokraciu proti klike Rákosi–Gerő a zbytkom stalinistických dogmatikov. Po sovietskej invázii 4. novembra neuznal vládu Jánosa Kádára a organizoval štrajky proti nej. Začal vydávať ilegálne noviny s názvom Október Huszonhatodika (26.október) a založil hnutie za maďarskú demokratickú samostatnosť (Magyar Demokratikus Függetlenségi Mozgalom). Dňa 5. decembra ho zatkli a stal sa tretím obžalovaným v politickom procese s Imre Nagyom (Nagy, Maléter, Gimes). Najvyšší súd pod vedením Ferenca Vidu (sudca Ferenc Vida odsúdil na trest smrti 20 ľudí) ho 15. júna 1958 s ostatnými odsúdil k trestu smrti, čo na druhý deň na dvore zbernej väznice na ulici Kozma č.13 v skorých hodinách aj vykonali. Svoju manželku a 6-ročného syna ešte pred sovietskou inváziou poslal do zahraničia. O jeho smrti sa dozvedela vo Viedni, neskôr sa usadila vo Švajčiarsku. Milkós Gimes bol v máji roku 1989 rehabilitovaný a dôstojne pochovaný. Štefan Rencz