Sándor Kopácsi

Kopácsi Sándor bol maďarský policajný dôstojník, ktorý sa stal známym svojou nenásilnou činnosťou počas povstania v Maďarsku v októbri roku 1956. V tom čase bol veliteľom polície v Budapešti a námestníkom veliteľa Národnej gardy Maďarska, Bélu Királya. Narodil sa v robotníckej rodine 5. marca 1922 v Miskolci. Jeho dedo aj otec bol sústružník, ktorý počas boľševickej revolúcie v Maďarsku ( Republika rád - Tanácsköztársaság) v roku 1919 bojoval na strane červených. Po páde boľševickej republiky sa stal vedúcim pracovníkom sociálnodemokratickej strany (Szociáldemokrata Párt). Kopácsi Sándor pokračoval v rodinnej ideologickej tradícii. Počas demonštrácie proti maďarským fašistom (Nyilas párt) vo svojich 15-tich rokoch utŕžil prestrel stehna. V Miskolci ukončil reálne gymnázium a metalurgickú strednú školu – priemyslovku. V rokoch 1940 až 1945 pracoval ako sústružník vo firme Dimávag. V roku 1944 bojoval v odbojovej organizácii MOKÁN (Protinacistický výbor maďarských komunistov). V roku 1945 vstúpil do komunistickej strany (Magyar Kommunista Párt) a radov polície. Po ukončení straníckej a dôstojníckej školy ho menovali riaditeľom internačných záležitosti ministerstva vnútra. Dostal za úlohu riadiť administratívu týkajúcu sa pracovných táborov. V tom čase absolvoval vysokú stranícku školu. Keď sa pokúšal o zlepšenie životných podmienok pre väzňov, bol odoslaný na rekvalifikačný kurz a pridelený k polícii. Tu sa v krátkom čase vypracoval na čelo policajného straníckeho aparátu. V roku 1952 sa stal veliteľom polície v Budapešti a urobil poriadok v ich radoch. V tom roku bolo zatknutých viac policajtov ako zločincov. Čoskoro aj rozpoznal chyby režimu (stalinistického) pod vedením Mátyása Rákosiho (Rosenfeld). O rok neskôr bol zvolený do maďarského parlamentu, kde sa čoskoro stal súčasťou reformného hnutia vedené Imre Nagyom. Po 20. zjazde KSSZ vo februári 1956, kde Chruščov odsúdil stalinistické praktiky, Kopácsi prehovoril otvorene na zasadnutí strany polície a armády proti Mátyásovi Rákosimu. Na margo robotníckeho povstania a krvavého potlačenia udalostí v poľskom Poznani poznamenal, že v Maďarsku sa nestrieľa do ľudí. 31. októbra 1956 po transformácii Maďarskej komunistickej robotníckej strany (Magyar Dolgozók Pártja) na Maďarskú socialistickú robotnícku stranu (Magyar Szocialista Munkáspárt) sa dostal do vedenia strany. 1. novembra 1956 v kasárni Kilián ho zvolili za zástupcu veliteľa Národnej gardy a aktívne prešiel na stranu povstalcov. Dňa 5. novembra 1956 bol zatknutý Ivanom Serovom, šéfom KGB. V procese s Imre Nagyom a Pálom Maléterom bol odsúdený na doživotné väzenie. Do cely ho dali s väzňami, ktorých on sám zatkol, ale nikto mu neublížil. Najvyšším súdom bol dňa 15. júna 1958 oslobodený a amnestovaný. Od roku 1963 do roku 1965 pracoval ako sústružník v továrni na telefóny. V roku 1969 získal oprávnenie na dokončenie vysokoškolského štúdia, ale po obdržaní právnického titulu sa mu nepodarilo nájsť prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. V roku 1975 emigroval s manželkou do Kanady, kde bol zamestnaný ako čašník, robotník v továrni na chladničky, a potom ako robotník a elektrikár v Toronte. V roku 1987 odišiel do dôchodku. V roku 1989 bol izraelskou vládou menovaný ako Spravodlivý medzi národmi (Jad Vašem), za ukrývanie Židov v jeho domove počas druhej svetovej vojny. Po páde komunistickej vlády v roku 1990 sa vrátil do Maďarska, kde mu bola obnovená jeho vojenská hodnosť a zúčastnil sa na pohrebe Imre Nagya. Pre chorobu sa vrátil k rodine v roku 2000 do Kanady, kde zomrel na srdcový infarkt 2. marca 2001. Štefan Rencz