Lajos Zilahy

Lajos Zilahy bol maďarský spisovateľ a dramatik. Narodil sa 27. marca 1891 v Nagyszalonta v Sedmohradsku, Rakúsko - Uhorsku, dnes Salonta v Rumunsku v Transylvánii.

Vyštudoval právo na univerzite v Budapešti ešte pred povolaním do rakúsko-uhorskej armády v čase prvej svetovej vojny, v ktorej bol zranený na východnom fronte. Svoje zážitky neskôr opísal v knihe Dvaja väzni (Két fogoly). Jeho román Valamit visz a víz (Niečo nesie voda) bol natočený dvakrát.

V rokoch 1940 – 1944 vydával časopis Híd (Most), ktorý bol protikomunistický a protifašistický. V roku 1939 založil filmové štúdio s názvom Pegazus, ktoré fungovalo až do konca roku 1943. V roku 1944 bola zakázaná jeho hra Fatornyok (Drevené veže). V roku 1940 z vlastných finančných zdrojov založil školu na výchovu mládeže s pacifistickým zameraním Kitűnőek Iskolája (Škola výnimočných). V roku 1943 napísal scenár k filmu Valamit visz a víz, ktorý režíroval Gusztáv Oláh. V roku 1969 bol jeho román sfilmovaný zase v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa so scenárom Imre Gyöngyössyho s názvom Túžba zvaná Anada. Lajos Zilahy sa stal neskôr generálnym tajomníkom maďarského PEN klubu, ale pre jeho liberálne názory sa ocitol v rozpore jednak s pravým krídlom - Horthyho režimu a neskôr s komunistickou vládou.

Zilahy potom v roku 1947 emigroval do USA. Po návrate žil v Novom Sade (predtým Újvidék) v Juhoslávii kde žila veľká maďarská komunita. Často navštevoval Maďarsko a chystal sa vrátiť do vlasti. Zomrel nečakane počas príprav na presťahovanie 27. marca 1974. Jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov. Jeho romány boli sfilmované a obsadené najväčšími maďarskými hereckými umelcami ako Jávor Pál, Karády Katalin, Bilicsi Tivadar, Somlay Artúr, Csortos Gyula, Kiss Manyi, Páger Antal či Gózon Gyula.

Literárne dielo:

Zilahy Lajos versei 1914 - 1916
Az ökör és más komédiák (1920);
Halálos tavasz (1922);
Szépapám szerelme (1922);
A jégcsap (1923);
Hazajáró lélek (1923);
Az ezüstszárnyú szélmalom (1924);
Süt a nap (1924);
Csillagok (1925);
Zenebohócok (1925);
Két fogoly (1926);
A fehér szarvas (1929);
Versek (1929);
Leona (1930?);
Úrilány (1932?);
A lélek kialszik (1932);
A tésasszony (1932);
Tűzmadár (1932);
Fehér hajó (1932?);
A tizenkettedik óra (1933);
Az utolsó szerep (1935);
A fegyverek visszanéznek (1936);
Szűz és gödölye (1937);
Gyümölcs a fán (1938);
Kisebb elbeszélések (1939);
A földönfutó város (1939);
Csöndes élet (1941);
Szépanyám (1943);
Fatornyok (1943);
Ararát (1947);
A Dukay család (1967 – 68).

Štefan Rencz

Autor: cicis