Fröken Sverige

Boj (s) transparentmi
Tak opäť pokračujeme v mapovaní   škandinávskej scény. Froken Sverige však   nesklamalo, dopadlo špatne. Nechápem, že ma už   začiatok neodradil, keďže sa to odohráva u   kvetinových detí (doba už im nepraje), parta   feminstiek (ich názory čoraz viac začínajú   byť vyvrátené), hipsterov (už ich je moc,   takže začínajú strácať tú hlavnú   podstatu), ochrancov zvierat (mám rád kočky,   ale robím tam, kde psov znenavidíte, aj keby ste   nechceli), antikapitalistov (zaujímavé, že   využívajú jeden z výdobytkov kapitalizmu   internet) a vlastne povaľačov. Strašná partia.   Ja beriem, že vegetárianstvo je zdravé, ale   zasa fajčením a spíjaním si tiež to   zdravíčko poničia, navyše podporujú ten   hnusný štát na spotrebných daniach a hlavne   nadnárodné fajčiarske koncerny. Bol to   príšerný film vo všetkých smeroch, vlastne   dospelé dievča sa správa ako decko a nevie čo   chce a vlastne všetci boli akoby mimo reality.   Navyše tá ich "hudba", čo produkovali   bol des. Holt, doba kvetinovým deťom nepraje.   Bod dávam za super plagát a niekedy jej kukadlá   boli super

Myslím, že viacero násťročných   anarchopankáčiek prejde podobným názorovým   rázcestím, v ktorom pomaly nachádza tú svoju   cestu ako bojovať proti vykorisťovaniu zvierat.   Všetky z týchto ciest sú dobré, nemožno   odsudzovať ani takú, v ktorej konzumácia mäsa   nie je tabu. V tomto prípade bol MekDonaldový   exces hlavnej hrdinky vykonaný len pre nasratie   svojich kamošov – no ták, kto nerobil blbosti,   keď mal 18? Práva zvierat – to znamená   umožniť zvieratám žiť čo najdôstojnejší   život bez stresu a utrpenia. Boj za   práva/ochranu zvierat nemusí začať (a nemôže   končiť) veg(etari)ánstvom. Dej filmu nie je   nereálny – zvláštni ľudia sú všade,   dokonca aj takí ako ten dredatý idiot, avšak   určite nejde o obraz aktivistov za práva/ochranu   zvierat, ale skôr o obraz mladých pankáčov.

Jiný kraj, jiný mrav - akorát stejné vzorce   chování, stejné principy, stejní opičáci a   žádná sebeúcta... Někdy je dobré poznat   prostřednictvím zrady samu sebe.

Sex tam, sex tady, vnitřní rozpolcenost,   hledání sama sebe, teenagerovská vzdorovitost.   To jde, v mém věku, už jaksi mimo mě. Ač   hlavní postava, devatenáctileté dívka, žila   sama a dokázala se o sebe postarat, tudíž je   zde předpoklad určité inteligence, nechápu,   proč se většinou chovala jako nesvéprávný   fracek. Sebranka nesympatických lidí, kteří ve   mně nevzbudili ani zbla empatie. Asi nějaká   osobní výpověď, nebo co?