Paroží

Film stojí u mně s   hodnocením tak někde v   půlce. Pomalé tempo,   určité nesrovnalosti,   podivný vývoj děje, ale zas   zajímavé lokace, určité   napětí a netradiční   námět. Stojí za vidění,   ale mně stačilo jednou -   50%.

Jeden z hororových restov   roku 2020, na ktorý sa kvôli   covidovej uzávere kín a   sprievodnym odkladom čakalo   asi najdlhšie, no bohužiaľ,   konečný výsledok tak celkom   nenaplnil očakávania,   nabudené sľubným trailerom   ... Rozmenené na drobné:   Scott Cooper si správne   uvedomuje, že hororový film   nie je behom na 100 metrov   (čomu podriaďuje pomalé,   až vláčné tempo   rozprávania), a darí sa mu   budovať aj patričnú   atmosféru (k čomu využíva   olovenú oblohu pod mrakom,   hmlu na horských končiaroch,   vlhké podnebie s   rozmočeným, bahnitým   terénom, lesy, a taktiež   opustené a chátrajúce   priemyselné budovy), kde do   deprimujúceho sociálneho   backgroundu (ospanlivé   oregónske mestečko, kde   chcípnul pes, a v ktorom   váš otec a jeho kámoš   varia perník, a vaša   učiteľka sa doposiaľ   nezbavila traumy zo   zneužívania, a preto musí   odolávať mámivým zvodom   démona menom Alkohol) vcelku   prirodzene zapadá aj   ekologické memento o   ľudských zásahoch do   prírody a rabovaní   nerastného bohatstva (pričom   treba oceniť, že tento   ekologický apel sa tu nenesie   v podobne ostentatívnom   tóne, akým sa vyznačujú   poniektoré politicky   angažované horory z   posledného obdobia), ako i   následné zhmotnenie   indiánskeho mýtu o parohatom   Wendigovi, no režisérske   úsilie zakopáva o dve   slabiny, ktoré na povrch   vyplávajú s pribúdajucou   minutážou a v druhej   polovine snímku. Tou prvou   sú dosť nevýrazní herci -   čo sa týka predovšetkým   hlavného detského   predstaviteľa Jeremyho T.   Thomasa. (Chápem, je to   otloukánek, a teda žiaden   Postrach Denis či malý Kevin   zo Sám doma - a navyše ako   dvanásťročný musí   riešiť nečakanú,   komplikovanú situáciu v   rodine, ktorá by dala zabrať   aj dospelákovi - no napriek   tomu mu pán režisér mohol   na pľaci aspoň zopárkrát   povedať: Synku, trošku   života do toho umierania !) A   tou druhou je upustenie od   poučky, týkajucej sa   hororových monstier, ktorá   nám vraví, že ak príšera   zostáva skrytá, a prejavuje   sa len čiastočne, nepriamo a   sprostredkovane (resp. ak iba   vyskočí niekde na   rozostretom pozadí), tak je   oveľa desivejšia, ako keď   sa naplno predstaví v celej   svojej kymácavej   animatronickej nahote, a   pustí sa do finálneho   súboja vo voľnom štýle ...   Táto poľovnícka trofej tak   pripomína skôr darček pod   vianočným stromčekom, na   aký ste sa tešili, a keď   ste ho po dlhom čakaní   nakoniec rozbalili, tak ste   zistili, že preň nájdete   praktické využitie (napokon,   z parožia môže byť vešiak   či svietnik), no predsa len -   od zaujímavych ornamentov na   baliacom papieri ste   očakávali, že budú   ukrývať čosi onakvejšie,   než ďalší pár teplých   ponožiek, či darčekovú   sadu od Fa.