Španielska gulášovka (no, tuna skôr paella), zložená z rozličných hororových prísad a nakrájanych digi-príšer, okorenená hispánskym temperamentom i milostnými pletkami, a ochutená tamojším vidieckym svojrázom (vrátane miestnych klebetníc, miestnej čarodejnice, a obecného blázna), kde zjednocujúcim prvkom je - ako už názov napovedá - tridsať Judášovych strieborňakov, ktoré sa rozkotúľali po svete, a tajná organizácia vo vnútri Vatikánu (žeby onen Deep Church ?) sa ich snaží - častokrát za použitia krajne násilných prostriedkov - pozhŕňať na jednu kôpku, aby prostredníctvom nich mohla redefinovať pojmy ako Dobro a Zlo, prevrátiť doteraz platné náboženské dogmy naruby, a nastoliť nový chod dejín ... Nie som veľkým priaznivcom toho, keď sa mieša piate cez deviate, a keď sa do jedného celku spájajú rôzne, vzájomne nie príliš súvisiace fragmenty a častice, no niekomu možno práve takýto mišung vyhovuje viac, než monotematicky zameraný seriál či film, veď napokon, určujúcim kritériom pre divácku spokojnosť je predsa to, aby sa tam neustále niečo dialo, a tomuto seriálu sa to darí, i keď sa taktiež nezaobíde bez nejakej tej hlušiny. Každopádne, na španielskom vidieku je niekedy pekne rušno, takže nuda väčšinou nehrozí; rozmanitosť, pestrosť, ale aj celková prepálenosť je rovnako zaručená - a o tom to celé je ... Mne však jedna porcia stačila, a opáčko či prípadnú dupľu si už určite nedám.
Hodnocení: 5 / 10
Přidáno: 30.6.2024
Návrat do vyjazdených koľají na ojazdených pneumatikách, čiže vo svojej podstate dosť zbytočný počin - a obzvlášť pre toho, kto videl predošlé diely ... Ten námet je až príliš prostý na to, aby sa na ňom dali stavať celovečerné filmy (úplne by postačoval formát poviedky do nejakej hororovej antológie), a zistenie, že sa tu možno dočkáme aj Kapitoly 2 až 3, ma preto úprimne udivuje ... Renny Harlin na režisérskom poste vykresával drobnú iskričku nádeje na šťavnatejší a nápaditejší kúsok, no tú udusili už prvé minúty filmu, keď chlapík uteká po rozľahlých lesoch, a trojica vrahov ho nielenže bez problémov vytrasuje, ale navyše ho dostihne pomalou, vychádzkovou chôdzou ... Ohrozovaná partnerská dvojica si zase za svoje iracionálne chovanie zaslúžila striebornu medailu za hlúposť (aj kvôli tomu, že brokovnica s muníciou v ich rukách predstavuje len minimálnu výhodu oproti sekere, mačete, a nožíku), a vyčíňanie trojlístka zamaskovaných "cudzincov" je len ďalším podnetom k tomu, aby sa pragmaticky zmýšľajúci americkí daňoví poplatníci vážnejšie zamysleli nad efektivitou a spoločenským prínosom, aké prinášajú investície do prevýchovy vraždiacich pošahaných magorov.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 18.9.2022
Slávne Čeľuste sa tohto roku opäť dostali do kín ... O podobných distribučných krokoch si myslím svoje, zvlášť u notoricky známych filmoch. Známa znelka a povestná spielbergovská finta, spočívajúca v tom, že hlavná žraločia hviezda (u ktorej neplatí, že žraloka má každý rád, žralok je tvoj kamarát) sa na scéne ukáže až po hodine, takže si na ňu - ako na každú správnu hviezdu - treba chvíľu počkať ... Situácie, kedy si emocionálne rozrušené postavy neslušne skáču do reči a rozprávajú nahlas jedna cez druhú, mi už dneska vadia viac, než kedysi, a moderné žraločie horory prinášajú brutálnejšie útoky a krvavejšie vodné orgie, no gumený žraločák má stále čaro roztomilej naivity, a dokonca je aj autentickejší, než súčasní digi-žraloci, ktorých pohyby pod vodnou hladinou vehementne popierajú všetky existujúce zákony hydrodynamiky.
Hodnocení: 6 / 10
Přidáno: 21.12.2022
Dario Argento, korunovaný kráľ talianského gialla, sa tohto roku prihlásil s novým filmom, ktorý je však nový len rokom výroby, pretože inak uviazol v minulosti - Scenár pochádza už spred 20 rokov, a formálne prevedenie už taktiež nezodpovedá súčasným žánrovým požiadavkám. Príbeh zrakovo hendikepovanej ženy - tu rímskej prostitútky - ktorá musí čeliť neznámemu agresorovi, síce nie je na striebornom plátne žiadnou novinkou (a Youngovo Čakaj do tmy zo ´67 pre mňa zostáva naďalej neprekonané), no má obstojné tempo, štandardné napätie, zbytočne nekomplikované vzťahy, jasné motivácie, a prijateľnú hudbu, lenže herecky to v ňom pobolieva, a logika si tu miestami takisto nevybrala svoje najsilnejšie momenty ... Na druhej strane, krvavá vražda oceľovou strunou, či útoky kĺbka vodných hadov a hladnej feny, predsa len zanechajú v mysli nejaký ten odtlačok ... Prípadné sklamania zo snímku ako takého tak môžu vyplývať len z prehnaných očakávaní, kdežto u mňa prevláda skôr spokojnosť nad tým, že je Maestro i napriek pokročilému veku stále aktívny (za zmienku stojí i jeho herecká účasť v minuloročnom Vortexi od G. Noéa), a keď už nie v špičkovej, tak aspoň v uchádzajucej forme.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 25.7.2022
Niektoré veci tam neboli úplne domyslené, poniektorí herci mohli byť presvedčivejší aj výraznejší, a sedemdesiatková retro atmosféra je v dnešných filmoch a seriáloch už dosť sprofanovaná, ale inak slušné ... Remeslo sa niekedy z otca dedí na syna, a v prípade Stephena Kinga a Joea Hilla to platí skoro na 100 %.
Hodnocení: 3 / 10
Přidáno: 4.11.2023
Spoznávanie cudzích kultúr a oboznamovanie sa s exotickými mytológiami môže byť zaujímavou a pútavou bádateľskou činnosťou, no ak sa implikuje do amerického pakultúrneho prostredia medzi tamojších fádnych študákov, tak to väčšinou dopadne podobne, ako v tomto filme. Nadôvažok, ak jeho názov vyzrádza pointu, matka hlavnej hrdinky vyzerá lepšie a mladšie, ako jej vlastná dospievajúca dcéra, iná indická deva chodí so sklíčkom, v ktorom nemá naložené uhorky ani utopencov, ale naloženého démona (čo pre zmenu vyzerá ako kríženec skamenelého ježka a zubatého, vyhynutého prehistorického obratlovca), a pokiaľ by to náhodou niekto nevedel, tak študenti na amerických stredných školách oslovujú svojich pedagógov ich krstnými menami, pretože výchovný vzťah tam nie je založený na autorite, ale na kamarátstve (a potom sa netreba čudovať, že občas tieto "kamarátstva" končia šťavnatými nadávkami, údermi do tváre, či vystrieľaným zásobníkom). To, že sa takéto podradné, detinské, až vyslovene smiešne filmové záležitosti vôbec dostávajú do medzinárodnej kinodistribúcie, je najskôr vďaka tomu, že okázalo propagujú rôznorodosť, a približujú neľahké začleňovanie rozmanitých minorít do väčšinových spoločenstiev, no zároveň je aj správou o neradostnom stave súčasného amerikánskeho hororu, ktorý sa - až na zopár svojbytných, temných výnimiek - hrbí ako úslužný lokaj, čo neoprašuje starožitnícku kolekciu strachu a hrôzy, ale leští rozličné agendy a ideologické rárohy úpadkového, modernistického charakteru.
Hodnocení: 5 / 10
Přidáno: 3.1.2024
Slasher nikdy nepatril medzi moje najobľúbenejšie odrody hororu, a Rothov Deň vďakyvzdania na tom nič nezmenil, keďže obsahuje presne to, čo mi na ňom vadí najviac: Fúru tuctových, zameniteľných, nesympatických postáv (u akých chvíľu trvá, kým sa v nich človek vôbec zorientuje, a zistí ich rodinné väzby a vzťahové prepojenia), a vyšinutého zabijáka, ktorý zrejme absolvoval špeciálny výcvik, má kondičku vrcholového športovca, a navyše sa dokáže teleportovať z jedného miesta na druhé, a prezliecť behom sekundy ... Úvodná kritika šialeného amerického konzumu bola síce na mieste, a jednotlivé vraždy boli prevedené patrične krvavým spôsobom, no pred záverom filmu akoby režisér stratil trpezlivosť aj pozornosť nad vlastným výtvorom, uchýlil sa ku skratkovitosti, a zmazal kontúry reálnosti.
Hodnocení: 6 / 10
Přidáno: 29.8.2024
Solídne, ale nie ohromujúce ... Takéto "príbehy v príbehoch", kde sa literárna fikcia prelína s realitou, niekedy nehýria originalitou, a nevyznačujú sa ani šokujúcim rozuzlením, ale tu to vyšlo tak 50 na 50 ... Viacej hutnejšej hororovej temnoty, menej hrkútania, a menej otravných dcéreniek by tomu jednoznačne prospelo.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 17.4.2022
Namiesto toho, aby sa chamtiví britskí gádžovia podelili o svoje pozemky s indoeurópskymi travelermi, tak ich nechajú surovo zmasakrovať, a tým na svoje potomstvo uvalia cigánsku kliatbu, pretože za hriechy otcov musia pykať deti ... Silnou stránkou filmu je zasadenie príbehu do dobového prostredia a kulís, z čoho vyplýva celková potemnelá atmosféra, kde nie je núdza o mrštné útoky netvorov (i keď občas príliš digitálne), ani o usekávanie ľudských končatín. Slabinou je výzor zmieňovaných netvorov (v tomto smere by som radšej uvítal klasické vlkodlačie beštie), pričom tempo sa miestami zadrháva, dej viazne, a logika zas pajdá ako vĺčko so škrábnutou packou ... V rámci všeobecne proklamovanej tolerancie však budem tolerantný taktiež, a namiesto ôsmich strieborných guliek uštedrím sedem hviezdičiek, v čom významnú úlohu zohrávajú aj osobné sympatie k tradičným hororovým námetom a hodnotám.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 24.10.2022
Je toto ešte vôbec Halloween ? A pojednáva o legendárnom killerovi Michaelovi Myersovi ? Respektíve o Jamie Lee Curtisovej alias Laurie Strodeovej ako o "jačiacej kráľovne" ? Podobné nástojčivé otázky si tu divák bude klásť pomerne často, a odpoveď na ne bude väčšinou záporná. Niet divu, keď sa z Laurie stala pani spisovateľka, Michael chodí po kanáloch, hlavným bodom programu je vysporadúvanie sa s traumatickými zážitkami, a príbeh sa točí hlavne okolo milostného vzťahu medzi Lauriinou vnučkou Allyson a miestnym lúzrom Coreyom, ktorý by veľmi rád kráčal v krvavých šľapajách Haddonfieldského Boogeymana ... Slasherová ikona je tu skôr mentorom dotyčného tovariša, do prevádzkovej teploty sa dostane až pred záverom (čomu zodpovedá aj jeho osobný, nijako závratný body count), a keďže sa film nevolá Halloween Begins, tak je zrejmé, že aj Mr. Myersa čaká dopredu známy koniec z rúk dôchodkyne, ktorá uspeje tam, kde zlyhali celé zástupy fyzicky zdatnejších chlapov ... Objektívne vzaté - Nie je tu veľa dôvodov, kvôli akým by skalný fanúšik halloweenskej série (a slasherov všeobecne) mal chrochtať nadšením, ale objektívne treba priznať i to, že Halloween končí je lepší než Halloween zabíja, pretože rôzne "ideové prímesy" - aké sa násilne tlačia už aj do dnešných hororov, a pretlačili sa i do predošlého dielu - zostali pohodené na skládke (kam aj patria); dej nenudí (a i keď je zasadený do súčasnosti, tak má tú správnu atmosféru a "ducha doby", akoby prenesených spred niekoľkých dekád); výber hudby je tradične dobrý, a filmu nechýba ani zábavnosť (pričom úvodná časť ma pobavila viac, než kdejaká moderná, rádobyvtipná komédia). A výskyt žánrového klišé ? Bez neho by sa vyvražďovačka zaobišla len ťažko.
Tento Halloween sa teda skončil, ale na to, že sa Michael Myers z drtičky už nikdy viac nevráti späť, by som nevsadil ani 10 centov - Otázka je totižto len kedy, a v akej podobe ... A keď vezmeme do úvahy, v akej neslávnej podobe sa vrátili poniektoré iné, slávné hororové osobnosti, tak je celkom možné, že na celú Gordon Greenovu trilógiu ešte nakoniec budeme spomínať s láskou a dojatím.
Hodnocení: 6 / 10
Přidáno: 21.6.2024
Už sa zdalo, že pavúčie horory pomaly vykapali, pokým ich Sébastien Vaniček nevrátil späť do hry, pričom ako ihrisko pre insektoidné radovánky zvolil okrúhly francúzsky multi-kulti činžiak, a doslova ho zamoril jedovatými púštnymi pavúkmi, čo rastú ako z vody, a množia sa rýchlejšie než potkany ... Hodnoverné vedecké hľadisko je však u podobných snímkov druhoradé (rovnako, ako zodpovedné a racionálne konanie u poniektorých postáv), a tak len skonštatujem, že pre mňa to bolo na jedno pozretie, hoci nevylučujem, že arachnofobici tu zažijú väčšie pozdviženie, aké ich zrejme neprimäje k tomu, aby chlpatú číču vymenili za chlpatú tarantulu.
Hodnocení: 5 / 10
Přidáno: 30.4.2024
Slečna so zdedenou nehnuteľnosťou, čarodejnica Vrecohlavová v suterénnych priestoroch, a zopár hereckých poskokov to majú marné, keď sľubný námetový potenciál bol zamurovaný dejovou ťažkopádnosťou a nemotornosťou, a výsledná hororová inscenácia je plynulá ako jazda na kvalitnom horskom bicykli, čo má defekt na prednom, a osmičku na zadnom kolese ... Namiesto Bagheada tak radšej Butt-heada.
Hodnocení: 2 / 10
Přidáno: 21.5.2022
Hon na čarodejnice, situovaný do alternatívnej xenofóbnej Ameriky, kde je oživovanie keramických motýľov hrozbou pre národnú bezpečnosť. Posolstvo filmu je jasné a priehľadné ako čerstvo vypucovaná okenná tabuľka po zásahu usilovnej mexickej slúžky - čo znamená, že namiesto lapaných a upaľovaných ryšaviek si tu treba dosadiť príslušníkov ľubovoľnej utlačovanej, diskriminovanej, a perzekuovanej menšiny, akých je vo svete čím ďalej, tým viac, takže ktohovie, či sa zo všetkých tých menšín jedného dňa nestane väčšina, a z členov terajšej majoritnej spoločnosti zas utlačovaná menšina ... Každopádne, od tunajších chúderok čarodějok im žiaden potenciálny útlak asi nehrozí, keďže tie sú príliš veľké tupelá na to, aby svoje schopnosti (medzi ktoré patrí aj teleportácia) častejšie využívali na svoju osobnú obranu pred lovcami čarodejníc, ktorí vyzerajú ako slabšie dotovaní Men In Black s barometrickými hodinkami ... Podobných logických dier až vyslovených nezmyslov je tu viac, než v 100 gramovom balení ementálu; zaradenie filmu medzi horory považujem za zlý vtip, a celkovo je táto agitačná absurditka určená pre cieľovú skupinu, do akej - chvalabohu- nepatrím ... Ak nejaký Hon na čarodejnice, tak to už radšej ten z roku 2011 s N. Cageom a R. Perlmanom.
Hodnocení: 5 / 10
Přidáno: 6.8.2023
Táto filmová séria má s pribúdajúcimi kapitolami skôr klesajúcu, než vzostupnú úroveň, a ani o Červených dverách nemožno vyhlásiť, že by sa za nimi nachádzal strmý výstup do závratných hororových výšin, ale leda tak len vyšľapaný chodníček do základného tábora ... Patrick Wilson si okrem účinkovania v jednej z hlavných úloh naložil na plecia aj réžiu (čo niekedy dokáže byť dosť ošemetná úloha), a zvládol to ako-tak obstojne - aspoň ak ide o ľakačky - ale to je z jeho strany asi tak všetko ... Nepatrná výpomoc maskotky a veteránky Lin Shaye je zas len malou náplasťou na bubákov z druhej ruky a na tuctovú rodinnú story o zbližovaní otca so synom, kde sa otec ukáže ako mizerný hráč pexesa a neúspešný epigón Jacka Torrancea, a kde do úlohy jediného synovho kamaráta na univerzitnom kampuse bola plánovite dosadená fresh libero-černoška, aby paleta fádnych postáv nepôsobila príliš jednofarebne ... Wanov hypotetický návrat na režisérsku stoličku by tomu celému možno prinavrátil dôstojnejšiu podobu, lenže ten sa už dneska pohybuje v finančne nákladnejších, vyleštených produkciách, a na staré hrdzavé lásky s lacným roztečeným mejkapom - ktoré ho kedysi "urobili" - už zrejme nemá čas, a najskôr ani chuť ... Pravdupovediac, ani sa mu veľmi nečudujem.
Hodnocení: 3 / 10
Přidáno: 3.9.2023
Horor, u ktorého som sa neskutočne nudil, a len som čakal, kedy konečne dohrkoce do konca ... Najnovšiu kingovskú adaptáciu sprevádzali skôr rozpačité, než nadšené reakcie, a po jej zhliadnutí ma to vôbec neprekvapuje. Miniatúrna atmosféra, tuctové postavy, riedke napätie, a tých zopár (pod)priemernych ľakačiek to z biedy rozhodne nevytrhlo ... Pasívny otec sa deťom príliš nevenuje, a keďže šetrí na elektrine, tak sa jeho dve dcéry musia túlať po tmavom dome, kde ich neustále ohrozuje rachitický temnomilný bubák - a pritom ich ani nenapadne roztiahnuť závesy či rolety ... Vskutku, to už radšej priame prenosy z parlamentu.
Hodnocení: 8 / 10
Přidáno: 26.12.2023
Spolupráca medzi Španielskom a Nemeckom na hororovom poli priniesla dužinaté plody, a zniesla abnormálne vajíčko. Odľahčený hispánsky prístup tu prevláda nad germánskou ťažobou, a skúsenejší fanúšik hororu dokáže pointu rozlúsknuť bez väčšieho zaváhania, no celok si aj tak zachováva nápaditú záhadnosť a želanú pochmúrnosť ... Európsky horor dýcha a žije, a táto pozitívna zvesť sa ozýva ako zreteľný hlas kukučky v lesnom poraste.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 11.4.2022
Staroba a jej negatívne sprievodné javy v kontraste s mladosťou a modelingom, túžba po nesmrteľnosti a stálej vitalite s využitím temných nadprirodzených síl, vzdorujúca odvekému kolobehu života a fyzickej smrti ... Prevažne komorná záležitosť s dobre nastolenou atmosférou, kde dynamika príbehu mohla byť svižnejšia (obľúbený argument o "pomalom, postupnom budovaní napätia" tu obstojí len čiastočne), a kde podobná intenzita napätia, aká sa dostavuje pred koncom filmu, sa mohla kľudne dostaviť aj viackrát. Výhrady však nijako neznižujú fakt, že Paco Plaza si už naplno osvojil prácu s odlišnými výrazovými prostriedkami, než ako tomu bolo v časoch RECov, a že španielska hororová tvorba si naďalej uchováva punc zaujímavosti, rovnako ako garanciu kvalitného remeselného spracovania.
Hodnocení: 6 / 10
Přidáno: 8.9.2024
Nie až taká pecka, ako zvestovali nadšené ohlasy spoza Atlantiku, ale nie až taká nuda, ako občas zaznieva z tuzemských diváckych komunít ... Nicolas Cage si strihol ďalšieho magora (čo v jeho hereckej biografii nie je žiadna novinka, a podobne ako sir Hopkins v Mlčaní jahniatok tu nestrávil príliš veľa času), agentka Harkerová nie je agentka Starlingová, filmu by neuškodila väčšia dynamika a priamejší ťah na bránku, a kombinácia fincherovskej Sedmičky a wanovskej Annabelle so špecifickým režisérskym pojatím sa ukázala ako interesantná, ale nepostačujúca na vytvorenie nového satanistického, ani filmového kultu.
Hodnocení: 4 / 10
Přidáno: 4.9.2024
Večná téma upadnutých Anjelov a plíživého príchodu Apokalypsy, tentoraz vo francúzsko-belgickej koprodukcii, nazeraná cez prizmu psychiatrie. A dokonca bez účasti olympionikov, keďže Frantíci v roku 2022 ešte asi neboli dostatočne dekadentní ... Takže nič, čo by sme tu ešte nemali, hoci práca strihača častokrát pripomínala epileptický záchvat s drobnými výpadkami pamäti, a genius loci menhirovitých polí bol asi to jediné, čo tu stálo za zmienku ... Inak vyšľapaná cesta, vedúca do slepej uličky.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 24.8.2024
Čo Ti West sľúbil, to Ti West splnil - a predviedol, že horor a porno majú k sebe blízko, i keď sú to nevlastní súrodenci. Skvelá osemdesiatková atmoška s vtedajším pokleslým videopriemyslom, Mia Goth naďalej fajn (i keď v Pearl toho z hereckého registra preukázala viac), a stále sa jedná o vizuálne vymazlený nadpriemer s peknými odkazmi na talianske giallo či hitchcockovské Psycho ... ibaže trochu prvoplánový obsah sa už úplne podriadil vysoko štylizovanej forme, a nie naopak. Predošlé dva filmy sa mi preto zdali zaujímavejšie, ale ako celok musím túto trilógiu hodnotiť jednoznačne kladne.
Hodnocení: 8 / 10
Přidáno: 8.7.2022
Psychologický folk horror, príhodne zasadený na britský vidiek, kde na seba naráža ženská a mužská telesnosť (vrátane principiálne odlišného pohľadu na posudzovanie osobnej viny a zodpovednosti), a kde množstvo symbolizmu a používanie špecifického filmárskeho jazyka znemožňuje divákovi jednoduchý výklad. Alex Garland ale netočí filmy pre každého, a podľa toho k jeho filmom treba aj pristupovať, takže ak niekto nie je dostatočne oboznámený s jeho predchádzajucou tvorbou - a zaradenie artových postupov do rigídneho hororového žánru je mu vyslovene proti srsti - tak nasledujúce nepochopenie, sklamanie, znechutenie, alebo otvorený hejting a zapudenie, sú tu celkom prirodzenou reakciou. Znepokojujúca atmosféra je však neprehliadnuteľná, a vláčné tempo deja je v dôležitých, zlomových chvíľach náležite vygradované. Kamera sa okrem pekných záberov prírodného charakteru a krajinného rázu dokáže sústrediť aj na odpudivý detail, a za veľmi vydarené treba považovať aj vzájomné prepojenie obrazovej, hudobnej, a zvukovej zložky, pričom osobitnú pozornosť si zasluhuje využitie echo efektu.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 8.10.2023
Bratia-dvojčatá Philippouovi si odbili spoločnú režisérsku premiéru, a hoci sa jedná o slušný a prínosný žánrový príspevok, jednako akosi nezdieľam onen všeobecný aplaus a hype, ktorý doprevádzal ich hororový highlight ... Najskôr preto, že mumifikovaná ruka duchárskeho média sa síce vyznačuje tou správnou makabrozitou, no zúčastnené postavy u mňa nevyvolali výraznejšie zaujatie, a prílišné zacielenie na dospievajúce divácke publikum v prostredí prchavých internetových senzácii zas utlmilo prehnané nadšenie.
Hodnocení: 8 / 10
Přidáno: 7.5.2022
Mysticizmus a naturalizmus; snaha o potlačenie vlastnej prirodzenosti a zmenu svojej predurčenosti; nadobúdanie životnej skúsenosti z pohľadu ženy, muža, i dieťaťa - to sú niektoré z tématických okruhov, aké nastoľuje silne baladický príbeh od pôvodom macedónskeho režiséra Gorana Stolevského, nasnímaný prevažne voľnou kamerou vo výsostne prírodnom bio-prostredí. Koncovým výsledkom je potom audiovizuálna syntéza a filmová meditácia o existenciálnych otázkach, akej by sa povrchný mainstreamový divák mal vyhnúť širokým oblúkom, no na dušu senzitívneho, hĺbavého jedinca - ktorý už má po krk zaprášených, uponáhľaných, a hlučných mestských aglomerácii - bude pôsobiť ako hojivý balzam, a na jeho, urbánnym smogom zanesené zmyslové ústrojenstvo, bude mať až detoxikačné účinky.
Hodnocení: 6 / 10
Přidáno: 8.3.2023
M. Night Shyamalan - ako zástupca indickej menšiny v americkom Hollywoode - má zrejme dostatok pochopenia pre všetky menšiny na celom šírom svete, a keďže určite citlivo vníma ich krušné postavenie v nepriateľsky naladenej väčšinovej spoločnosti, tak si zaumienil, že do filmovej podoby prevedie román od Paula Tremblayho, pojednávajúci o páriku homosexuálov a ich adoptovanej šikmookej "dcérenke", ktorí voľky-nevoľky budú musieť zachrániť celé ľudstvo, pretože za a) tradičná rodina v zložení Otec-Matka-Vlastné dieťa už vyšla z módy, a za b) obsadiť homosexuálny pár do rolí obetných baránkov a spasiteľov (s pochopiteľnou a tolerovateľnou dávkou sebectva) je pre túto komunitu rovnako účinná reklama, ako je umiestnenie nadrozmerného reklamného billboardu na frekventovanej križovatke vo veľkomeste ... Odhliadnúc od neprehliadnuteľného aktivizmu, film neklesá pod dlhodobo zaužívaný Shyamalanov štandard (čo je mienené ako vlažná pochvala), no je škoda, že ani tentokrát sme sa nedočkali jeho niekdajšieho povestného trademarku - čiže nejakej tej šokujúcej záverečnej pointy - hoci plne chápem, že šokujúce záverečné pointy sa nevymýšľaju ako na bežiacom páse, všakže ... Obsadenie Davea Bautistu a Ruperta Grinta sa ukázalo ako dobrá voľba, i keď ten prvý menovaný tu má trošku potiaže s dýchaním, a ten druhý zas nedostal príliš veľa priestoru - jednako od čias, kedy sa kámošil s nemenovaným bradavičnatým čarodejníčkom, dokázal učiniť zaujímavý herecký posun, a preto je len dobre, že v seriáli Servant dostáva toho priestoru podstatne viac.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 5.5.2024
Opäť jeden náboženský horor s tématikou počatia, ktorý na to spočiatku ide vcelku dobre, no konečným vyznením rozdelí divácku obec na dva tábory, a predvedenou striedmosťou - ak nie rovno cudnosťou - plnohodnotne uspokojí len niekoho ... Príznačne vybrané prostredie ženského kláštora, kde atmosféra postupne hustne a potemnieva, a duchovné útočisko sa mení na pascu, z akej niet úniku ... ibaže nekalé úmysly cirkevných predstaviteľov, prekračujúce etické hranice, a tehotná mladá rehoľnica v treťom trimestri, čo sa pod tlakom okolností premení na vraždiaci stroj, možno prinesú isté zadosťučinenie svetským neznabohom, ale určite sa nezavďačia vrúcne veriacim ... Či je to dobre, alebo zle, to nech každý posúdi podľa svojho osobného nastavenia.
Hodnocení: 5 / 10
Přidáno: 17.1.2022
Prečo by sme aj u nás doma nemohli mať to, čo majú v Amerike ?! - povedal si možno Eskil Vogt, a tak nám ponúkol snímok o štyroch deckách s nadprirodzenými a nadzmyslovými schopnosťami, žijúcich na jednom nórskom sídlisku u lesa. Dajme na bok fakt, že odvtedy, ako sa istá Carrie Whiteová stala hlavnou hviezdou večera na istom pamätnom maturitnom plese, už uplynulo veľa času, a toto námetové ložisko filmárski kolegovia spoza Veľkej mláky vyťažili viac než dôkladne - Príbeh o deťoch, ktoré objavujú, testujú, a využívajú svoje "dary" (no nedokážu ešte celkom presne rozlišovať hranicu medzi dobrom a zlom, a neuvedomujú si následky svojich činov), ešte stále dokáže upútať - obzvlášť, ak je zasadený do iného kultúrneho prostredia, kde tamojší tvorcovia nemajú problém tnúť do živého, a do svojich diel vkladať aj nejakú tú pridanú hodnotu - no za takýchto okolností by sa dalo čakať, že sekundárna sociologická sonda do súčasného stavu severskej spoločnosti zájde o čosi hlbšie, než len do toho, že tie deti vyrastajú v neúplnych rodinách len so svojími matkami, alebo, že multi-etnickú tenziu tu zosobňuje len jeden plavovlasý výrastok na ihrisku (večná sláva klišé !), ktorý je - podľa očakávania - náležite vytrestaný, zatiaľ čo inak sa tu predostiera harmonická pohodička plná vzájomnej tolerancie, kde lev vylihuje vedľa baránka ... Stopáž je zbytočne našponovaná, malí herci hrajú podľa svojich schopností a možností (ktoré - povedzme si otvorene - nie sú ktovieako širokospektrálne), a odchovancov obdobných filmov z americkej produkcie zrejme značne sklame aj samotný záver, keďže žiadne vizuálne ohromujúce, a emočne ochromujúce dramatické završenie sa v ňom nekoná, a namiesto úžasných kúskov z oblasti telekinézy (a teda aj z oblasi špeciálnych filmových efektov) prichádza len čerenie vlniek na vodnej ploche a upadnutie do limba, pričom celá koncovka vyšumí akosi do stratena ... Severskú kinematografiu mám rád, no ak už je reč o mladých jedincoch, obdarených nadprirodzeným potenciálom v škandinávskych reáliách, tak tieto koprodukčné Neviniatka ma oslovili podstatne menej, než ako sa to podarilo slečne Thelme spred piatich rokov, kde spoluautorom scenára bol paradoxne aj sám Vogt.
Hodnocení: 8 / 10
Přidáno: 12.6.2022
Fínské podivno opäť zaúradovalo - tentoraz však nie na poli literárnom, ale na poli filmovom - a vysedelo hororovú rozprávočku, pofrkanú zopár nechutnosťami a štipkou humoru, poukazujúcu aj na moderné, rodinno-spoločenské neduhy. Isteže - to, čo sa vyliahlo z XXL škrupinky, sa nebude páčiť každému (Niekto nebude vedieť, ako sa má k tomu celému postaviť; iný si poklepe prstom po čele; a poniektorí filmoví znalci s bohatými skúsenosťami a s chudobnou slovnou zásobou to najskôr okomentujú jednoslovnými odbornými výrazmi, začínajúcimi na Pi-, Ko-, Chu-, alebo len Sr-), no bizarný tvorček sa má čulo k svetu, a dožaduje sa diváckej pozornosti ... Navyše - ak už sa pohybujeme po severovýchodnom regióne Európy - režisérka Bergholmová namiešala jednotlivé žánrové gény vo vyrovnanejšom pomere a s konzistentnejším koncovým výsledkom, než ako sa to podarilo šľachtiteľovi Mustonenovi v nedávnom The Twin.
Filmovú tvorbu Mikea Flanagana som mal svojho času celkom rád, ale tá seriálová vo mne vzbudzuje permanentné rozpaky a nevôľu. Tentoraz si za účelom aktualizácie vybral klasika z najklasickejších - samotného Edgara Allana Poea - a spôsob, akým pristupuje k jeho dielu, by sa dal pod prísnym drobnohľadom označiť za nactiutrhačský.
Remeselne vyleštené prevedenie, vycibrené dialógy ako z partesu, časové skoky a roztrúsené dejové segmenty do seba nakoniec úhľadne zapadnú ako kvádre na egyptskej pyramíde ... no čo z toho, keď do voľného narábania a žonglovania s tradičnými poeovskými príbehmi, motívmi, citátmi a postavami (súčasť filmárskej hry dnešnej postmodernej doby), boli opäť primiešané aj dnešné módne agendy a ideológie, čo už začína hraničiť s obsesívnou poruchou až úchylkou ... Pri pohľade do klanu Usherovcov to totižto vyzerá, že polovica jej rodinných príslušníkov sú členovia LGBTQ+ komunity, ďalší zas členovia (alebo aspoň sympatizanti) hnutia BLM (pričom medzi týmito dvomi množinami dochádza k prienikom), no a ten zvyšok má aspoň nejakú tú nonkonformnú sexuálnu potrebu ... Isteže, nekritickí požierači netflixovskej zábavy a progresívne-liberálni sodomiti (ktorí by s plným nosom kolumbíjskeho snehu najradšej oprcali všetko, čo sa hýbe) si u toho najskôr spokojne pochrochtávali, no kultivovaný divák - čo netrpí dyslexiou, a má už čo-to načítané - asi len ťažko môže schvaľovať takúto násilnú penetráciu literárnej klasiky prostredníctvom výsostne súčasného, špinavého ideologického falusu ! Je preto náramná škoda, že Mr. Flanagan a jemu podobní neomarxisti z terajšej americkej filmovej branže nepôsobili už v 2.polovici 20.storočia v bývalom East-bloku (kde by dozaista patrili medzi agilných ideológov a zapálených propagandistov vtedajšieho režimu), pretože tým pádom by nás aspoň nemuseli otravovať a vyrušovať ešte aj v 21.storočí ... Ak však ide o dôstojné filmové spracovanie tvorby E. A. Poea, neostáva tak nič iné, ako oprášiť staré dobré kusy od zosnulého Rogera Cormana.
Hodnocení: 6 / 10
Přidáno: 8.5.2023
Človek nemusí byť ktovieakým priaznivcom hororu, aby si to pozrel už len kvôli Russellovi - a možno aj kvôli Francovi. Výber prostredia bol znamenitý (staré opátstvo kdesi v Španielsku a jeho katakomby s mumifikovanými nebožtíkmi), zasadenie deja do 80.rokov (a flashbackom aj do 2.svetovej vojny) taktiež dobré, a Crowe - ako reálne žijúci otec Gabriel Amorth - do toho vnášal trochu neformálnosti a odľahčenia, lebo inak sa to celé nieslo v dosť tradičnom duchu (vrátane telekinetických výpadov, klamlivých preludov, a obligátnych oplzlostí zo strany pekelného princa Asmodea), čo mi osobne vôbec neprekážalo, pretože kdejaké "modernistické" prístupy a libero-inovatívne tendencie sa do tak rigídneho subžánru podľa môjho názoru príliš nehodia, a väčšinou vyznievajú nepatrične a neprirodzene ... Celkovo síce nič nevídané a neslýchané, čo by mohlo zásadným spôsobom prekresliť iluminácie v dejinách filmového exorcizmu, ale inak obstojný štandard.
Hodnocení: 7 / 10
Přidáno: 29.12.2021
Jeden z hororových restov roku 2020, na ktorý sa kvôli covidovej uzávere kín a sprievodnym odkladom čakalo asi najdlhšie, no bohužiaľ, konečný výsledok tak celkom nenaplnil očakávania, nabudené sľubným trailerom ... Rozmenené na drobné: Scott Cooper si správne uvedomuje, že hororový film nie je behom na 100 metrov (čomu podriaďuje pomalé, až vláčné tempo rozprávania), a darí sa mu budovať aj patričnú atmosféru (k čomu využíva olovenú oblohu pod mrakom, hmlu na horských končiaroch, vlhké podnebie s rozmočeným, bahnitým terénom, lesy, a taktiež opustené a chátrajúce priemyselné budovy), kde do deprimujúceho sociálneho backgroundu (ospanlivé oregónske mestečko, kde chcípnul pes, a v ktorom váš otec a jeho kámoš varia perník, a vaša učiteľka sa doposiaľ nezbavila traumy zo zneužívania, a preto musí odolávať mámivým zvodom démona menom Alkohol) vcelku prirodzene zapadá aj ekologické memento o ľudských zásahoch do prírody a rabovaní nerastného bohatstva (pričom treba oceniť, že tento ekologický apel sa tu nenesie v podobne ostentatívnom tóne, akým sa vyznačujú poniektoré politicky angažované horory z posledného obdobia), ako i následné zhmotnenie indiánskeho mýtu o parohatom Wendigovi, no režisérske úsilie zakopáva o dve slabiny, ktoré na povrch vyplávajú s pribúdajucou minutážou a v druhej polovine snímku. Tou prvou sú dosť nevýrazní herci - čo sa týka predovšetkým hlavného detského predstaviteľa Jeremyho T. Thomasa. (Chápem, je to otloukánek, a teda žiaden Postrach Denis či malý Kevin zo Sám doma - a navyše ako dvanásťročný musí riešiť nečakanú, komplikovanú situáciu v rodine, ktorá by dala zabrať aj dospelákovi - no napriek tomu mu pán režisér mohol na pľaci aspoň zopárkrát povedať: Synku, trošku života do toho umierania !) A tou druhou je upustenie od poučky, týkajucej sa hororových monstier, ktorá nám vraví, že ak príšera zostáva skrytá, a prejavuje sa len čiastočne, nepriamo a sprostredkovane (resp. ak iba vyskočí niekde na rozostretom pozadí), tak je oveľa desivejšia, ako keď sa naplno predstaví v celej svojej kymácavej animatronickej nahote, a pustí sa do finálneho súboja vo voľnom štýle ... Táto poľovnícka trofej tak pripomína skôr darček pod vianočným stromčekom, na aký ste sa tešili, a keď ste ho po dlhom čakaní nakoniec rozbalili, tak ste zistili, že preň nájdete praktické využitie (napokon, z parožia môže byť vešiak či svietnik), no predsa len - od zaujímavych ornamentov na baliacom papieri ste očakávali, že budú ukrývať čosi onakvejšie, než ďalší pár teplých ponožiek, či darčekovú sadu od Fa.