József Szilágyi

Szilágyi József bol maďarský právnik, podplukovník polície a revolucionár, ktorý bol po maďarských udalostiach v roku 1956 a popravený. Narodil sa v Debrecene 17. júna 1917. Stredoškolské vzdelanie získal v rodnom meste na evanjelickom gymnáziu. Po maturite študoval právo (Debreceni Tisza István Jogtudományi Kar) v Debrecene. Diplom získal v roku 1939. V roku 1938 vstúpil do ilegálnej komunistickej strany. Pre túto činnosť ho v roku 1940 zatkli, a o rok ho za rozvracanie spoločenského poriadku odsúdili na tri roky straty slobody. Na slobodu sa dostal 15. marca 1944. V rokoch 1947-1949 bol vedúcim vojenského oddelenia ÚV strany. Keď sa začali prípravy na koncepčný proces s László Rajk, otvorene kritizoval postoj strany, za čo bol z funkcie odvolaný. V roku 1950 bol vedúcim oddelenia v jednej obchodnej firme. Od roku 1953 študoval popri zamestnaní na Technickej univerzite (Budapesti Műszaki Egyetem) v Budapešti. V roku 1956 ho pre jeho názory vylúčili zo strany MDP (Magyar Dolgozók Pártja) – Maďarskej robotníckej strany. Dňa 22. októbra 1956 vystúpil na fóre študentov Technickej univerzity, kde kritizoval členov vlády a poukazoval na udalosti v Poľsku, ktoré môžu sa stať príkladom pre Maďarsko. Po týchto vystúpeniach večer navštívil svojho priateľa Sándor Kopácsi, veliteľa polície v Budapešti, a požiadal ho, aby polícia nezakročila proti študentom pri demonštrácii chystanej 23. októbra, na ktorej sa aj on zúčastnil. Dni medzi 23 – 27. októbrom trávil na veliteľstve budapeštianskej polície, potom s priateľmi navštívil Imre Nagy, a presvedčil ho situácia je už zrelá na politické zmeny ktoré sa už nedajú zastaviť. Imre Nagy pochopil situáciu a postavil sa na čelo revolúcie a preniesol svoj úrad do budovy parlamentu. Ponúknutý post ministra vnútra v druhej vláde Imre Nagya odmietol prijať, no stal sa osobným tajomníkom Imre Nagya. Tento post zastával od 27. októbra do 4. novembra 1956. Po potlačení povstania sovietskym vojskom, 4. novembra opustil budovu parlamentu a požiadal s rodinou o azyl na juhoslovanskom veľvyslanectve. Tu pokračoval vo svojej práci tajomníka s Imre Nagyom do 22. novembra. Skupina Imre Nagya opustila veľvyslanectvo 22. novembra 1956 o 18,30 po tom, čo im vláda Jánosa Kádára sľúbila beztrestnosť. Minister vnútra Ferenc Münnich poslal pre nich autobus, do ktorého okrem skupiny nastúpil aj juhoslovanský diplomat M. Georgijevič a vojenský atašé M. Drobac. Týchto diplomatov napriek protestom vysadili na najbližšej zastávke dôstojníci štátnej polície (ÁHV). Autobus skupinu odviezol na sovietske veliteľstvo do štvrti budapeštianskej Mátyásföld, odkiaľ lietadlom do Rumunska. Najprv bol v domácom väzení v Snagove, neskôr v Pitesti, odkiaľ ho 27. marca 1957 previezli do Budapešti. Szilágyi József popieral všetky vykonštruované obvinenia a odvolával sa na prísľub vlády juhoslovanským diplomatom, preto ho oddelili od ostatných členov skupiny okolo Imre Nagya. V jeho veci sa konalo pojednávanie 6. februára a 16. apríla 1958. Obvinili ho z rozvracania demokratického zriadenia jeho vystupovaním na mítingoch študentov a demonštráciách. Na druhom pojednávaní ho Najvyšší ľudový súd odsúdil k trestu smrti. Jeho obhajca Dr. Zalán Kornél 22. apríla 1958 podal žiadosť o milosť, no túto senát Najvyššieho ľudového súdu (Legfelsőbb Bíróság Népbírósági Tanácsa) zamietol. Rozsudok nad Józsefom Szilágyim vykonali 24. apríla 1958 o 6,39 v Budapešti. Štefan Rencz