László Rajk

László Rajk bol maďarský politik, minister zahraničných vecí a minister vnútra, ktorý bol vo vykonštruovanom procese odsúdený k trestu smrti a popravený v Budapešti 15. októbra 1949. Narodil sa 8. mája 1909 v sedmohradskom meste Székelyudvarhely v Uhorsku, dneršnom Odorheiu Secuiesc, Rumunsko v rodine chudobného obuvníka. Študoval na Lýceu v rodnom meste (Baczkamadarasi Kis Gergely Református Líceum), potom od roku 1929 pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte v Budapešti odbor maďarčina - francúzština. V roku 1930 sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia, a v roku 1931 sa stal členom KIMSZ (komunistickej mládeže) a KMP (Kommunisták Magyarországi Pártja) komunistickej strany. Pre ilegálnu činnosť bol viackrát zatknutý a musel ukončiť štúdium. Od roku 1933 pracoval ako stavebný robotník. V rolu 1936 ho strana poslala do Prahy, a odtiaľ v roku 1937 do Španielska kde sa zúčastnil občianskej vojny. Bol politickým komisárom a tajomníkom strany maďarského práporu medzinárodnej brigády. Po porážke interbrigadistov ušiel do Francúzska, kde ho internovali. V jeseni 1941 ho strana poslala domov, ukrýval sa u svojej priateľky Földi Júlia, s ktorou sa v roku 1944 oženil. V decembri 1944 bol zatknutý, ale pred popravou ho zachránil brat Endre Rajk, ktorý bol štátnym tajomníkom v Szálasiho fašistickej vláde. V roku 1946 sa stal ministrom vnútra a založil smutne známu štátnu políciu ÁHV a podieľal sa na prvých koncepčných procesoch. Od augusta bol ministrom zahraničných vecí. Nakoľko bol veľmi populárny, stal sa tŕňom v oku Rákosimu, predsedovi komunistickej strany. Zatkli ho 30. mája 1949 a previezli do konšpiračného bytu, kde sa ho snažili presvedčiť aby sa priznal. Spočiatku sa o to snažil János Kádár (minister vnútra) a Mihály Farkas (minister obrany). Tvrdili, že je to iba pre zastrašenie, žiadny trest nebude. Keď ani to nepomohlo, do prípadu sa vložili sovietski poradcovia, generál Fjodor Bjelkin, plukovník Jevdokimenko a podplukovník Poljakov. Rajk nakoniec podpísal vynútené priznanie. Žalobu osobne napísal Mátyás Rákosi a dal ju udobriť Stalinom. V procese so siedmymi ďalšími, ktorý bol zinscenovaný sovietskymi poradcami, bol László Rajk obvinený ako zradca a špión, ktorý chcel nastoliť v Maďarsku kapitalistický systém. Proces sa konal od 16. septembra do 24. septembra 1949 vo veľkej hale budovy odboru kovorobotníkov v Budapešti. Rajk priznal obvinenia keďže ho pred procesom presvedčili poradcovia že dostane mierny rozsudok. Napriek tomu bol Rajk spolu s obvinenými, Dr. Tiborom Szönyim a Andrásom Szalaim, odsúdený k trestu smrti. Jeho manželka Földi Júlia bola odsúdená na 5 rokov väzenia a ich syna dali do detského domova pod menom Kovécs István. Ďalšie podobné inscenované procesy vedené podľa priamych inštrukcií sovietskych poradcov sa konali v Bulharsku s Trajčo Kostovom v roku 1949 a v Československu s Miladou Horákovou (1950) a Rudolfom Slánským v roku1952. V júli 1955 ho rehabilitovali a 6. októbra bol dôstojne pochovaný so svojimi dvomi spoločníkmi, ktorí boli s nim odsúdený k smrti. Táto udalosť vyvolala búrlivé protesty proti Rákosiho vláde a viedla k povstaniu, ktoré začalo 23. októbra 1956. Štefan Rencz