Karol Duchoň

Karol Duchoň (* 21. apríl 1950, Galanta – † 5. november 1985, Bratislava) bol slovenský spevák.

Matka Karola Duchoňa, Oľga, pochádzala z Báčskeho Petrovca, otec bol riaditeľom strojárenského učilišťa v Galante. Na základnej škole v Galante bola jeho spolužiačka (teraz známa slovenská speváčka) Eva Máziková. Po skončení základnej školy, Karol Duchoň študoval na strojníckej priemyslovke v Partizánskom, ktorú nedokončil. Viac sa venoval hudbe, spevu a hre na gitaru. Štúdium prerušil počas dovolenky rodičov v Juhoslávii, kedy odišiel vystupovať s orchestrom Jaroslava Mikulu do zahraničia.

V roku 1968 sa spoznal s Robom Kazíkom, ktorý mal vtedy bítovú skupinu The Ice Boys (Ľadoví muži)[1]. Spolu začali hrávať na rôznych podujatiach, okrem iného aj na čajových večeroch v klube v Zlatých Moravciach. V roku 1969 Karol Duchoň začal spievať s Evou Mázikovou v skupine Braňa Hronca. V televízii vystúpil so svojou prvou piesňou v programe Malá televízna hitparáda. Pieseň sa volala „Uber pary“ (bola to coververzia hitu „Sugar, sugar“ od skupiny The Archies so slovenským textom Alexandra Karšaya). Tento Duchoňov spevácky debut upútal verejnosť a o Karola sa začali zaujímať slovenskí profesionálni hudobní skladatelia a textári. Okrem orchestra Braňa Hronca neskôr spolupracoval aj s orchestrom Juraja Velčovského.

V roku 1970 Karol Duchoň spieval po prvýkrát na Bratislavskej lýre. Vystúpil so skladbou – „Kto má ťa rád“ s hudbou autora - Pavla Zelenaya a textom Milana Lasicu. Aj keď táto pieseň nezískala žiadnu cenu, toto vystúpenie bolo začiatkom jeho profesionálnej kariéry. Karol Duchoň začal spolupracovať so speváčkou Evou Kostolányiovou, spolu s ktorou v roku 1973 získali Striebornú Bratislavskú lýru za interpretáciu piesne „Chvála humoru“ (hudba: Igor Bázlik, text: Tomáš Janovic). V roku 1974 Karol Duchoň získal za interpretáciu piesne „Zem pamätá“ od autorov Pavla Zelenaya a Tibora Grűnnera) ocenenie Zlatá Bratislavská lýra a v medzinárodnej súťaži Bronzovú Bratislavskú lýru za tú istú pieseň. V tomto roku založil svoju kapelu s názvom Prognóza.

V roku 1975 sa Karol Duchoň predstavil v Tokiu, kde spieval pieseň „Čardáš dvoch sŕdc“ s hudbou Petra Hanzelyho a textom Ľuboša Zemana. Ľuboš Zeman ho na vystúpenie do Tokia aj sprevádzal. Pieseň sa publiku veľmi páčila. Hoci textu nerozumeli, muzikálne zaujala. V tomto období Karol zaznamenával úspechy v rozhlase, televízii aj na koncertoch.

V roku 1976 nahral Karol Duchoň v Nemecku svoj prvý album pre spoločnosť RCA. Nemecká kritika reagovala pozitívne na jeho spev a nazvali ho „Slovenský Tom Jones“. V Nemecku naspieval viacero piesní v nemčine napr. „Edelttraut“, „O Maria“, „Las uns ein Nacht lang tanzen“, „Sonnenblumen blühen“,… V roku 1977 začal vystupovať so skupinou Ľuba Beláka.

V 80. rokoch 20 storočia začal Karol Duchoň spolupracovať s orchestrom - VV-Systém Vlada Valoviča a neskôr od roku 1982 so skupinou Za-ja-ce kapelníka Pavla Zajáčka.

Karol Duchoň naspieval niekoľko duetov so známymi spevákmi ako sú napríklad Marcela Laiferová („Kamenný kvietok“), Dušan Grúň („Vonia kakao“), Jana Kociánová a inými. Veľa koncertoval aj v zahraničí - v Nemecku, Sovietskom zväze, Švajčiarsku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, na Kube.

Prirovnanie „Slovenský Tom Jones“, ktoré si vyslúžil od nemeckých kritikov sa dodnes ujalo aj na Slovensku. Svoj obdiv prirodzenému talentu tohto speváka po jednom vystúpení v Banskej Bystrici na súťaži Bystrické zvony vyjadril aj československý slávik Karel Gott.

V roku 1973 sa oženil s Elenou Šurákovou, potom sa im narodila dcéra Danka. Neskôr sa spolu rozviedli. V roku 1985 se oženil druhýkrát - s majsterkou zvuku Alenou Čermákovou.

Karol Duchoň bol človek so zmyslom pre humor, ktorý rád zabával druhých, bol veľmi dobrosrdečný a rád iným pomáhal. Žil rýchlo, nechcel nič premeškať či nezažiť. Bol ťažkým alkoholikom a to sa podpísalo na jeho priskorom odchode. Zomrel 5. novembra 1985 v Bratislave.

Prevzaté z http://sk.wikipedia.org