Řím, otevřené město

Bohužel, málokdy se na   našich obrazovkách objeví   filmový skvost, jako je tento   snímek. I když je starší a   čenobílý, doporučuji jej   ke shlédnutí.

Nie je ťažké pekne zomrieť, ťažké je pekne žiť.
Touto vetou utešuje don   Pietro (A. Fabrizi) kňaza,   ktorý ho odprevádza na   popravu. Je to film o tom, ako   sa z drobného človeka,   bojujúceho za spravodlivosť,   stáva hrdina. Či už je to   malý chlapec Marcello, ktorý   s priateľom schováva na   povale bomby, alebo jeho matka   Pina (A.Magnani), ktorá sa   nebojí ukryť spolu so svojim   nastávajúcim Francescom jeho   priateľa Manfrediho, člena   odboja. Rovnako don Pietro,   ktorý neváha robiť spojku,   či ukryť prenasledovaných,   a odmietne vypovedať, či   nahovoriť Manfrediho, aby   prezradil ďaších ľudí po   tom, čo padnú do rúk   fašistov. Naopak nabáda ho a   modlí sa, aby Manfredi odolal   mučeniu a nič neprezradil,   hoci vedel, že i jeho bude   čakať guľka.

Byl jsem prekvapen, film ma   sceny, ktere by se neztratily   i dnesni tvorbe filmu. Film je   vzdy lepsi, kdyz konci spatnym   koncem. Ten spatny konec ve   vas necha prave ten   nezapomenutelny pocit narozdil   od vsech tech happyendu na   ktere si uz vicekrat   nevzpomenete.

Takovy jiny valecny film. Diky   tomu, ze je film tocen az   dokumentarne je v nektrych   scenach kvuli spatnemu svetlu   videt, co se tam vubec deje   ale jinak je to pozoruhodny   film.