Něžná revoluce

Režimy sa menia, ale ľudia ostávajú rovnakí
Nič nie je čiernobiele,   všetko je v odtieňoch   šedej. Sú takí, čo   využijú akýkoľvek režim   na svoje obohatenie, škodenie   iným, klamstvá, či majú   chtíč po moci a sú takí,   ktorí zas za každej doby sú   ochotní pomôcť, prinášať   osoh, neklamať a myslieť to   úprimne. Preto mi je   sympatickejší komunista, čo   verí svojmu presvedčeniu a   neprezlieka kabáty na rozdiel   od tých, čo dvadsať rokov   verne slúžili a využívali   systém a potom ako šibnutím   čarovného prútika boli z   nich ohniví zástancovia   ľudských práv, to oni im   zneužili tvár a zrazu sú   najhorlivejší stúpenci   demokracie. Neviem ako inde,   ale na Slovensku ich teda   bolo. Ono to nie je ani tak   dokument, ako skôr súbor   rôznych záberov. Takže, čo   tam odoznelo, aspoň spomeniem   pár bodov. 1. Bol by som   zvedavý, či tí horliví   revolúcionári majú aj dnes   také nadšenie, kedže mali   možnosť spoznať surovosť   novej doby. 2. Každý má   právo na vzdelanie, to áno,   akurát dnes je toľko   vysokoškolákov, že už   musia robiť za pultami   obchodných domov,   remeselníci samozrejme   chýbajú. 3. Zdravotníctvo.   Že papaláši mali svoje   špeciálne nemocnice a   ostatné ohrozovali život   pacientov. No ako je to dnes.   Aj dnes sú špeciálne   súkromné kliniky, kde vás   zachránia od hrobára z   lopaty, len na to musíte   mať, ostatné nemocnice sú   opäť v dezolátnom stave. 4.   Chlapík sa vtedy hanbil, kde   to dostala vtedajšia vláda.   No, dnes pri tých   škandáloch a ráziach u   Nečasa, je už dúfam aspoň   na tú dnešnú vládu   konečne hrdý. Vtedy   stranícke volgy, chatky, dnes   prúty zlata a pancierové   limuzíny. 5. Kultúra, to je   krása. Nedávno sa jedna   naša umelkyňa sťažovala   (veľmi obsadzovaná pred 89),   že ako je divadlo   podhodnotené a je oň   ťažký nezáujem, no tvrdá   ruka trhu, ľudia nechcú   Hamleta ani Berlioza, ľudia   chcú Rytmusa a Martinku z   Turca. 6. Jeden starší pán   tam niečo hovoril o výročí   francúzskej revolúcie a   niečo o slobode a tak, ale   keď poviem A tak treba aj   dodať B, neviem či vie, že   potom nasledoval totálny   teror a stačilo sa krivo   pozrieť na Robespierreho   nonshledov a mali ste pod   gilotínou známych do   tretieho kolena. Našlo by sa   tu toho viac. 7. Komentátor   zapálene hovorí o masakru.   Masaker bol na Námestí   nebeského pokoja v Číne.   Nejde mi o obhajobu bývalého   režimu, ale dnes po 23och   rokoch mi príde tento snímok   akýsi tendenčný. A ešte k   tým vševediacim študentom,   dá sa súhlasiť s tým   vládnym, že tu nemá čo   rozkazovať 15ročné decko,   kedy ma prezident odstúpiť.   Ján Slota raz v diskusii   povedal(môžete si myslieť o   ňom čokoľvek, ale niekedy   zarúbe do čerstvého), že   vy si skutočne myslíte, že   revolúciu spravilo zopár   študentov a disidentov oproti   plne vyzbrojenej armáde a   pripraveným v počte cez   100000 príslušníkov   ľudovým milíciam?