Insidious: Červené dveře

Táto filmová séria má s pribúdajúcimi   kapitolami skôr klesajúcu, než vzostupnú   úroveň, a ani o Červených dverách nemožno   vyhlásiť, že by sa za nimi nachádzal strmý   výstup do závratných hororových výšin, ale   leda tak len vyšľapaný chodníček do   základného tábora ... Patrick Wilson si okrem   účinkovania v jednej z hlavných úloh naložil   na plecia aj réžiu (čo niekedy dokáže byť   dosť ošemetná úloha), a zvládol to ako-tak   obstojne - aspoň ak ide o ľakačky - ale to je z   jeho strany asi tak všetko ... Nepatrná výpomoc   maskotky a veteránky Lin Shaye je zas len malou   náplasťou na bubákov z druhej ruky a na   tuctovú rodinnú story o zbližovaní otca so   synom, kde sa otec ukáže ako mizerný hráč   pexesa a neúspešný epigón Jacka Torrancea, a   kde do úlohy jediného synovho kamaráta na   univerzitnom kampuse bola plánovite dosadená   fresh libero-černoška, aby paleta fádnych   postáv nepôsobila príliš jednofarebne ...   Wanov hypotetický návrat na režisérsku   stoličku by tomu celému možno prinavrátil   dôstojnejšiu podobu, lenže ten sa už dneska   pohybuje v finančne nákladnejších,   vyleštených produkciách, a na staré hrdzavé   lásky s lacným roztečeným mejkapom - ktoré ho   kedysi "urobili" - už zrejme nemá   čas, a najskôr ani chuť ... Pravdupovediac, ani   sa mu veľmi nečudujem.