Dobroslav Zborník

Po absolutóriu KDF FAMU (1973) bol vo FSB asistentom réžie a pomocným režisérom (Brontosaurus, r. Věra Plívová – Šimková, 1979: Zastihla ma noc, r. Juraj Herz, 1985, Pražská päťka, r. Tomáš Vorel 1989), sám v hranom filme debutoval poviedkou Rekord.

Za normalizácie si sám točil výtvarnícky stojace mimo oficiálnu kultúru, prácu v ateliéry, často i ich myšlienky, okrem iných Milan Knížak, ktorého performancia Materiálová events (1977) je dokonca v archíve ČT (Performance Milan Knížak!), a potom o ňom a výtvarných výstrednostiach natočil súhrnný dokument Zabi sa a leť (1992).

Neodvysielaný je film z 80. rokov (pracovný názov Karel Malich – ateliér), podobný osud mali mať aj zábery V. Boštíka, tých sa však na podnet J. Goldu ujal J. Platz: dotočil životopis a vznikol profil Václav Boštík (2005).
Do konečného tvaru Zborník doviedol film o akčných dielach Jířiho Borla, Jiřího Nováka a Jiřího Sozanského Iná krajina (1982), ktorá sa odohráva pred kamerou: abstraktné plastiky v oknách búraného činžiaku.

Logicky začal po novembri 1989 točiť pre Výbor dobrej vôle Oľgy Havlovej, okrem iných profil nadácie Dobrá vôľa v nás (1990), film o pomoci ľudom na konci života Nádej staroby (1982). Zásadný dokument Pochodne (1994, dva diely) prvý krát na základe faktov aj svedectiev rekonštruoval okolnosti a priebeh dvoch otrasných a zároveň hrdinských sebaupálení Jana Palacha a Jana Zajíce (1969), tému Príbeh Palachovho hrobu (1996) natočil tiež do cyklusu Lapidárium, pre ktorý pripravil aj film o československých légiach
Príbeh dierovačky a origináloch Insignií Karlovej Univerzity Príbeh Insignií (obidva 1995), tie v roku 1945 zmizli, a tak sa pri promóciach prisahá na kópiu žezla.

Do cyklusu Pod jednou strechou natočil dva filmy o nemeckej menšine v Čechách Naši Nemci (obidva 1996) a do série – portrétov Kto je ... esej Architekt Jaroslav Kosek (1998), ktorý predstavil svoje diela, ale hovoril i o architektúre za posledných 50. rokov. Dokončil celovečerný televízny medailón režiséra J. Krejčíka Vyššie princípy Jiřího Krejčíka (1998). Ďalšiu tvorbu i život ukončila samovražda.

Autor: pataamat