Károlyi Mihályné

Károlyi Mihályné, sa narodila ako grófka Andrássy Katinka v obci Tiszadob 21. septembra 1892 v Maďarsku. Jej rodina patrí medzi najvplyvnejšie európske aristokratické rody. Bola manželkou prvého predsedu vlády Maďarskej republiky (1918-1919) a neskoršie prezidenta Mihálya Károlyiho.

Bola vnučkou prvého Rakúsko – Uhorského premiéra a ministra zahraničných vecí Gyula Andrássyho. Jej matka bola grófka Zichy Eleonóra (* Pest, 28. marec 1867, † Budapest, 1. november 1945), otec gróf Andrássy Tivadar (* Paríž, 10. jún 1857, † Budapest, 13. máj 1905). Mala troch súrodencov: Ilona (*Tőketerebes, dnes Trebišov, Slovensko 22. máj 1886, † Petersborough, Ontario, Kanada, 21. august 1967), Borbála (Barbara Maria Theodóra - *Budapest, 9. január 1890, † Montreal, Kanada) a Klára (Kája - *Budapest, 18. január 1898, † Dubrovnik, 12. apríl 1941).

Po smrti otca (1905) ich vychovával strýko Andrássy Gyula, minister zahraničných vecí a vnútra potom, čo sa oženil s ich ovdovelou matkou. O jej výchovu sa starala nemecká, anglická a francúzska vychovávateľka. Bola veľmi prísne vychovávaná, počas neprítomnosti rodičov si musela telegramom vyžiadať z cudziny povolenie k vychádzke. 7. novembra 1914 sa vydala za oveľa staršieho grófa Mihálya Károlyiho, a zrazu sa ocitla v politickom dianí. Od svojho manžela prebrala všetky jeho politické názory, začala opovrhovať svojim stavom a aristokraciou.

Začala obdivovať robotnícku triedu a myšlienky socializmu, pričom nikdy v živote fyzicky nepracovala. Po prvej svetovej vojne vznikla v Maďarsku podľa vzoru ruských boľševikov proletárska republika, na čelo ktorej sa postavil gróf Károlyi. Nemala dlhé trvanie, padla po roku vojenskou porážkou. 23. marca 1919 nasledovala manžela do emigrácie. V emigrácii precestovali celý svet a spoznali všetky známe osobnosti tohto obdobia: Georges Braque, Miguel de Unamuno, Romain Rolland, André Gide, Bertrand Russell, Sidney Webb, Arthur Koestler, George Orwell a Jan Masaryk a zapadli do všetkých salónov.

V 30. rokoch dva mesiace pobudli v Sovietskom zväze, navštívili Leningrad, Stalingrad a Gruzínsko. V Londýne a Cambridge neskôr organizuje zbierku medzi ľavičiarmi na podporu vodcov Kominterny obvinených z podpálenia Reichstagu (Dimitrov). Od roku 1935 žili vo Švajčiarsku, počas druhej svetovej vojny v Londýne. V roku 1946 sa na krátko vrátili do vlasti, keď Károlyiho menovali veľvyslancom do Francúzska. Keď manžel v roku 1949 abdikoval, presťahovali sa do Vence.

Károlyi zomrel 20. marca 1955. Po smrti manžela si urobila kurz letectva v Cannes a urobila si okružnú cestu na Sicíliu a do Afriky, z ktorej sa vrátila v roku 1963. Na pamiatku svojho manžela zriadila v juhofrancúzskom Vence umeleckú nadáciu. Zomrela 7. novembra 1985 v Antibes, Francúzsku. Jej popol bol na jej žiadosť prevezený do Maďarska.

Štefan Rencz

Autor: cicis