Karol Zachar

Karol L. Zachar, vl. meno Karol Legény narodený 12. januára 1918 v Svätom Antone zomrel 17. decembra 2003 v Bratislave. Bol slovenský herec, divadelný režisér, scénický výtvarník a pedagóg. Otec herca Jána Zachara.

Študoval na ČVUT v Prahe (1936 - 1938), na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1938 - 1940) a v roku 1942 absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.

Od roku 1939 bol členom činohry SND (od roku 1965 aj režisér). V rokoch 1942 - 1956 pedagóg na Štátnom konzervatóriu a v rokoch 1951 - 1983 pedagóg na VŠMU (1959 docent, 1969 profesor).

Vystupoval aj v rozhlase, televízii a vo filme.

V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.




* 1947: Varúj...!
* 1948: Bílá tma („Čitateľ“)
* 1948: Čertova stena (účtovník Durný)
* 1948: Vlčie diery (drotár Jožko)
* 1950: Karhanova parta (nemocný)
* 1950: Kozie mlieko (Beňadik Frniak)
* 1950: Priehrada (Karol)
* 1952: Nástup (Palme)
* 1953: Rodná zem (Drozdík)
* 1956: Ztracená stopa (bača)
* 1957: Zemianska česť (Ondrej Levický)
* 1958: Dáždnik svätého Petra (sv. Peter)
* 1962-63: Jánošík I-II (dedo)
* 1966: Tango pre medveďa (Beno)
* 1967: Rok na dedine (Tutura)
* 1975: Pacho, hybský zbojník (starec)
* 1977: Rača, láska moja (Anton)
* 1978: Nie (gazda Cesnak)
* 1979: Hordubal
* 1980: Otec ma zderie tak či tak (strýc Zahruška)
* 1981: Plavčík a Vratko (Vratko)
* 1987: Začiatok sezóny (Karol Vicen)

Autor: ignac1

Vyrastal v sirotčinci, keďže jeho matka zomrela, keď mal iba štyri roky a jrho otec sa dohodol so svojou novou manžeľkou, že deti z predchádzujúcého manželstva nebudú vuchovávať. Jeho meno Zachar má po matke, ktorá sa tak volala za slobodna. Neskôr odišiel do Prahy, kde študoval výtvarné umenie až do roku 1938, kedy v ňom vyhrala láska k herectvu. Hrával s Slovenskom Národnom Divadle a neskôr sa tu stal aj uznávaným režisérom. Prvú rolu vo filme získal vo filme režiséra Martina Friča Varúj. Jeho svojrázne poňatie postáv mu zvýrazňovalo zafarbenie jeho hlasu. Občas využíval aj svoje výtvarné nadanie a pomáhal ako výtvarný poradca a návrhár kostýmov. Neskôr prednášal umelecké maskérstvo na VŠMU. Jeho hlavným pedagogickým predmetom zostala aj napriek tomu herectvo. Vrcholom jeho tvorby, ale naveky zostane Na skle maľované, ktoré malo dodnes takmer šesto repríz.

Autor: pataamat

Pod vlivem rodičů divadelní ochotník se původně chtěl stát výtvarníkem, po nedokončených studiích v Praze se v roce 1938 stal členem SND. Na divadle působil též jako režisér a pedagog na konzervatoři. Známý také jako kreslíř karikatur.

Autor/Zdroj: /Sber