Dramatik, scenárista, režisér a herec. Po SVVŠ (1960) maturoval v nadstavbovom štúdiu na sociálnej právnej škole, obor starostlivosť o človeka (1962).
Pracoval v ruchovom štúdiu FSB a študoval réžiu na FAMU (1966 – 1971).
Za Pražského jara natočil, resp. zostrihal z dostupných materiálov groteskný dokument Národ sebe (1968, v ČST uvedený 1991), kde ironizoval čs. cestu k socializmu rokov 1948 – 1968.
Dával do súvislosti výdobytky: stavbu Stalinovho pomníku, jáchymovskej lágry politických väzňov, politické procesy 50.rokov, trýznenia za úmrtia Stalina a Gottwalda, 1.máj s Antonínom Zápotockým, súdružské vrelé obeti prezidenta Novotného a vodcu SSSR Chruščova a všetko nechal vyvrcholiť oficiálnou premenou ČSR na ČSSR.
Po augustovej okupácii dokončil autorský hraný film – podobenstvo Nezvaný hosť (1969, v ČT) s Pavlom Landarovským v hlavnej roli: získal hlavnú cenu na obergausenském festivale, film ale zabavila ŠtB a tesne pred absolutoriom bol vyhodení zo štúdií.
Pracoval ako kontrolór chorých u Obvodného ústavu národného zdravia (1973 – 1978), ale robil i pomocné funkcie vo FSB(asistent r. filmu Rodeo, 1972), hral a režíroval na zájazdových div. Predstaveniach (trvalo spolupracoval s Divadlom Spejbla a Hurvínka).
Potom sa občas mihol v malých film. alebo tv. roliach (mj. Črepiny pre Evu, r. R. Adler), najvýraznejšia bola rola pacienta psychiatrickej liečebne Cesta okolo mojej hlavy (r. Jaroslav Papoušek, 1984).
Občas pracoval (často pod menom iného autora) zo štúdii ČST v Brne a Ostrave ako scenárista hraných filmov a inscenácii (Nôž pre všetko, 1979, r. O. Kosek: Za svetla pôjde počítač, r. J. Vanýsek, 1987: umenie nezostarnúť, r. Ján Kačer, 1988.)
Po decembri 1989 uviedol na obrazovku i svoje div. hry (domáce predstavenia, 1976, tv. 1991: Šťastná rodina, 1977, Silvestrovské prekvapenia, 1984, tv. obidva 1992).
Hru Vráť mi pyžamo (1975) pre ČST adaptoval Ján Roháč a Jaroslav Papoušek ju využil k celovečernej komédii Všetci musia byť v pyžame (1985) obidva potom spolu režírovali tv. seriál Pomalé šípy (1994). Dôležitá je i spolupráca s ČRo.
K dokumentu sa dostal cez tragickú osobnú udalosť – násilnou smrťou syna Filipa (1974 – 1993) zavraždeného potom, čo urobil maturitu. Správa o živote a smrti môjho syna (1993, spolu r. M. Maryška) je pokusom o vnútornom vyrovnaní sa s tragédiou samotnou, ale i apelom proti rastu násiliu v spoločnosti. Film vyvolal divácky ohlas a autori tému rozvinuli v Správe o strachu a násilí (1994) o 8 obdobných prípadoch a ich riešenia. Nápad zaujal skupinu ČT ( A. Becková a V. Branislav) a tak Venclík, ktorý sám točil ďalšie spoločenské sondy Správa o starí a osamelosti, Správa o zdraví a chorobách (obidva 1995), Správa o voľbách a voličoch, Správa o rasizme a diskriminácii. Vymykala sa Správa o posolstve Josefa Vavrouška (vyše 1996) o myšlienkach a živote ekológa a politika, tragicky zosnulého vo Vysokých Tatrách, a Správa o dvoch osudoch (1997) o dvoch bývalých pilotoch RAF, z ktorého Ján. R. Irving po februári 1948 emigroval a Ján Horal zostal doma.
Séria Správa o stave spoločnosti patrí k najzaujímavejším občiansky angažovaným snímkom a dokumentaristiky 90. rokov.
Autor: pataamat .
