Móricz Zsigmond, maďarský spisovateľ, novinár a redaktor sa narodil v Tiszacsécse, 29. júna 1879. Bol jednou z najväčších osobností maďarskej realistickej literatúry 20. storočia. Jeho matka Pallagi Erzsébet, bola dcérou evanjelického kňaza, otec Móricz Bálint bol sedliakom.
Zsigmod mal osem súrodencov z ktorých dvaja zomreli násilnou smrťou. Otec neskôr začal podnikať, no stíhalo ho jedno nešťastie za druhým. Na úver kúpená parná mláťačka pri oprave vybuchla, vodný mlyn v zime zničil ľad. Dostali sa do nesmiernej chudoby a presťahovali sa do obce Prügy, kde pracovala celá rodina aj s deťmi ako nádenníci. Pracovali tak tvrdo, že na prianie matky mohli zabezpečiť všetkým deťom štúdium.
Zsigmond začal študovať v Debrecíne, potom v Sárospataku (1894–97). Maturoval v Kisújszállási. V Debrecíne študoval teológiu a právo, v Pešti filozofiu, ale ani jeden odbor neukončil. Navštevoval kurzy štylistiky u László Négyesyho, kde sa zoznámil so spisovateľmi, básnikmi, dramatikmi ako Babits Mihálly, Kosztolányi Dezső, Juhász Gyula, Tóth Árpád, Bánóczy László, Oláh Gábor a Benedek Marcel. V roku 1903 prijal pozvanie Kálmána Mikszátha, a stal sa redaktorom detskej rubriky časopisu „Újság“.
V tom istom roku ho kultúrna spoločnosť Kisfaludy Társaság poverila zozbieraním piesní a rozprávok v okrese Szatmár (1903-1905). V roku 1905 sa oženil s učiteľkou Eugéniou Holics s ktorou mal 5. detí. Zostali iba tri dcéry, Virág, Gyöngyi a Lili. Syn zomrel, Janka spáchala samovraždu v roku 1925. Známym sa stal v roku 1908 po vydaní novely „Hét krajcár“ v novinách Nyugat. Počas prvej svetovej vojny bol spravodajcom. V tom čase vydal svedectvo o živote vojakov na fronte v prácach "A macska" a "Kissamu Jóska". V roku 1912 si postavil dom v Leányfalu, kde trávil dovolenky, v roku 1936 sa sem presťahoval.
V rokoch 1929-1933 spolu s Mihállyom Babitsom vydávali časopis „Nyugat“, no neskôr sa pre názorové rozdiely rozišli. Od roku 1939 bol redaktorom novín „Kelet Népe“. V roku 1937 sa rozišiel so svojou druhou manželkou Máriou Simonyi . V roku 1936 sa stretol s Erzsébet Littkey , ktorú si osvojil. Pochádzala z deviatich detí. Z jej spomienok z detstva napísal 28 noviel. Neskôr z jeho denníkov vyšlo najavo že bola jeho láskou a milenkou. Keď sa dozvedel že sa jeho dcére Gyöngyi narodilo dieťa, v návale radosti dostal krvácanie do mozgu. Zomrel o dva dni, 4. septembra 1942 v Budapešti, Józsefváros.
Sfilmované diela :
1935 – Nem élhetek muzsikaszó nélkül – réžia.: Deésy Alfréd (hrajú: Jávor Pál, Somogyi Erzsi, Delly Ferenc)
1936 – Légy jó mindhalálig – réžia: Székely István (hrajú: Dévényi László, Rózsahegyi Kálmán, Csortos Gyula)
1940 – Sárga rózsa – réžia: György István (hrajú: Dajka Margit, Görbe János, Greguss Zoltán)
1942 – Szép csillag– réžia: Jelinek Imre (hrajú: Fényes Alice, Mály Gerő, Páger Antal)
1943 – Kerek Ferkó – réžia: Martonffi Emil (hrajú: Csortos Gyula, Jávor Pál, Lehotay Árpád)
1943 – Sári bíró – réžia: Hegedűs Tibor (hrajú: Mály Gerő, Lázár Mária, Gozmány György)
1949 – Forró mezők – réžia: Apáthi Imre (hrajú: Karády Katalin, Szemere Vera, Kelemen Éva)
1950 – Úri muri – réžia: Bán Frigyes (hrajú: Deák Sándor, Szörényi Éva, Mészáros Ági)
1954 – Rokonok – réžia: Máriássy Félix (hrajú: Ungváry László, Tolnay Klári, Rajnay Gábor)
1960 – Légy jó mindhalálig – réžia: Ranódy László (hrajú: Tóth Laci, Törőcsik Mari, Bessenyei Ferenc)
1976 – Árvácska – réžia: Ranódy László, Mészáros Gyula (hrajú: Czinkóczi Zsuzsa, Nagy Anna, Moór Marianna)
2006 – Rokonok – réžia: Szabó István (hrajú.: Csányi Sándor, Tóth Ildikó, Eperjes Károly )
Štefan Rencz
Autor: cicis .
