Jiří Tesař

Scenárista, kameraman, režisér, producent. Absolvoval odbor vzdelanie a výchova dospelých so zameraním na literatúru, divadlo a film na FF UP v Olomouci (1976) a pri zamestnaní amatérsky točil snímky (mj. Nultý ročník, Rosa nestudení, Miesto narodenia, Krásna Jannu, Anatómia radosti, Mt. Logan, všetko 1976 – 1989), za ktorý získal veľa cien na festivaloch amatérskeho filmu (Rychonovská 8, Mladá kamera či Festival horolezeckých filmov v Teplici nad Metují).

Pôsobil i ako metodik amatérskeho filmu v Okresnom kultúrnom stredisku Gottwaldov (1976 – 1985), kde pôsobil ako kameraman i režisér a točil reportáže, propagačné snímky (mj. Kontajnerový systém, VUT pracovisko Gottwaldov) a film spojené s Tatrou (Tatra okolo sveta 1 a 2, Tatra T2, Sprievodca areálom továrne Tatra v Kopřivnici aj.).

V produkcii FSG natočil i profesionálne dokumenty pre ÚPF o horolezcoch Cesta na vrchol (1980) a portrét maliara Joži Úprky Slovácka paleta (1981). Realizuje reklamné a dokumentárne programy na voľnej nohe (od 1991), ako propagáciu pre rôznych zákazníkov.

Réžijne spolupracoval i s TV Zlín (1993 – 1995) a natočil niekoľko propagačných filmov, mj. o lietadlách Zlín z Moravanu Otrokovice. Ako režisér sa podieľal na cyklu Air magazín, ktorý TV Zlín vyrábala pre ČT. Ako kameraman a režisér sa zúčastnil diaľkových automobilových závodov Rallye Londýn – Mexiko a Rallye Panama – Aljaška a točil z nich reportáže pre ZV Nova a Ten Network Austrálie.

Spolupráce s ČST, resp. ČT sa týka hlavne cestopisov. Zo začiatku išlo o krátke reportáže do TKM, do Objektívu a cyklu Na ceste (Ostrov vzdialený i blízky, 1995, Markézy – Smutné ostrovy, 1998).

Písal scenáre pre štúdio ČT Ostrava v cyklu Svetozor – Zem medzi svetadielmi a oceánmi alebo Panama a banánové republiky (r. J. Procházka, 1999). Sám (s producentom M. Kratochvílom Štúdio Budíkov a ČT) natočil cyklus Príbehy z južných morí alebo Stránky z albumu československých kolonistov v Oceánii (2005, 11 dielov) o českej emigrácii, keď vypátral veľa krajanov a plastiky priblížil rôzne aspekty dobývanie tejto exotickej končiny.

Cenná je sonda do aktivít Milana Rastislava Štefánika, ktorý na Tahiti postavil hviezdareň a chcel tu založiť Nové Slovensko. Po prvý krát predstavil stíhaného Miloša Řivnáča, ktorý chcel založiť čs. kolónie v údolí Papenoo na Tahiti a o ktorého sa tam zaujímali orgány prvej republiky.

Zapojil sa i do cyklu EGO, v ktorom si protagonisti kamerou natáčajú vlastné príbehy, a spracoval tu sudcu, vinára a moravského patriota Josefa Holcmana (Sused Joža, 1997). Uplatnil i skúsenosti otca, ktorý za okupácie pracoval v 1. brnenskom štúdiu kresleného a reklamného filmu Otakara Blažka – Brentena: najskôr v dokumente a potom i v hranom filme.

Autor: pataamat