Klára Stepanovna Lučko
Narodila sa v ukrajinskej dedinke Čutovo. Jej rodičia boli jednoduchí, no veľmi citliví a inteligentní ľudia. Otec bol predsedom sovchoza v dedinke Jakovci a matka viedla druhý kolchoz. Ako dieťa nesnívala tak, ako ostatné dievčatá o hviezdnej hereckej kariére. Milovala prírodu. Po čase sa jej rodina presťahovala do Poltavy. Bola dosť uzavretej povahy, veľa čítala a chodila do kina. Jej obľúbenou herečkou bola Tamara Makarovová. Učarila jej návšteva Orlovovej a Alexandrova v Poltave. Keď začala vojna, Klára práve ukončila 7. ročník. Rodina musela evakuovať do strednej Ázii. V Džambule ukončila 10-ročnú školu. V tom čase v novinách písali, že Gerasimov hľadá adeptov do hereckej triedy a ona sa rozhodla, že bude herečkou. Urobila skúšky a začala študovať na hereckej fakulte VGIKu. Po návrate VGIKu do Moskvy pokračovala v triede Sergeja Gerasimova. Nebrali ju zo začiatku ani ako veľmi talentovanú ani ako krásnu, no vďaka jej osobnosti dostáva úlohy jemných nežných hrdiniek. Jej prvou úspešnou úlohou bola teta Marína vo filme „Mladá Garda“. Za ňou však nasledoval nie veľmi úspešné filmy „Tri stretnutia“ a „Kapitánova rodina“. Rozčarovanie bolo natoľko silné, že mladá herečka rozmýšľala o odchode z filmovej scény. V tom čase ju našťastie ohlásil Ivan Pyrjev a ponúkol jej krásnu úlohu Dáši Šelestovej v „Kubánskych kozákoch“. Tento film ju preslávil po celom Rusku. Začali pozývať najslávnejší režiséri ako Gerasimov, Pudovkin, Chejfic a iní. Mnohé filmy, ktoré natočila sa stali klasikou sovietskeho filmu. Medzi jej najznámejšie filmy patria „Doneckí baníci“, „Veľká rodina“, „Snežná rozprávka“...
Hrala v nich po boku hercov ako Merkurjev, Kadočnikov, Larjonova, Zubkov a ďalších. Jej život bol naplnený po všetkých stránkach. Úderom pre ňu bola neočakávaná smrť manžela herca Sergeja Lukjanova 60-tych rokoch. Zomrel priamo na scéne na infarkt. Ostala sama s malou dcérkou Oxanou. Aby prekonala smútok, tvrdo pracovala ďalej. S typicky hrdo zdvihnutou hlavou a jemným úsmevom. Jej talent sa naďalej rozvíjal a pribúdajúcimi rokmi pribúdali nové zaujímavé úlohy. Kým mnohé herečky sa nedokázali vyrovnať so stárnutím a odchádzali zo scény, Klára natočila svoje najlepšie úlohy v posledných rokoch. Oveľa neskôr stretla svojho druhého manžela novinára Dmitrija Mamlejeva. Niekoľko rokov s ním žila v Kanade. Neskôr sa potom spolu aj so synom vrátila do Moskvy. Muž bol dlho chorý a rodinu musela na svojich krehkých pleciach podržať Klára.
Popri hereckej práci Klára Lučko pracovala aj na Univerzite kultúry, vo výbore Sovietskych žien, či v hereckej sekcii Zväzu pracovníkov kinematografie ZSSR. Často sa stretávala s divákmi, uvádzala sovietske filmové umenie na festivaloch, precestovala mnoho krajín a stretala sa s významnými ľuďmi ako boli napríklad Picasso či Nehrú. V r. 1996 dostala v USA titul – Žena sveta a neskôr Žena tisícročia. O svojom živote napísala knihu „Ak som na vine ..“
S plným nasadením pracovala nehľadiac na svoj vek až do konca života. Diár mala rozplánovaný minútu po minúte. Krátko pred smrťou dokončila natáčanie vo filme „Depo sovietskej doby“, ktorý bol remakom slávnych Kubánskych kozákov. Ozvučiť úlohu už nestihla. Ani natáčania 13 dielneho seriálu, v ktorom mala stvárniť hlavnú úlohu, sa už nedožila. Zomrela 26.3.2005 vo veku 79 rokov.
Filmografia:
1948 Mladá Garda / Molodaja Gvardija
1948 Tri schôdzky / Tri vstreči
1949 Kubánski kozáci / Kubanskije kazaki
1950 Doneckí baníci / Doneckije šachtjory
1953 Žatva / Vozvraščenie Vasilija Bortnikova
1954 Veľká rodina / Boľšaja semja
1955 Večer trojkráľový / Dvenadcataja noč
1957 Spolu s nami / Rjadom s nami
1958 Červené lístie / Krasnyje listja
1959 Život je v tvojich rukách / V tvojich rukach žizň
1960 Snehová rozprávka / Snežnaja skazka
1962 Na siedmych vetroch / Na semi vetrach
1963 Dunajevského melódie / Melodii Dunajevskogo
1964 Zločinec / Gosudarstvennyj prestupnik
1965 Rok ako život / God kak žizň
1966 Strýčkov sen / Ďaďuškin son
1966 Cudzie meno / Čužoje imja
1970 Ferenc Liszt / Szerelmi álmok
1970 Obrana Sevastopoľa / Oborona Sevastopoľa
1970 Pestún / Opekun
1971 Idem k tebe / Idu k tebe
1973 Kupujeme chatu / Dača
1974 Hnev / Gnev
1975 Tam, za horizontom / Tam, za gorizontom
1977 Koreň života / Koreň žizni
1979 S milovanými sa nerozchádzajte / S ljubimymi ne rasstavajtes
1979 Cigáň /Cygan
1980 Truhlica Márie Medicejskej
1981 Biedna Máša / Bednaja Maša
1981 My dolupodpísaní / My nižepodpisavšijesja
1982 Karneval / Karnaval
1982 Professija sledovateľ
1982 Požiar v prístave / Trevožnoje voskresenje
1983 Nájdi podkovu pre šťastie / Najdi na sčastje podkovu
1984 Skôr ako sa rozlúčime / Prežde čem rasstaťsja
1985 Budulajov návrat / Vozvraščenije Budulaja
1985 Bol odvážny kapitán / Žil otvažnyj kapitan
1985 Nepochožaja
1985 Teta Marusja
1987 Pre lásku, priateľstvo a osud / Pro ljubov, družbu i suďbu
1988 Raz v decembri / Odnaždy v dekabre
1990 Vojdi v každyj dom
1991 Igra v smerť, ili postoronnyj
1992 Ak som na vine .. / Vinovata li ja...
1992 Oči / Glaza
1994 Pritča pro svetlicu
2005 Depo sovietskej doby / Park sovietskogo perioda.
Autor: mia .
