Jevgenij Pavlovič Leonov
2.9.1926 Moskva – 29.1.1994 Moskva
Vynikajúci ruský herec - komik, Národný umelec ZSSR, držiteľ rôznych ocenení. Narodil sa v obyčajnej rodine, tzv. strednej vrstvy. Otec pracoval ako inžinier v leteckom závode, matka bola domovníčka. Mal ešte staršieho brata Nikolaja. Rodičia boli príjemnými hostiteľmi, preto v ich dome bolo vždy plno. Jeho matka bola duchaplná vtipná žena a ľudia ju radi počúvali. Hoci sama nebola vysokovzdelanou osobou, starostlivo vychovávala svojich synov, čítal im mnoho kníh. Otec im zase rozprával hrdinské príbehy letcov. Niet divu, že starší brat sa rozhodol pracovať v letectve.
Jevgenij zase inklinoval od mlada k herectvu. Chodil do školského dramatického krúžku. Keď začala vojna, končil Jevgenij siedmy ročník. Na radu rodičov sa stal učňom v leteckom závode, kde v tom čase robili obaja rodičia aj brat. Na jeseň spravil skúšky a postúpil do leteckej školy S. Ordžonikidzeho. Stále sa zúčastňoval aj kultúrneho života a vystupoval na študentských večierkoch. Ako tretiak postúpil na dramatické oddelenie v Moskve, ktoré viedol P. Zacharov. A po jeho absolvovaní sa stal hercom Moskovského Divadla Dzeržinského rajónu.
Vo filme sa prvý krát objavil v r. 1947. Zo začiatku to bol komparz a bezvýznamné úlohy „“Šťastná plavba“, „Ceruzka na ľade“, „Športová česť“, „Pobrežná hliadka“ ... Zmeny nastali v 50-tych rokoch. V r. 1955 hral v dráme „Rumiancevov prípad“ a v dobrodružnom filme „Cesta“. V oboch prípadoch to boli zložité a zaujímavé úlohy. Rovnako v divadle dostal v tom istom čase šancu vo forme postavy Lariosika v hre „Dni Turbinovcov“. Zoznámil sa aj so svojou budúcou ženou Vandou – počas hosťovačiek v Sverdlovsku. Sobáš sa uskutočnil v novembri 1957. Vanda sa presťahovala do Moskvy a začala študovať v GITISe. O 2 roky sa im narodil syn Andrej.
Hviezdny čas Leonova nastúpil keď na plátna a obrazovky vyšla komédia „Pruhovaná plavba“. Film sa dostal do Zlatého fondu sovietskeho filmu. Nasledoval film „Donská poviedka“, za ktorý získal ocenenie na MFF v Indii. Hoci týmto filmom presvedčil, že rovnako dobré zahrá dramatické postavy, režiséri ho naďalej pozývali do tých komických. Dramatické postavy stvárňoval viac v divadle. Divákov porazil majstrovsky zvládnutou úlohou Kreonta v „Antigone“ v Stanislavského divadle. Pred vzhliadnutím drámy mnohí pochybovali o zdravom rozume režiséra Anochina, ktorý si Leonova vybral pre túto drámu. No nakoniec s ním museli súhlasiť.
V r. 1969 prešiel do Majakovského divadla. Prvou prácou v novom divadle boli „Deti Vaňušina“.
V 70-tych rokoch natočil množstvo filmov: „Bieloruský vlak“, za ktorý dostal cenu na festivale v Karlových Varoch, „Kolotoč“, „Prémia“, „Afoňovo zmúdrenie“, a ďalšie. To prekážalo vedúcemu divadla, a tak po konflikte s ním Leonov z divadla odišiel a pokračoval v natáčaní. Na plátna prichádzali filmy: „Mimino“, „Jesenný maratón“, „Obyčajný zázrak“, „Legenda o Tillovi“, „Nebuď smutný“, „Slzy padali“ a ďalšie. V 80-tych rokoch už bolo filmov pomenej spomenúť možno filmy „Kin-dza-dza“ či Čas a rodina Conwayovcov“. Celkom natočil viac než 100 folmov, v ktorých najčastejšie stvárňoval postavy jednoduchých, dobrosrdečných a tragikomických ľudí.
V lete v r. 1988 bol s divadlom na hosťovačke v Hamburgu – v Nemecku. Na tretí deň po vystúpení mu prišlo zle. Záchranka ho rýchlo viezla do nemocnice a cestou došlo k zástave srdca. Lekári nevedeli, čo to spôsobilo, pretože Leonov trpel celou radou chorôb, cukrovkou počínajúc, problémy s cievami ... Našťastie srdce po defibrilácii naskočilo. V nemocnici vzápätí po stabilizovaní prekonal rozsiahly infarkt. Okamžitá operácia trvala 4,5 hodiny. 16 dní bol v kóme. Manželka aj so synom boli stále pri ňom. A Leonov sa vrátil. Vrátil sa k životu a vrátil sa aj k svojmu milovanému divadlu. Ale nasledujúce roky to už bolo horšie. Jednak klinická smrť zanechala stopy na jeho zdraví, jednak pochody a rozpad kinematografie v prichádzajúcich rokoch mu dávali zabrať. Začiatkom 90-tych rokoch ešte natočil neveľkú úlohu v komédii „Pas“, potom postavu Jakova v snímke „Nasťa“ a v r. 1993 hlavnú úlohu v komédii „Americký dedko“. Ponúk bolo dokonca viac, no ostatné odmietol. A v tom istom roku natočil reklamu, čo mnohých popudilo. No reagoval na to ľudsky. Radšej by si zahral v slušnom filme, ale taký mu neponúkali a žiť zo vzduchu sa nedá. V jednom z rozhovorov povedal, že sa dostal ako vystupujúci na oslavu na rodenín 30-ročného mladíka, na ktorej bolo všetko od výmyslu sveta. Po oslave sa ho spýtal, koľko stojí také niečo a mladý milionár povedal, že nejakých 15-16 miliónov. Leonov na to reagoval, že pochopil, že jeho syn alebo vnuk takú oslavu nebude mať určite nikdy.
O rok neskôr sa život Leonova skončil. 29.1. 1994 sa jeho žena chystala ráno so synom na trh. Pred odchodom šla ešte zobudiť muža – inokedy bol už v tom čase hore. Poobede sa začal chystať do divadla, divadelný kostým mal vždy doma. Obliekol si košeľu a začal si prezliekať nohavice. Zrazu sa potkol a spadol. Žena sa rozbehla k nemu. Ešte sa vzpriamil a bolo po všetkom. Lekári mu už nemohli pomôcť, trombóza ukončila jeho život. Divákom večer v divadle oznámili príčinu, pre ktorú sa predstavenie nekoná. Ani jeden sa nevzdal svojho lístka. Z najbližšieho chrámu priniesli sviece a stáli s nimi pri divadle. Na pohreb milovaného herca prišli tisícky ľudí.
Autor: mia .
