Jej rodičia pochádzali z dediny a do Moskvy prišli za prácou. Matka pracovala ako tkáčka v textilnom závode a otec bol predavačom v obchode. Nina bola nadaná, mala krásny hlas. Ako 15-ročná na začiatku vojny začala spievať v súbore Jarkova a precestovala s ním celú krajinu. Vystupovala na ďalekom východe, v Ázii, na Kryme i na Karelskom fronte. Časom sa stala sólistkou a dostala prvú hlavnú úlohu v predstavení „Ruská svadba“. V povojnových časoch mládež zachvátil herecký ošiaľ. Mnohí chodili hrávať do komparzov. Inak to nebolo ani s Ninou. Tam jej pri natáčaní filmu poradil asistent režiséra vážne rozmýšľať o hereckej kariére. Rozhodla sa prihlásiť sa do VGIKu. Dostala sa do herecko-režisérskeho kurzu. V priebehu štúdia sa robilo sito a časť študentov kurz nedokončilo. Medzi nimi aj Tengiz Abuladze, neskôr významný režisér. Nahnuté to mala aj Nina v 3. ročníku. Pedagóg Rapaport sa s ňou odmietol zaoberať. Pomohli jaj nakoniec asistenti a pedagóg pantomímy A. Rumnev, no Nina to aj tak zle znášala. Cítila, že sa deje okolo nej niečo nedobré. V diplomovej hre „Človek s puškou“ hrala postavu Nadeždy. Po predstavení sa jej Rapaport ospravedlnil za to, čo bolo. Nina odpustila všetky krivdy, no prah VGIKu viac neprekročila. Po skončení škola sa stala herečkou Divadelného štúdia kinoherca. Prišla tam v období, keď pre vysoký stav prijímali už len absolútne najlepších žiakov VGIKu. Ale ani to jej príliš na začiatku kariéry nepomohlo. Nováčikovia nedostávali žiadne príležitosti ani v divadle ani vo filme. Neskôr dokonca divadlo zatvorili. Niektorí s hercov sa uchytili vo vojenskom divadle, niektorí zostali sedieť v Moskve bez práce alebo sa zdali tejto profesie.
O niekoľko rokov sa činnosť divadla obnovila. Agapová začala hrávať a dostala sa do povedomia režisérov. Erast Garin jej ponúkol postavu v hre „Obyčajný zázrak“. Potom už nasledovali premiéra za premiérou: „8 žien“, „Komédia omylov“, „Deň odchodu, deň príchodu“, „Ach, srdce“, kde stvárnila až 4 postavy. Najväčší úspech jej priniesol prvý muzikál naštudovaný na moskovskej scéne „Pobozkaj ma, Katy“. Tento názov nebol celkom prijateľný pre divadlo hlavného mesta, preto ho hrali pod neutrálnym názvom „Opäť premiéra“. Nina bola v tej hre priam úžasná.
Pokiaľ šlo o film, režiséri nedokázali využiť jej danosti. Nina bola krásna žena so „západnými črtami tváre“, s ktorými nemožno stvárňovať postavy prostých sovietskych dievčat a postavy aristokratiek, zahraničných ženských postáv a podobné typy nemohli byť v centre diania. Preto Agapová bola obsadzovaná skôr do epizódnych úloh. Prvú veľkú úlohu dostala v r. 1953 vo filme A. Frolova „Dobré ráno“. Stala sa lídrom v návštevnosti kín, no neskôr rovnako rýchlo upadla do zabudnutia. Na ďalšiu dobrú rolu musela čakať takmer 10 rokov. Bola ňou Zinajda v Rjazanovej komédii „Dajte knihu žalôb“. Zahrala si v nej po boku hercov ako Rina Zeljonaja, Larisa Golubkina či Jurij Nikulin.
I napriek ďalšiemu úspechu dostávala skôr epizódne postavy vo filmoch ako „Štít a meč“, „Koruna Ruského impéria“, „12 stoličiek“, „Tajomstvo štyroch drozdov“, „Milovať po rusky“ a v ďalších.
Z filmov, v ktorých sa objavila v jednej z hlavných postáv, možno spomenúť „Zázrak s vrkočmi“ či „Jazdec na zlatom koni“.
Nina Fjodorovna hráva dodnes. Filmári nezabudli na jednu zo svojich výborných herečiek. Obsadzujú ju naďalej do klasických filmov i televíznych seriálov.
Jej manželom bol vynikajúci kameraman Sergej Polujanov (pracovala na filmoch ako „Čisté nebo“, „Ivan Vasiljevič mení povolanie“ a pod.). Zomrel ešte ani nie 60 ročný. V polovičke 90-tych rokov zomrel aj ich syn Alexander. V tom čase Agapová ukončila svoju prácu v Divadle kinoherca. Mala predstavy o tom, čomu všetkému by sa mohla venovať, no synova smrť ju obrala o sny a všetku energiu. Na šťastie sa v jej živote objavil Daniil Sagal, žiak Vsevoloda Mejercholda. Hoci v tom čase si ho už nikto nepamätal (ani diváci, ani novinári, dokonca ani niektorí jeho kolegovia), on nevedel sedieť doma so založenými rukami. Vo svojich 84-rokoch túžil založiť divadlo starých majstrov. Či má taká forma šancu, to si chcel odskúšať na hre pre dvojicu hercov a hľadal partnerku. Spolu s Agapovou začali skúšať. Hra získala dobré kritiky a hrala sa celé 2 roky. Na festivale v Jaroslavli im diváci usporiadali veľké ovácie. No i tak pôvodný zámer nevyšiel a Agapová, ktorá nedokázala po druhý raz opustiť javisko, sa stala členkou skupiny „Blúdiace hviezdy“, ktorú viedol mladý režisér a herec Pavel Tichomirov.
Cestujú a hrajú v rôznych domoch kultúry po celej krajine.
Autor: mia .
