Vsevolod Pudovkin

Významný ruský herec, scenárista, režisér a teoretik filmu, Národný umelec ZSSR (1948). Pochádzal z roľníckej rodiny, žijúcej v Penzskej gubernii. V r. 1897 sa rodina presťahovala do Moskvy. Jeho otec mal dostatok prostriedkov a chcel zabezpečiť synovi dobré vzdelanie. Ako chlapec sa zaoberal astronómiou, matematikou a fyzikou. Medzi jeho koníčky patrilo tiež maľovanie, hra na klavíri a dokonca písal aj verše. Od r. 1914 študoval na Fyzikálno-matematickej fakulte Moskovskej univerzity. Školu musel prerušiť kvôli účasti v 1. sv. vojne. V jednom z bojov bol ranený a dostal sa do zajatia. Až koncom r. 1918 sa mu podarilo dostať sa domov. Začal pracovať ako chemik v závode Fosgen. Od r. 1920 sa učil v Goskinoškole (neskôr VGIK) v triede V.Gardina, od r. 1922 pokračoval na GTK v triede Kulešova. Sfilmovanie Gorkého románu „Matka“ v r. 1926 sa stalo spolu s „Krížnikom Potemkinom“ S. Ejzenštejna najväčšou udalosťou národnej kinematografie v 20-tych rokoch a získalo 8. miesto v ankete o najlepšie filmy všetkých čias, usporiadanej v r. 1958 v Bruseli. Hlavné postavy vo filme stvárnili Vera Baranovskaja a Nikolaj Batalov. V čase nemého filmu dokázal vytvoriť sugestívne obrazy. Princípy filmovej práce rozvíjal ďalej v snímkach „Koniec Sv. Petrohradu“ (1927) a „Potomok Džingischána“ (1928). Tieto filmy vytvorili trilógiu o historicko-revolučných premenách na začiatku 20-teho storočia. Z ďalších jeho snímkou možno spomenúť „Ohnivou stopou“ (Minin a Požarskij, 1939), „Suvorov“ (1941), oba natočené v spolupráci s rež. M.Dollerom, ďalej „Admirál Nachimov“ (1947), „Žukovskij“ (1951) a posledný jeho film „Žatva“ (Vozvraščenije Vasilija Bortnikova 1953).
Popri svojej tvorivej režisérskej práci sa nevyhýbal ani hereckým ponukám „Živé telo“, „Ivan Hrozný“ ... Vo svojich teoretických prácach sa zaoberal hlavnými problémami filmu ako je teória montáže, problémy zvuku vo filme, systém práce s hercom, napísal veľa kníh venovaných režisérskemu a scenáristickému umeniu („Filmový režisér a kinematografia“, „Herec vo filme“, „Filmový scenár – teória“ a ďalšie). Za svoju tvorbu bol ocenený rôznymi prémiami. Na jeho počesť je pomenovaná jedna z moskovských ulíc.

Autor: mia