The Wall: Live in Berlin [TV film]

Budovanie a pád Steny
Nikdy som nejak neobľuboval   hudobné dvd, pretože   zväčša ide o vystúpenie   muzikantov ako hrajú na   nástroje, to moc nebaví, to   si radšej pustím cd (v mojom   prípade MC kazetu). Avšak   nájde sa i mnoho svetlých   výnimiek, kde ten koncert či   hudobné dvd má niečo   naviac, čiže skvele zahraný   koncert, plus nejaký bonus   ako napríklad skvelá   pyrotechnická, svetelná   šou, zaujímavý hostia,   svojské podanie skladieb,   nejaký ten svojský cover či   nejaké to skvostné   divadielko. Samozrejme medzi   tie skvosty patrí i The Wall:   Live In Berlin. PINK FLOYD som   spoznal vďaka legendárnemu   rádiu Rebeca, kde hrávali   zväčša rockovú hudbu,   čiže Floydi nemohli v   playliste rádia chýbať. A   navyše, my metláci časom   objavujeme a pátrame po   rockových veciach, aby sme   vedeli čím sa Otcovia   Zakladatelia (Quorthon a   spol.) inšpirovali. Roger   Waters bol vždy taká čierna   ovca Floydov. Nepríjemné   boli tie ťahanice o meno   kapely, pravdou však je, že   on opustil kapelu, takže meno   mu zákonite nepatrí. A ešte   tie velikášske výroku typu   PINK FLOYD som ja. Čo bolo,   bolo. Odvtedy si strihli taký   malý spoločný koncertík,   tak zrejme vzťahy ok. Ja som   však mal najradšej Dave   Gilmoura. Reunion však už   nikdy nebude. Čo sa týka   ešte hudobnej produkcie   Floydov, skôr mám rád to   druhé obdobie a za najlepšie   považujem paradoxne tie dva   posledné bez účasti Watersa   "A Momentary Lapse Of   Reason" a dôstojné   zakončenie "The Division   Bell". Ale ani Watersove   "sólovky" v rámci   Floydov neboli špatné,   "Final Cut",   "Animals" či   "The Wall" sú   kvalitné veci, i keď tam   Watersov vplyv dosť cítiť.   Posledná menovaná vec je   vlastne základom koncertu.   Teda lepšie povedané, bolo   komplet zahrané naživo   dvojalbum "The   Wall". A musím povedať,   podarilo sa. Je pravdou, že   sa to stalo pri takej divnej   príležitosti, keď padal   berlínsky múr, nu... dobre.   Famózne predstavenie. Celé   je to šialene bombastické.   Hneď tam nabiehajú SCORPIONS   na limuzínach. Hudobne to je   zahrané výborne s mnohými   hosťami. Moc som ich   nepoznal, akurát Bryana   Adamsa, či Sinead O Connor.   Vrcholom bolo jednoznačne   "Mother", ktorú   odspievala Sinead a famózne   ju doprevádzali tí dvaja   chlapíci (vyzerali skvele,   tak bohémsky), úžasne   hlasy. Ďalším vrcholom (a   tu som mal mierné, ale   ukázalo sa, že   neopodstatnené obavy) je   "Confrontably Numb".   Opäť famózne mužské   doprovodné vokály. A   posledným famóznym vrcholom   je "Run Like Hell".   Nechýba ani taká jemná   provokácia. Uniformy,   štandady, pochody,   prekrížené kladivá,   navyše v Berlíne.   Excelentné predstavenie.   Musel to tam byť poriadny   zážitok