Síla slov

Pomalinku plyne tento film   plný slov nejen ve screble.   Starý pán občas pobaví ale   jinak nic co by mě přimělo   koukat po druhé.

Zvláštní? Jo. Ale mě se to   líbilo. Herci perfektní   (McInnerny mě vždy   překvapí), příběh dobrý.   Zabavilo mě to, hodinka a   půl uběhla a dojem velmi   příznivý. Další co mě   bavilo byla hudba. Takže jo,   pro mě jo. Doporučuji už   jen kvůli hercům.

"Sometimes Always   Never" bude asi v mnohom   nepochopený film. Človek asi   musí byť pripravený na to,   že to je vysoko artová   záležitosť. A preto píšem   hneď všetkým, ktorí   čítajú tento komentár...   ide o veľmi artové   psychologické spracovanie,   kde je možné, že   nepochopíte režisérovu   víziu a film ostane v tomto   smere niekde stratený. Plusy   filmu sú vizuálna stránka,   hudba a aj fakt, že tu máme   relatívne originálne   spracovaný film. A rok 2019   si zatiaľ s filmami, ktoré   som videl moc originality   neužil. Takže v tomto smere   musím Carla Huntera   pochváliť. Miestami je   krásne sledovať jednotlivé   scénky, ktoré pôsobia ako   keby sa nám dej odohrával na   obrázku alebo len proste   kamera zachytí krásne   momentky. Ako napríklad   strechy budov, kde nadobúda   divák pocit, ako keby sa domy   sprava doľava zmenšovali.   Malé momentky tohto typu pre   mňa skutočne robia skvelé   zážitky. Bill Nighy je   podľa mňa excelentná voľba   do role hlavného hrdinu. Dal   to všetkými desiatimi a jeho   postavu som mu uveril so   všetkým, čo k tomu patrí.   Okrem toho je to podľa mňa   aj veľmi dobrý príbeh. Je   to o otcovi, ktorý hľadá   svojho strateného syna, alebo   sa snaží vyrovnať s touto   stratou a dať do poriadku   vzťahy s vlastnou rodinou. Po   nešťastnej udalosti, totiž   ostal niekde zaseknutý v   čase a nevie sa posunúť   ďalej. A najmä niekde stále   žije nádej, ktorej sa nechce   pustiť a hľadá aj tú   najposlednejšiu slamku,   ktorá by mu zabránila   utopiť sa. No uznávam, že   ak nie ste pripravený na ten   vizuálny a artový štýl,   tak ostanete z filmu dosť   sklamaní a frustrovaní. Ale   na druhú stranu môžem   povedať, že nikde nemáme na   CSFD alebo nikde označenie   filmu - Artový. Tým pádom   nikdy nemôžeme vedieť, čo   ideme pozerať kým si film   skutočne nepozrieme a   neuvidíme čo sa deje.   Myslím si, že v budúcnosti   si na meno Carl Hunter trošku   posvietim. Myslím si, že tu   môžeme mať zaujímavého   režiséra so skvelou filmovou   víziou a nápadmi. Takže za   seba hovorím, že som   spokojný, no neviem film   odporúčať, lebo určite ho   neocení žiadny tradičný   filmový divák. Podľa mňa   stojí za pozornosť. Ale len   v prípade, že máte radi   artovú a psychologickú formu   drámy podávanú cez vizuály   a poetické dialógy.