reklama
 
ohodnotit

Ružové sny

Další název:
Pink Dreams
Žánr:
Rok:
1976
Délka:
82 minut
Premiéra v ČR:
8.4.1977
„Poetická parafráze Romea a Julie, odehrávající se na slovenské vesnici sedmdesátých let“
Popis / Obsah / Info k filmu Ružové sny
Do venkovského pošťáka Jakuba (Juraj Nvota) se zahledí mladá Romka (Iva Bittová). Jejich bezelstný vztah naráží na oboustranné předsudky. Nelíbí se mladíkovým rodičům ani dívčiným bratrům. Napětí vyvrcholí na tancovačce, kde Jakuba zbije parta bílých dacanů. Romové se omezí na výhrůžky, aby se s Jolanou dál nestýkal... Křehká láska pokračuje ve městě, kde se Jolana uchytí v krejčovské dílně. Do nezralého citu se však začne vkrádat deziluze... Poetická mozaika, v jejímž finále se Jolanka vdá za romského mladíka, si všímá soužití různorodých etnik. Pitoreskní živočichopis proplétá s úvahou o významu snů. Mezi protagonisty se objevila řada populárních tváří. Hrdinova samorostlého strýce Antona zosobnil Josef Hlinomaz. Jakubovu sousedku, která má trable s věčně hladovým mužem, si zahrála Marie Motlová. Jednu z Romek ztělesnila Věra Bílá.
Febiofest 2004


Popis / Obsah / Info k filmu Ružové sny
Z Projektu 100 1999
Růžové sny
Ružové sny
Slovensko 1976, bar., 87 min.
Scénář: Dušan Hanák a Dušan Dušek.
Režie: Dušan Hanák.
Kamera: Dodo Šimončič.
Hudba: Petr Hapka.
Výprava: Ivan Kot.
Hrají: Juraj Nvôta (Jakub), Iva Bittová (Jolanka), Josef
Hlinomaz (strýček Anton), Marie Motlová (Múčková), Ľudovít
Kroner (Marcel) a další.
Šťastný let sťahovavých vtákov
Nepokojný let sťahovavých vtákov... Vždy znovu sa ich túžba
po prijateľnom živote mení na posadnutosť, svorku psov, ktorá
ich žene, vláči, predurčuje k nezmyselnému pohybu tam a späť.
Každý návrat je len rezignáciou na hľadanie toho iného,
lepšieho, pretože dostupné možnosti sa vyčerpali a všetky
ostatné sa zdajú byť nemožnosťami. Ostáva teda jediné, vrátiť
sa na miesto, kde sa ich let začal - utíchol, aby pokračoval
až do konca.
Trajektória kreslená rozprávaním Ružových snov sa podobá dráhe
sťahovavých vtákov. Prehýba sa ponad seba, ako záhyb, ktorého
kraje sú zapustené v jednej rovine. Samotná cesta však ponúka
nasýtenie slasťou, závraťou, šialenstvom, radosťou, vtáčím
mliekom...
Príbeh filmu Ružové sny je ľúbostným príbehom. Banalita
takéhoto tvrdenia sa vzpiera oživiť aj ten najváhavejší náznak
"záujmu. Dokonca v nás vyvoláva akési pobúrenie: ""Takmer všetky
"filmy sú o láske!"". Predstava lásky sa nám tak rozptýli
do čohosi natoľko beztvarého, natoľko variabilného, že sa
napokon stratí sama v sebe. Láska sama o sebe neexistuje,
ukazuje sa nám len prostredníctvom jednotlivých príbehov. Je
formáciou všetkých svojich podôb, tých uskutočnených, aj tých,
čo zatiaľ prežívajú v kukle možností. Ak nás teda predstava
ľúbostného príbehu niečím dráždi (príjemne, alebo naopak), je
to práve jej neurčitosť, ochotná prijať vždy ďalšiu zo svojich
tvárí. Rozprávanie Dušana Hanáka nanovo privádza k životu
shakespearovský motív Rómea a Júlie.
Poštár Jakub (Juraj Nvôta) a rómske dievča Jolanka (Iva Bittová)
žijú uprostred dvoch odlišných svetov. Sú to svety nevymedzené
ostrou líniou, rozlievajú sa, prenikajú jeden do druhého,
a napriek tomu si zachovávajú svoju identitu. Ich hranica sa
rozpadá na množstvo hraničných kameňov, ktoré môžete odkopnúť,
preniesť, vhodiť hlboko do jedného z území... Ostávajú navzájom
vzdialené alebo blízke, a práve tento vzťah, spriaznenosť
vedúca od jedného k druhému, definuje rozhranie medzi mojím
a cudzím svetom. Každú silu obrátenú tvárou dovnútra
"rozoznávame ako vlastnú, ""iné"" je to, čo sa od nás odvracia.
Jakubov dedinský svet a cigánsky svet Jolanky sa k sebe
správajú ako dva cudzie organizmy utkané z rôznych tkanív,
spletí vlásočníc a nervov. Ako dve pošty s dvomi sieťami
železníc, ciest a cestičiek, dva odlišne usporiadané chuchvalce
tónov...
Ale práve tento vnútorný poriadok, táto normovaná každodennosť
je tým, čo na oboch s bolestivou nepretržitosťou doráža,
"prenasleduje ich a čiernou páskou prelepuje ""neslušné"" časti
žitej skutočnosti. Norma tu nie je schopná postihnúť
jedinečnosť ľudského života (...je toho vôbec schopná?). Preto
"sa dušekovsko-hanákovské prostredie ""ružových snov"" hmýri
bizarnými postavičkami, dedinskými bláznami a čudákmi. Každý má
"právo na svoje intímne ""šialenstvo"". Tieto malé pozabudnutia sú
akýmsi neškodným sviatkom, ktorý síce prekračuje nepísanú (vždy
len nepísanú) normu, ale nemá dosť síl na to, aby do nej vrypol
aspoň tú najplytšiu stopu. Ak sa na tomto princípe zakladá
špecifická poetika filmu, vzápätí ho autori (Dušan Dušek
a Dušan Hanák) predstihujú.
Jolanke s Jakubom nestačí len sviatok. Sviatok nie je rubom
opovrhovanej každodennosti, práve naopak. Je jej predĺžením,
prázdnym okom v rade. Pevne vsadený do sledu všedných dní
rešpektuje jeden priestor, dokonca ho istým spôsobom určuje,
pretože vytvára jeho nerovnosti. Sviatok je málo!
Láska poštára a rómskeho dievčaťa premieňa sviatok
na sviatočnosť. Žitý svet prekrývajú symbolickým svetom, ktorý
sa odhaľuje v ich snoch, predstavách a hrách. Všednosť
a sviatok sa tak stretávajú v jedinom pohľade. Takáto udalosť
rozbíja normu svojou schopnosťou pochybovať, prijímať
mnohoznačnosť vecí. Ide o rafinovanú vzburu, ktorá neodmieta,
ale prijíma mnohé. Namočené Jakubove listy nie len že sa sušia,
ale sušia sa ako bielizeň zavesená na šnúre. Pre sviatočnosť je
príznačná práve táto dvojjedinnosť, rozdiel všedného
a sviatočného, ktorý vytvára celkom nový priestor, akýsi
pohyblivý, neustále zanikajúci a opäť vznikajúci priestor
"""medzi"", priestor paralelných perspektív."
Jolanka s Jakubom však zabudli na návrat. Neuvedomili si,
že let má zmysel, len ak sa budú vždy vracať. Ich cesta
napodobňuje slepé tápanie, ktoré nemá cieľ, zato má východisko.
Nie je to let niekam, ale odniekiaľ. Chceli opustiť
každodennosť, no práve tým okresali sviatočnosť na sviatok,
a ten zapadol do vleku všednosti. Sviatočnosť a každodennosť si
vymenili role. Ak sa Jolanka spočiatku snaží vytrhnúť spleti
rómskeho sveta, v závere po ňom túži. On jej tentokrát ponúka
druhú perspektívu, ktorá otvára povahu vecí ako metafor.
Niekde v neostrosti filmu Dušana Hanáka môžeme čítať neustále
oscilovanie - tam a späť, hlad a sýtosť, sýtosť a smäd,
zrodenie a smrť, smrť a let... Ale prečo sa vracať od všednosti
k všednosti? Prečo Jakub s Jolankou od-mietnu mestskú
každodennosť a odchádzajú každý do svojho sveta? Príčina je
"usadená v záhyboch slova ""svojho"". Nostalgia, to, pre čo má
angličtina tak výstižný (pretože k subjektu sa stáčajúci) názov
"""homesick"", je výrazom príslušnosti k systému noriem,
do ktorého sa rodíme. Normu teda nechápeme len ako niečo
negatívne, čo nami manipuluje, ale aj ako poriadok, ktorý,
"akokoľvek monotónny, nás chráni pred akousi ""beztiažovosťou"".
Tá je dvojníkom nudy, rozkladnej sily pôsobiacej výhradne
jedným smerom. Nie je schopná mobilizácie, dokáže len
deštruovať. Norma je ohraničením mimo kritérií dobra a zla.
"K ""svojmu"" prostrediu sme doživotne pripútaní ako k bremenu,
ktorého blízkosť nás unavuje. Ustupujeme pred jeho hrozbou
prehltnutia, strávenia, utopenia v ňom a spoločným putom sa nám
stáva práve vzdialenosť. Možno jednou z ciest, ako sa zbaviť
tejto vrodenej choroby, je cesta späť, cesta dovnútra. Jakub
napokon priľne k vidieckej každodennosti natoľko, že sa jeho
"obrysy splynú s jej povrchom, ale skúsenosť ""iného"" mu dovoľuje
nahliadať samého seba a svoj svet cez dvojznačnosť poézie.
Ak prijmeme zmysel života ako mieru slasti, ako čistú intenzitu,
sviatočnosť, prázdno nasiaknuté zážitkom udalosti, vzápätí
stratí súradnice, ocitne sa na prázdnom mieste. Nájdeme ho tam,
kde nie je. Tak ako radosť zo spoločného domu prečnieva ponad
Jakubov sen uprostred poľa, ale v reálnom priestore komunálneho
bytu by sme ju hľadali márne. Esencia života má svoje miesto
"len ako moment pohybu. Pohybu medzi ""mojím"" a ""iným"", medzi
"reálnym a virtuálnym, medzi ""tu"" a ""nikde"". Zmysel sa zjavuje
v neprítomnosti.
Šťastný let sťahovavých vtákov....
Ohlasy:
""V Ružových snoch niet vízií v duchu surrealistickej epizódy
z bitúnku v snímke 322, no i-realita či sur-realita sa
nestratila. Jej nositeľom je Jakub, poštár-výmyselník,
vynálezca, ktorý premieňa svet-život na hru. Postava tohto typu
obrodzuje, mení svet na jednu veľkú zábavu, predstavenie, akýsi
"nikdy nekončiaci deň radosti."""
(Václav Macek: Dušan Hanák, Bratislava 1996, str. 69)

""Není tu stopy po přebujelé fantastice surrealistického původu,
naopak vládne zde úsilí po čistotě, průzračnosti, jakési pohodě
ze skutečnosti, v níž jednoduchost a fantazie nejsou
"v rozporu."""
(-jc-, Tvorba, 1977, č.19, str.19)

""Scenár priniesol obraz života ľudí, ktorí sa každý deň pre-
búdzajú, aby nanovo vychutnávali svet okolo seba, aby vnímali
krásu a radosť. Konkrétne výjavy a postavy slúžia na vyjadrenie
všeobecnejšieho a univerzálnejšieho posolstva o hľadania
ľudskosti, o rozporoch medzi skutočnosťou a túžbou, realitou
a snom... Realistické pasáže dialógov neraz ostro kontrastujú
so štylizovanými farebnými kompozíciami obrazu a naopak,
dokumentaristicky videná skutočnosť sa povyšuje zvukovým
sprievodom v polyfónnej skladbe obrazu a zvuku, kde hudba je
"nielen spojivom, ale aj emocionálnym komentárom."""
(Encyklopédia filmu, Obzor 1993, str. 715)

Slavena Pavlásková (1977) studuje čtvrtým rokem VŠMU v
Bratislavě obor Filmová scenáristika a dramaturgie. Od roku
1996 členkou Invisible College (výběrový vzdělávací spolek),
kde se doposud věnovala sovětské kinematografii. Spolupracuje s
literární redakcí Slovenského rozhlasu.
-------------------------------------------
49) RŮŽOVÉ SNY (Ružové sny)
ČESKOSLOVENSKO 1976
barevný/poetický
slovenská verze
86-87 min.
Monopol: ASFK/Klubotéka, 1 kopie ČR, 1 kopie SR, premiéra 1/99
(Projekt 100), do

Scénář: Dušan Hanák a Dušan Dušek
Režie: DUŠAN HANÁK
Kamera: Dodo Šimončič
Hudba: Petr Hapka
Hrají: Juraj Nvota (Jakub), Iva Bittová (Jolanka), Josef Hlinomaz
(strýček Anton), Marie Motlová (Múčková), Ľudovít Kroner (Marcel)
________________
jen jedna verze:
Balada o první bláhové lásce, která touží po tom, aby ji všichni
považovali za skutečnou. Jakub se narodil na vesnici a tady také
pracuje jako listonoš. Rozváží na kole poštu a všichni sousedé se
na něj mohou spolehnout. Ovšem jen do chvíle, kdy si padne do oka
s půvabnou cikánkou Jolankou, žijící v osadě na kraji vesnice.
Pokus o společný život nakonec naráží na nedostatek peněz
a rozdílné povahy obou mladých lidí. A tak má Jakub za sebou jen
jedno smutné a možná užitečné rozčarování...
Poetický autorský příběh, který v době svého vzniku osvěžil
domácí, tvrdě normalizovanou kinematografii, ani dnes neztrácí
nic na své kráse a aktuální výpovědi.

" Bibliografie: Cinema 1/99, s. 37 (recenze A. Prokopové); katalog
"Projektu 100/zima 1999, s. 29-31; katalog Febiofestu 1999, s.
"90; Encyklopédia filmu, nakl. Obzor, Bratislava 1993, s. 715
"(kniha); Tvorba 19/77, s. 19; Václav Macek: Dušan Hanák,
Bratislava 1996, s. 69 (kniha)

V Ružových snoch niet vízií v duchu surrealistickej epizódy
z bitúnku v snímke 322, no i-realita či sur-realita sa
nestratila. Jej nositeľom je Jakub, poštár-výmyselník, vynálezca,
ktorý premieňa svet-život na hru. Postava tohto typu obrodzuje,
mení svet na jednu veľkú zábavu, predstavenie, akýsi nikdy
"nekončiaci deň radosti."""
(Václav Macek: Dušan Hanák, Bratislava 1996, s. 69)

" ""Není tu stopy po přebujelé fantastice surrealistického původu,
naopak vládne zde úsilí po čistotě, průzračnosti, jakési pohodě
"ze skutečnosti, v níž jednoduchost a fantazie nejsou v rozporu."""
(-jc-, Tvorba, 1977, č.19, s. 19)

" ""Scenár priniesol obraz života ľudí, ktorí sa každý deň
pre-búdzajú, aby nanovo vychutnávali svet okolo seba,
aby vnímali krásu a radosť. Konkrétne výjavy a postavy slúžia
na vyjadrenie všeobecnejšieho a univerzálnejšieho posolstva
o hľadania ľudskosti, o rozporoch medzi skutočnosťou a túžbou,
realitou a snom... Realistické pasáže dialógov neraz ostro
kontrastujú so štylizovanými farebnými kompozíciami obrazu
a naopak, dokumentaristicky videná skutočnosť sa povyšuje
zvukovým sprievodom v polyfónnej skladbe obrazu a zvuku, kde
"hudba je nielen spojivom, ale aj emocionálnym komentárom."""
(Encyklopédia filmu, Obzor 1993, s. 715)

Autor/Zdroj: /Sber


Lyrický příběh z východního Slovenska o mladél vesnickém pošťákovi, který se zamiluje do cikánky a dostává první životní lekci - život nemá nic společného s růžovými sny.

Autor/Zdroj: Bartošková Šárka/Československé filmy


Komédia o dedinskom poštárovi Jakubovi a cigánke Jolanke
Renáta Šmatláková Katalóg slovenských celovečerných filmov

Autor/Zdroj: Šmatláková Renáta/Katalóg slovenských celovečerných filmov


Balada o první bláhové lásce, která touží po tom, aby ji všichni považovali za skutečnou. Jakub se narodil na vesnici a tady také pracuje jako listonoš. Rozváží na kole poštu a všichni sousedé se na něj mohou spolehnout. Ovšem jen do chvíle, kdy si padne do oka s půvabnou Cikánkou Jolankou, žijící v osadě na kraji vesnice. Pokus o společný život nakonec naráží na nedostatek peněz a rozdílné povahy obou mladých lidí. A tak má Jakub za sebou jen jedno smutné a možná užitečné rozčarování... Poetický autorský příběh, který v době svého vzniku osvěžil domácí, tvrdě normalizovanou kinematografii, ani dnes neztrácí nic na své kráse a aktuální výpovědi.
Program ART

Autor/Zdroj: /


Nový publicista:
Nelíbí se vám tento obsah? Chcete napsat lepší? Tak neváhejte a klidně napište

Hodnocení:n12345678910

Hodnocení filmu

75.3 %
9   - cicis
4   - curil
7   - Charlie35
8   - melakara
9   - theremin
9   - luan66
8   - Milicent
7   - fingon
8   - mmaat
7   - gyzmo
7   - tvo
9   - zaluzar
6   - Topi
7   - orimkacsir
8   - JANAKA

TV Program

ČT1 - Recepty doktora Kudrny (1975) ...

16:10 - 17:15

46 minut již uběhlo
19 minut zbývá do konce

ČT2 - Angličané vs. Španělé: Souboj ...

16:40 - 17:35

16 minut již uběhlo
39 minut zbývá do konce

NOVA - Doktor od Jezera hrochů (2010)

15:10 - 17:35

106 minut již uběhlo
39 minut zbývá do konce

Prima - Vraždy v Midsomeru (1997) [TV ...

15:55 - 18:00

61 minut již uběhlo
64 minut zbývá do konce

Český lev Oscar

Filmová databáze v číslech

Filmů: 145294
Osobností: 618454
Fotografií: 543978
Plakátů: 260306
Obsahů a biografií: 133233

Poslední komentáře

No mires para abajo (2008)

Nedívej se dolů

No mires para abajo
Po delší době romantický   film s erotickým námětem,   kdy mi jsou oba hlavní   představitelé sympatičtí.   Hezké vyprávění s malou   ukázkou více >

Autor: curil | Hodnocení: 6 / 10

Valerian a město tisíce planet (...

Pozoruhodný počin.

Valerian a město tisíce planet
Rozostřete logiku, zaostřete   vnímavost a jdeme na to,   neboť film je imho primárně   určený k tomu, aby bylo na   co se dívat. A hrome, daří více >

Autor: RwlBem | Hodnocení: 10 / 10

Nesmiřitelní (1992)

Nesmiřitelní
Clint Eastwood sice nezklamal   a film je to dobrý, ale   úplně top zase ne.   Nečekejte žádné velké   přestřelky, je to postaveno   více na více >

Autor: red.mann | Hodnocení: 6 / 10

Domácí víno (1963) [TV inscenace...

Domácí víno
Ani jsem to nedokoukal,   slušní herci a zajímavé   téma zabíjí naprosto   hrozně ubrečené,   upištěné a usmiřovací,   nekonečné rozhovory a na   tohle se dívat - prostě   NE!!!

Autor: FLA | Hodnocení: 2 / 10

Planetární masakr (2016) [TV fil...

Planetární masakr
Jedna z mnohých   katastrofických ptákovin.   Nebýt počítačových   efektů tak bych dal jenom 1.   Protrpěl jsem jej až dokonce   a byla to ztráta času.

Autor: satyr | Hodnocení: 4 / 10

Zdarma
aplikace
pro mobil
ke stažení
apple android wp bb
iPhone
iPhone
 
App Store hodnocení:
hod
Android
Android
 
Google Play hodnocení:
hod
Windows Phone
Windows Phone
 
WP store hodnocení:
hod
BlackBerry
BlackBerry
 
BB world hodnocení:
hod
fb

Copyright © 2003-2017, Filmová databáze s.r.o. (FDb.cz). Všechna práva vyhrazena. Návštěvnost měří NetMonitor.
Šíření nebo publikování jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího písemného souhlasu provozovatele je zakázáno.

Tyto webové stránky využívají soubory cookies. Používáním našich služeb vyjadřujete souhlas s naším používáním souborů cookie. Další informace.

Load: 0.048/0.013