Metallica & San Francisco Symphony: S&M²

Opäť zlatá horúčka
V začiatkoch počúvania   metalu, ešte keď to nebolo v   móde, človek uvažoval, aké   by to bolo v spojení s   orchestrom. Potom z toho   začal byť trend a zrazu   hrali s orchestrom skoro   všetci (teda väčšie   kapely, ktoré si to mohli   dovoliť). Vždy to dopadlo   skoro rovnako, kapela hrala   svoje a orchester je vlastne   iba taký doplnok, výplň.   Podobne ako to bolo aj na   jednotke, tak aj na tejto   dvojke METALLICA nemá čím   prekvapiť. Tak dáme si   niečo, čo je dané a čo sme   si všimli. James Hetfield je   famózny frontman, Kirk mág a   Lars je kapitola sama o sebe,   škoda slov. Boli tu slabé   skladby, aj také kde   orchester nepasoval ani trocha   a tiež podľa mňa zbytočná   vata. Ale rozhodne sa vydarila   "For Whom The Bell   Tolls", osobne by som bol   strašne rád aj za "Fade   To Black", tá by musela   byť s orchestrom   fantastická, tiež sa   ukazuje, podľa tohto aj toho   koncertu minulého, že na   orchestrálne aranžmány sú   ako stvorené skladby z   "Load" a   "Reload". Taká   "Low Man´s Lyric"   by musela privodiť extázu.   Tiež by som sa nehneval, keby   dali takú "Turn The   Page" a rozhodne by mohla   dopadnúť zaujímavo   "Orion". Ten koncert   nebol zlý, ale od kapacity   METALLICA čakáte to naj, a   tu som to nepocítil, ten   orchester niekde bol   nadbytočný. Inak keď som na   začiatku spomínal metal a   vážna hudba, tak jedno album   vyšlo, ešte keď to nebola   ešte bežná vec a to v 96om   vydali WALTARI "Yeah!   Yeah! Die! Die!". Kapela,   čo nikdy nehrala death metal,   ho nahrala v kombinácii s   orchestrom, operou a vážnou   hudbou. Výsledok? Jedno z   najlepších a   najbizarnejších nahrávok,   aké kedy ste mali možnosť   počuť. Opera, death, a   Kärsty si aj zarapuje. Jedno   z najmenej docenených   albumov, ktoré je aj možno   už troška zabudnuté.   Parádne bolo v tom, že   orchester tu nebola len taká   vata, ale plnohodnotný hráč