Franjo Tudjman

Franjo Tuđman bol juhoslovanský generál, historik, neskôr chorvátsky politik a prvý prezident novodobého nezávislého Chorvátska. Narodil sa 14.mája 1922 vo Veliko Trgovišće vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve (dnes Chorvátsko). Jeho otec bol vážený agrárny politik. Ešte nie ako 20. ročný bojoval počas 2. svetovej vojny na strane Titových partizánov. Jeho otec a brat sa stali obeťami nemeckej odvety. Od januára 1945 v rôznych vojenských zoskupeniach bojujúcich za oslobodenie Juhoslávie. Po vojne sa stal profesionálnym vojakom a ukončil vojenskú akadémiu. V 60. rokoch sa stal jedným z najmladších generálov v Juhoslovanskej ľudovej armáde. Bol jedným z najvzdelanejších vojenských činiteľov a mnoho neskorších juhoslovanských generálov čerpalo z jeho teoretických prác, napr. z diela Vojna proti vojne (Rat protiv rata). Už v roku 1961 sa však rozhodol zanechať aktívnu službu v armáde. Založil Historický ústav chorvátskeho robotníckeho hnutia (Institut za historiju radničkoga pokreta Hrvatske), ostal jeho riaditeľom do roku 1967. V 70. rokoch sa dostal do nemilosti režimu, lebo kritizoval niektoré praktiky komunistickej strany. Rozruch vzbudila najmä jeho práca Veľké myšlienky a malé národy (Velike ideje i mali narodi) , monografia histórie politiky, ktorá ostro kolidovala s oficiálnymi dogmami juhoslovanskej politiky. V roku 1971 ho odsúdili na dva roky väzenia za jeho aktivity v tzv. Chorvátskej jari (hnutie ktoré založil pôvodne prezident Josip Broz Tito ale neskôr sa vyprofilovalo na spolok Chorvátov, demonštrujúcich kvôli značnej nespokojnosti s ich pozíciou v krajine). V roku 1981 bol znovu uväznený, tentoraz pre poskytnutie rozhovoru pre švédsku televíziu, kde vyjadril kritické stanovisko o postavení Chorvátov v štáte. Dostal tri roky väzenia, ale odsedel si len jedenásť mesiacov. V čase demokratických zmien v roku 1989 založil politické hnutie Chorvátsku demokratickú úniu (HDZ). Hnutie bolo jednoznačne nacionalisticky orientované, so silnými väzbami na katolícku cirkev. V prvých slobodných voľbách (1990) získalo 60% kresiel v chorvátskom parlamente. Po niekoľkých ústavných zmenách bol Tuđman zvolený za prezidenta Chorvátska (ešte v rámci Juhoslávie). V júni 1991 vyhlásilo Chorvátsko nezávislosť, ktoré bolo Brionskou deklaráciou pozastavené do októbra 1991. V tomto medziobdobí sa začali stupňovať spory ohľadne postavenia početnej srbskej menšiny, ktoré vyústilo v bitku o Vukovar, ktorá je považovaná za začiatok tzv. Vlasteneckej vojny. Potom sa dohodol so srbským vodcom Slobodan Milošević že si Chorváti a Srbi nebudú vzájomne brániť v anexii tých oblastí v Bosne, kde má ich národ väčšinu. Jeho vláda v samostatnom Chorvátsku bola silne poznačená korupciou, organizovaným zločinom a hrubým nacionalizmom. Jeho priatelia získali vplyv v tajných službách a rozsiahle majetky. Po jeho smrti a následných voľbách v roku 2000 sa stav krajiny stabilizoval. Záhrebský americký diplomat poznamenal: “Tujman mal dva sny: samostatné Chorvátsko a vstup do európskych štruktúr.“ Prvý svoj sen splnil, a druhý splniť mu pomohla jeho smrť. Franjo Tuđman zomrel v Záhrebe 10. decembra 1999. Štefan Rencz