Slobodan Milošević

Slobodan Milošević bol predseda srbských komunistov v rokoch 1986 - 1989, prezidentom Srbska v rokoch 1989 - 1997 a Juhoslávie v rokoch 1997 - 2000. Bol jedným z kľúčových postáv vojny v Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia a neskôr vojny v Kosove v roku 1999. Pochádza z Čiernej Hory. Narodil sa 20. augusta 1941 v Požarevaci počas nemeckej okupácie. Otec bol ortodoxný pravoslávny veriaci a matka učiteľka. Keď mal Milošević 20 rokov, otec opustil rodinu. Neskôr v roku 1962 spáchal samovraždu. Jeho matka sa obesila v roku 1974. V škole sa prejavil ako talentovaný študent, absolvoval právnickú fakultu v Belehrade. Ako 18-ročný vstúpil do komunistickej strany. Na vysokej škole sa zoznámil s Ivan Stambolić, ktorý sa stal jeho mentorom a priateľom. V rolu 1965 sa oženil s Mirjanou Markovič, ktorú poznal už od detstva. Jeho žena neskôr pôsobila ako marxistická profesorka sociológie Belehradskej univerzity, predsedkyňa politickej strany JUL (Zjednotená juhoslovanská ľavica) a v čase Miloševičovej vlády bola označovaná za najobávanejšiu ženu v Srbsku. Po škole sa stal finančným poradcom starostu Belehradu, v roku 1968 dostal prácu vo firme Technogas, kde pracoval aj Stambolič (Ivan Stambolič bol 25. augusta roku 2000 unesený a ešte v ten deň zavraždený). Jeho vraždu si údajne objednal sám vtedajší juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič). Miloševič neskôr pôsobil v rôznych štátnych funkciách vrátane postu riaditeľa Beobanky, jednej z najväčších vtedajších finančných intištúcií. Niekoľko rokov strávil ako zástupca tejto banky v New Yorku a Paríži, kde získal aj jazykové schopnosti. V roku 1983 bol už členom ústredného výboru strany a pracoval v straníckom aparáte. V máji 1986 sa stal predsedom predsedníctva Komunistickej strany Srbska, a od júna aj členom predsedníctva Komunistickej stany Juhoslávie. Po vstupe do politiky začal presadzovať nacionalistický kurz a odvrátil sa od dovtedajšieho oficiálneho marxizmu reprezentovaného bývalým prezidentom Juhoslávie Josip Broz Tito. Po tom ako 24. septembra 1986 Srbská akadémia vied vydala memorandum v ktorom označila situáciu Srbov v Kosove za kultúrnu genocídu, Miloševič od jari 1987 v záujme udržania si moci vsadil na nacionalizmus. V takomto duchu pod zámienkou ochrany srbských demonštrantov pred kosovskou políciou, vystúpil 24. apríla 1987 na Kosovom poli. Pod jeho vedením boli organizované demonštrácie, ktoré vyvrcholili 28. júna 1989 na Kosovom Poli. Pred miliónovým zhromaždením v deň 600. výročia bitky s Osmanskými Turkami, ktorá sa odohrala 15. júna 1389, Miloševič vystúpil s mobilizujúcim prejavom. 8. mája 1989 bol zvolený za prezidenta Srbska, a v júli 1990 založil Socialistickú stranu Srbska, ktorej bol predsedom až do smrti. 25.júla 1997 sa stal prezidentom Juhoslávie. Jeho popularita v tom čase dosiahla vrchol, v roku 1990 bola prijatá nová juhoslovanská ústava, ktorá zrušila autonómiu Kosova i Vojvodiny. 28. júna 1991 začala juhoslovanská armáda s vojenskými akciami proti Slovinsku, ktoré krátko predtým vyhlásilo nezávislosť a občianska vojna sa čoskoro rozšírila i na územie Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. V roku 1999 došlo na území Juhoslávie k ďalšej - Kosovskej vojne, ktorá sa začala zrážkami federálnych jednotiek ministerstva vnútra a jednotiek albánskej UCK. V marci 1999 sa po narastaní konfliktu a neúspechu diplomacie začalo trojmesačné bombardovanie Juhoslávie s cieľom ukončiť akcie srbských polovojenských oddielov a juhoslovanskej armády a vyháňanie albánskeho obyvateľstva z domovov, ktoré sa skončilo ústupom srbských vojenských a polovojenských jednotiek z Kosova. V máji 1999 bol Miloševič Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu obvinený zo zločinov proti ľudskosti, genocídy a porušovania Ženevských konvencií. Neskôr sa k týmto obvineniam pridalo aj obvinenie z porušenia ženevských konvencií vedenia vojny. Po domácich nepokojoch v roku 2000 vyvolaných sfalšovanými voľbami odstúpil z funkcie prezidenta. 1. apríla 2001 ho v Belehrade zatkli, a v júni ho vydali do Haagu. Proces proti nemu začal 12. februára 2002 pred Medzinárodným súdom pre bývalú Juhosláviu. Spočiatku sa obhajoval sám, no neskôr pre zdravotné problémy mal tým právnikov. Bol obvinený z viac ako 60. zločinov spolu s Ratko Mladić a Radovan Karadžić. Medzi hlavné obvinenia patrilo: etnické čistky v Chorvátsku, genocída v Bosne a Hercegovine a teror na albánskom obyvateľstve Kosova. Proces sa dlho ťahal, a po piatich rokoch vo väzbe 11. marca 2006, tesne pred koncom procesu, zomrel na infarkt. Pochovaný je vo svojom rodnom meste Požarevac. Štefan Rencz