Karel Šváb

Karel Šváb (13.5. 1904) bol český predvojnový komunista, politik a pofebruárový námestník ministra národnej bezpečnosti, ktorý bol popravený po vykonštruovanom procese s Rudolf Slánský (Proces s protištátnym sprisahaneckým centrom Rudolfa Slánskeho). Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny. Jeho otec sa angažoval v politike, robotníckom hnutí, a bol členom rakúskej sociálnej demokracie, neskôr bol aj zakladajúcim členom KSČ. Po prvej svetovej vojne sa rodina presťahovala do Prahy, a Karel Šváb sa vyučil za umeleckého zámočníka. Istý čas pracoval aj v Nemecku, dobre sa naučil jazyk a pomáhal nemeckým antifašistom a komunistom. Za to bol hneď v prvých dňoch okupácie zatknutý. Karel Šváb bol väznený vo vyšetrovacích väzniciach na Pankráci, v Drážďanoch a v Berlíne. Koncom roku 1939 ho previezli do koncentračného tábora v Sachsenhausen, kde prežil až do evakuácie tábora v roku 1945. Zúčastnil sa aj takzvaného pochodu smrti, keď 2. mája 1945 ho v meklenburských lesoch oslobodila Červená armáda. Po návrate domov sa chcel vrátiť do továrne, ale strana ho presvedčila že potrebujú mať v aparáte takého skúseného straníka a bývalého väzňa koncentračného tábora. Nastúpil teda do aparátu komunistickej strany, pracoval na Ústrednom výbore KSČ. Po februárovom komunistickom puči v roku 1948 stále stúpal vyššie, a nastúpil do bezpečnostného aparátu keď sa uvoľnilo miesto na ministerstve národnej bezpečnosti. Šéfom bezpečnosti bol jeho priateľ Jindřich Veselý, s ktorým bol v koncentráku. V tom čase už pracovali v rezorte „sovietsky poradcovia“. Keď Veselý zistil že poradcovia ho tajne sledujú pokúsil sa 5. marca 1950 spáchať na poľovačke samovraždu, no neúspešne. Jeho miesto vtedy prevzal Karol Šváb. V januári 1951 ho zatkli. Po mesiacoch fyzického nátlaku a nekonečných výsluchov obžalovaný sa stretli na súde v Pankráci. Súd sa konal od 20. do 27 novembra 1952. Hlavným prokurátorom bol Josef Urválek. Boli obvinený zo špionáže, trockismu, titoismu, sprisahaniu proti republike a záškodníctva. Označili ich za sionistov a buržoázno nacionalistických zradcov. Zo štrnástich obžalovaných bolo 11 označených za Židov, Vladimír Clementis bol Slovák, Šváb a Josef Frank boli Česi. Obžalovaný sa svoje výpovede museli naučiť naspamäť, boli aj viackrát skúšaní. Pre prípad mali výpovede aj nahrané, a mohli ich kedykoľvek pustiť ak by obžalovaný menil výpoveď. Jedenástich odsúdili k trestu smrti, medzi nimi aj Karla Švába. O ich vine sa rozhodlo na ÚV KSČ ešte pred procesom a v Moskve. Keď im prezident Klement Gottwald odmietol udeliť amnestiu, boli 3. novembra 1952 v Pankráckej väznici popravený. V roku 1963 boli všetci tajne stranícky aj súdne rehabilitovaný. Verejnosť bola informovaná o tejto skutočnosti až v roku 1968. Štefan Rencz