Rudolf Margolius

Rudolf Margolius bol český ekonóm, komunistický politik, a naposledy námestník ministra zahraničného obchodu, ktorý bol z Moskvy riadenom súdnom procese s tzv. „Protištátnym sprisahaneckým centrom“ vedeným Rudolf Slánský(ktorý sa konal pred senátom Štátneho súdu v Prahe v dňoch 20-27 novembra 1952) obvinený s ďalšími 14 vysokopostavenými komunistami z vlastizrady, vyzvedačstva, sabotáže a vojenskej zrady a odsúdený s ďalšími jedenástimi k trestu smrti a vzápätí 3.decembra 1952 v Prahe popravený. Narodil sa 31. augusta 1913 v Prahe v židovskej rodine. Vyštudoval reálne gymnázium na Vinohradoch, a v roku 1937 bol promovaný na doktora práv na Karlovej univerzite. Počas štúdií bol členom organizácie YMCA ((Young Men's Christian Association – kresťanské združenie mladých mužov), pod ktorej záštitou precestoval pred vojnou Európu a Spojené štáty. Od októbra 1937 do marca 1939 Margolius slúžil v piatom pešom pluku TGM v Prahe kde dokončil vojenskú službu ako podporučík v zálohe. V roku 1941 bol Margolius deportovaný do geta v Lodži, v roku 1944 do Osvienčimu a potom do Dachau, z ktorého utiekol koncom apríla 1945 . V máji 1945 sa stal veliteľom utečeneckého tábora v Garmisch-Partenkirchene . Do KSČ vstúpil v decembri 1945 . Pre členstvo v strane sa rozhodol po nútenom živote v gete, koncentračných táboroch a vražde svojich rodičov a príbuzných. Zostal iba členom bez vysokej straníckej funkcie až do svojho zatknutia v januári 1952.V rokoch 1945-48 pracoval v Ústrednom zväze československého priemyslu v Prahe. Následne bol šéfom kabinetu ministra zahraničného obchodu (1948-49), a potom námestníkom ministra zahraničného obchodu v rokoch 1949-1952. Pod vedením ministra Antonína Gregora a riadil sektor obchodu s kapitalistickými krajinami. Spolu s Eugen Löbl bol autorom dolárové ofenzívy v československej hospodárskej politike. V roku 1949 podpísal niekoľko dôležitých hospodárskych zmlúv s Veľkou Britániou v Londýne. JUDr. Rudolf Margolius bol zatknutý 10. januára 1952. V novembri 1952, po mesiacoch fyzického a psychologického nátlaku od sovietskych poradcov a ŠtB. Keď bol donútený podpísať falošné priznanie, prvýkrát sa stretol na pankráckom súde s ostatnými členmi údajnej konšpirácie vedené Rudolfom Slánskym . Hodil sa im do sprisahania lebo vyjednával hospodárske dohody so západnými krajinami napriek nátlaku Sovietskeho zväzu orientovať hospodárstvo iba na socialistické krajiny. O rozsudkoch smrti pre jedenásť zo štrnástich obžalovaných sa rozhodovalo v Moskve a na ÚV KSČ. V roku 1963 bol súdne, a v roku 1969 aj politicky rehabilitovaný. Komunistický prezident Ludvík Svoboda mu udelil Rad republiky in memoriam. Štefan Rencz