Joachim Peiper

Joachim „Jochen” Peiper bol nemecký dôstojník v hodnosti Standartenführer Waffen-SS (plukovník zbraní SS). Bol obvinený z Malmédskeho masakru, aj keď mu nebola jednoznačne dokázaná osobná účasť. Tento incident sa stal medzi dedinami Malmedy a Ligneuville v Belgicku, počas ktorého nemecká bojová skupina Peiper (súčasť 1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler) zavraždila 71 neozbrojených amerických vojnových zajatcov. Udalosť sa odohrala 17. decembra 1944 počas nemeckej ofenzívy v Ardenách. Narodil sa v Berlíne – Wilmersdorf 30. januára 1915. Pochádzal zo vzdelanej občianskej rodiny. Jeho otec pochádzal zo Sliezska a v prvej svetovej vojne v hodnosti kapitána bojoval v Turecku a v Nemeckej Juhozápadnej Afrike. Syn nepadol ďaleko od stromu, a v 17. rokoch sa rozhodol pre vojenskú kariéru. V roku 1933 vstúpil do Hitlerjugend, a v októbri do SS. V roku 1934 začal študovať na vojenskej dôstojníckej škole. V roku 1936 ho povýšili na čatára, neskôr na poručíka (Untersturmführer SS). Stal sa členom elitnej jednotky Leibstandarte Adolf Hitler. V roku 1938 vstúpil do NSDAP a stal sa pobočníkom Reichsführera SS Heinricha Himmlera. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorá bola Himlerovou sekretárkou. Po vypuknutí vojny v septembri 1939 túžil po tom, aby sa mohol aktívne zúčastňovať bojov. Stal sa veliteľom 10.oddielu SS Leibstandarte Adolf Hitler /SS LAH/ v Poľsku, Holandsku, Belgicku a vo Francúzsku. Postupne získal vyznamenanie Železného kríža I. a II. Stupňa.V roku 1941 sa zúčastnil ťažkých bojov v Rusku s 3.rotou 2.regimentu pancierových granátnikov SS. Nahradzuje tu pechotnú divíziu generála Postela lokalizovanú pri Charkove. 19.marca 1943 dobýja Bielogorod. Povýšili ho do hodnosti majora SS (SS-Sturmbannführer).V septembri toho istého roku ho presunuli do Piemontu v Taliansku.V novembri bojuje v Žitomire (Sovietsky zväz)a spolu s 1 armádnou skupinou preráža obkľúčenie pri Podolsku. Tu získal k rytierskemu krížu aj dubové ratolesti. Následne až do októbra 1944 bojuje v západnej Európe. 16. decembra 1944 je so svojou 1.pancierovou divíziou SS LAH pod velením 6.pancierového armádneho zboru Seppa Dietricha útočným čelom ofenzívy v Ardenách. Pod vedením Seppa Dietricha bojuje na západnom brehu Dunaja blízko Viedne až do konca .V Alpách pri St. Pollen bol 10. mája 1945 obkľúčený spojeneckými vojskami a prinútení sa vzdať. Po vojne bol braný na zodpovednosť a súdený za Malmédský masaker, aj keď mu nebola jednoznačne dokázaná osobná účasť. Bol odsúdený na trest smrti povrazom, ale po revízii rozsudku mu pre nedostatok usvedčujúcich dôkazov zmenili trest na doživotie. V rolu 1956 ho napokon prepustili ako posledného z obvinených. V januári 1957 začal pracovať v závodoch Porsche vo Frankfurte. Odbory si ale vyžiadali jeho prepustenie z práce.Následne sa zamestnal v závodoch Volkswagen vo Stuttgarte, ale odtiaľ je tiež prepustený, vďaka agitácie odborov. Následne sa odsťahuje aj so svojou rodinou do Francúzska. Usadil sa v meste pri Traves. Táto lokalita sa mu zapáčila ešte z čias vojny, keď tade prechádzal. V roku 1960 si Peiper postavil dom v Spannplate, vysoko pri brehoch Saone. Zarábal si na živobytie prekladateľskou činnosťou. Tu J.Peiper žil relatívne v kľude viac ako šestnásť rokov, kým ho nespoznal jeden francúzsky odbojár obchodník, alsasan Paul Cacheux, člen komunistickej strany. Spoznal podľa prízvuku Nemca a spýtal sa, či nebol Peiper cez vojnu vo Francúzsku. 22. júna 1976 vyšiel vo francúzskych komunistických novinách “L’Humanité” článok s názvom: “Čo hľadá tento nacista vo Francúzsku?”. Ráno 13. júla poslal Peiper svoju ženu, ktorá mala rakovinu, späť do Nemecka. On sám nechcel opustiť svoj dom, pretože predpokladal, že by ho mohli vypáliť. 11. júna 1976 o 22:30 Peiper počul nejaký hluk v kríkoch, a uvidel asi 12 ľudí, šplhajúcich sa po brehu rieky. Zavolali na neho, aby vyšiel von. Otvoril dvere, aby s nimi prehovoril. Čo sa odohralo potom, o tom môžeme dnes už len polemizovať. Telo Joachima Peipera bolo nájdené celé ohorené, s odťatými nohami a rukami. Zomrel asi o jednej po polnoci. Dom bol ohorený a stropy prepadnuté. Jeho vrahov dodnes nevypátrali. Štefan Rencz