Heinz Guderian

Heinz Wilhelm Guderian bol nemecký generál, teoretik a inovatívny veliteľ tankových vojsk v druhej svetovej vojne. Pre jeho agresívny a vysoko efektívny štýl vedenia boja ho nazývali aj Rýchly Heinz. Bol uznávaným teoretikom a generálom tankových vojsk.Bol hlavným tvorcom takzvanej teórie Blitzkriegu (Blesková vojna) a hlavným tvorcom tankovej doktríny nemeckej armády v druhej svetovej vojne. Kniha Achtung! Panzer!, ktorú napísal v roku 1937, je doteraz považovaná za jednu zo základných učebníc strategických a taktických zásad tankového boja. Narodil sa 17. júla 1888 v Kulme na Visle, Západné Prusko (dnes Chelmno v Poľsku) v rodine armádneho dôstojníka. Najprv ukončil kadetskú školu vo februári 1907, potom slúžil pod velením svojho otca v 10. hanoverskom jägerskom pluku. Najprv absolvoval spojársky kurz, potom šiel študovať na vojenskú akadémiu, ktorú ukončil roku 1914. V prvej svetovej vojne slúžil ako signálny štábny dôstojník. Zúčastnil sa bojov na Marne a v prvej bitke o Ypres. Už v tom čase sa začal zaujímať o motorizáciu armády. Po skončení vojny zostal slúžiť v Reichswehre a začal sa zaoberať teóriou nasadenia obrnených jednotiek. Inšpirovali ho práce Britov C. Fullera a L. Harta. Bol hlavným tvorcom doktríny nasadenia tankových vojsk a teórie bleskovej vojny v nemeckej armáde.Podstatou bolo, aby boli koordinovane nasadené tankové jednotky s motorizovanou pechotou a letectvom, čo by sa malo dosiahnuť kvalitným rádiovým spojením. Spočiatku sa s touto teóriou nevedel presadiť, odsudzovali ho mnohí staromódny dôstojníci, ktorí presadzovali rozvoj tradičných zbraní ako pechota a delostrelectvo. Guderian získaval aj teoretické znalosti vo výrobe tankov, ktoré osobne navštívil vo Švédsku a v ZSSR. V roku 1935 dostal súhlas na vytvorenie troch tankových divízií. Ako veliteľ XVI. tankového zboru sa podieľal na anšluse Rakúska a zabraní Sudet. Počas druhej svetovej vojny bol veliteľom a inšpektorom tankových vojsk. Mal významný podiel na realizácii invázie do Poľska, kde bola po prvý krát Nemcami aplikovaná skutočná blesková vojna. Podieľal na aj na príprave a realizácii útoku na Francúzsko. Jeho obrnené jednotky viedli v máji roku 1940 úspešný útok cez Ardeny. V týchto dňoch sa dostal v dôsledku rozličných názorov na rýchlosť následného postupu do sporu so svojim veliteľom von Kleistom. V hádke mu navrhol svoj odchod a bol na krátku dobu skutočne odvolaný. Neskôr po zásahu vyšších veliteľov mu bol povolený ďalší postup, a tak jeho vojská dosiahli prieliv La Manche a odrezali Spojencov na francúzsko-belgickom pohraničí, čo definitívne zlomilo ich bojaschopnosť. Neskôr z obáv o príliš rýchly postup jeho tankových jednotiek, ktoré sa veľmi vzdialili od svojej pechotnej podpory, bol vyššími rozkazmi nakrátko zastavený pred mestom Dunkerque. Táto prestávka však dala Spojencom možnosť upevniť obranu a neskôr evakuovať vyše 300 000 svojich vojakov do Veľkej Británie. Guderian sa od začiatku staval proti útoku na ZSSR, no Hitlerove rozkazy nemohol zmeniť. V roku 1941 úspešne viedol svoje tankové jednotky pri prepade ZSSR (Operacia Barbarossa). Guderianovej 2. tankovej skupine sa spoločne s 3. tankovou skupinou H. Hotha, podriadenej skupine armád Stred Fedora von Bocka podarilo rýchlo postúpiť smerom na Smolensk, ktorý bol dôležitým strategickým bodom pred útokom na Moskvu. Následne však vrchné velenie rozhodlo jeho tanky presmerovať na dokončenie obkľúčenia Kyjeva. A tak, aj napriek tomu, že pod Kyjevom stratila Červená armáda vyše 500 000 mužov, získala čas na vybudovanie obrany Moskvy. Od 5. októbra 1941 bola jeho skupina posilnená a reorganizovaná na 2. tankovú armádu. V následnej bitke o Moskvu boli Guderianove tanky, tak ako aj ako ostatné nemecké jednotky v sérii ťažkých ozbrojených zrážok zastavené. V priebehu ruského ťaženia sa naplno prejavili jeho spory s nadriadenými, vynaliezavo obchádzal, alebo úplne ignoroval rozkazy ktoré sa mu nehodili alebo zakazovali ústup. Za nariadenie ústupu po ťažkých sovietskych protiútokoch bol 25. decembra 1941 pozbavený velenia a prevelený do generálneho štábu. Po porážke pri Stalingrade bol 1. marca 1943 poverený funkciou hlavného inšpektora tankových vojsk (Panzerwaffe). Po atentáte na Hitlera sa 21. júla 1944 stal náčelníkom generálneho štábu pozemných vojsk (OKH). V tejto funkcii čelil veľkému psychickému tlaku v dôsledku zúfalej situácie na frontoch a vážnym hádkam s Hitlerom. Pod oficiálnou zámienkou jeho zdravotných problémov bol 28. marca 1945 z tejto funkcie prepustený. 10. mája bol zajatý Spojencami a uväznený v Allendorfe a Neustadte a následne ho poslali do Norimbergu ako vojnového zločinca. Nakoľko sa voči nemu nenašli žiadne dôkazy o vine, bol prepustený. Žiadne podozrenie zo spáchania vojnových zločinov mu nebolo dokázané. Bol ženatý od 1. októbra 1954 s Margarethe Christine Goerne. Mali spolu 2 synov: Heinz Günther Guderian (1914 – 2004) bol generálmajorom Bundeswehru a Kurt Bernhard Guderian (1918 – 1984). Heinz Guderian zomrel 14. mája 1954 v Schwangau bei Füssen v Južnom Bavorsku.