Ernesto Guevara

Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna, všeobecne známy ako Che Guevara bol internacionálny marxistický revolucionár a vodca kubánskych partizánskych jednotiek. Bol to vzdelaný človek. Narodil sa 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu. Keď mal dva roky, ochorel na astmu. Veľa čítal, medziiným francúzsku literatúru, Freuda, Pabla Nerudu a neskôr aj Marxa a Engelsa. V roku 1947 začal študovať medicínu na univerzite v Buenos Aires. Veľa cestoval, a v roku 1951 spolu s priateľom podnikol 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike na motocykli. Navštívili aj slávne Machu Picchu v Peru a pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Neskôr odcestovali do Kolumbie (práve tam totiž vrcholila občianska vojna). Krátko nato sa rozlúčili a Ernesto sa dostal do Miami na Floride. Podľa historikov práve tu sa začali formovať jeho protiamerické postoje. V marci 1953 promoval na univerzite. Aj napriek ponuke zostať pracovať na univerzite odišiel do Bolívie, Peru a Venezuely. Začiatkom januára 1954 prišiel do Guatemaly. Tu sa zoznámil so svojou prvou manželkou menom Hilda Gadea Acosta (1921), peruánskou ekonómkou a spisovateľkou. V septembri 1954 Che Guevara odišiel z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období strediskom ľavicových radikálov. Tu pracoval vo svojej profesii ako lekár a zoznámil sa s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom. Ten sa tu uchýlil po neúspešnom puči v júli 1953. Dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte na Kubu. Vylodili sa 2. decembra neďaleko pláže Los Coloradas. Jednotka mužov s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate. Tu zožali prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny. Niekedy v tomto období dostal aj prezývku Che (argentínsky – človeče). Koncom roka 1958 zaútočil Che Guevara na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile mestá dobyl. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che najagresívnejší a najúspešnejší. Jeho jednotky dobyli 1. januára 1959 aj 150-tisícové mesto Santa Clara. Na druhý deň, 2. januára, vstúpilo do Havany revolučné vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda kapitulovala. 13. februára bol Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky. V roku 1961 sa stal ministrom priemyslu. V roku 1965 odišiel Che Guevara so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga, kde sa pokúsili zmeniť lokálne povstanie na komunistickú revolúciu. V októbri 1966 odišiel do Bolívie a založil tu novú partizánsku skupinu. Guevarova predstava o komunistickej revolúcii sa ani tu v Bolívii nesplnila. Bolívijské vládne jednotky koordinované agentmi CIA ich obkľúčili 8. októbra v rokline v Andách. Po krátkej prestrelke sa povstalci vzdali. Zraneného a zajatého Che Guevaru na druhý deň, 9. októbra 1967, v La Higuera zavraždili. Guevarove ostatky našli až v roku 1997 neďaleko Vallegrande a poslali na Kubu. Che Guevara sa dostal do politickej izolácie, a ako politik zlyhal na celej čiare. Na druhej strane treba ale uznať, že bojoval nie pre osobný prospech, ale pre ideály o sociálnej rovnosti, ktorým asi aj veril.