Rhodský kolos

Grécko v dobách mýtov a   legiend, to je téma prvého   celovečerného filmu mladého   Sergia Leoneho, ktorý sa v   50-tych rokoch musel   predierať svetom talianskej   kinematografie práve týmto   žánrom. Osvedčil sa už pri   "Posledných dňoch   Pompejí", kedy   "zaskakoval" za   zosnulého Maria Bonnarda. Už   tam sa prejavil jeho veľký   režisérsky potenciál,   vďaka ktorému sa zapísal do   dejín svetového filmu.
Film "Kolos   Rhódsky" je tradičnou   snímkou žánru "swash   & buckle", ktorý sa   vyznačuje malým počtom   hlavných postáv, častými   súbojmi a... nízkou kvalitou   samotnej snímky. Sergio, ako   predstaviteľ novej, modernej   generácie upustil od   zaužívaných metód   spracovania, a zameral sa na   kamerové triky. V každej   jednej scéne detailne   zachytil podstatu myšlienky,   experimentoval s kontrastom na   vyjadrenie charakterov   postáv. Zároveň sa prejavil   aj jeho technický   perfekcionizmus, ktorý naplno   preukázal v replikách   monumentálnych stavieb, či v   pestrosti dobových kostýmov.   Sergio sa takisto podielal na   konečnom scenári, kde   vybojoval hlavnú úlohu pre   Roryho Calhouna, pre nás   možno menej známeho   amerického fešáka. Jeho   postava, grék Darios, je   vzhľadom na svoje úvodné   počínanie veľmi zvláštny   charakter. Na Rhodos   prichádza za účelom   návštevy svojho strýka,   obľúbeného pevca. Okamžite   zapadá do tunajšej   spoločnosti, ktorá sa   navonok zdá šťastná a   bezproblémová. Tam si však   uvedomuje, že krutosť   kráľa Serseho voči   poddaným nepozná hranice, a   že jeho poslaním je   vytrhnúť ľud Rhódsky z   rúk despotu.
Hlavná   idea filmu je veľmi   prostoduchá, a to zahubenie   kráľovej moci, ktorú   symbolizuje kolos Apollón.   Herecké výkony sú veľmi   teatrálne, v podstate celá   atmosféra medzi postavami   vyzerá umelo. Súboje muža   proti mužovi v štýle   "meč a sandále"   sú nemotorné a často zle   pripravené. Sergio však   urobil jednu veľmi   prospešnú vec, ktorou film   posunul na úroveň   "lepších"   historicko-dobrodružných   B-filmov. Pripravil pre   diváka nečakaný epilóg   formou mohutného   zemetrasenia, a následného   veľkolepého pádu Rhódskeho   obra.
Sergiovi nemožno   uprieť jeho invenciu i   inovátorské nápady, no   jednoducho, pre tento film sa   nedalo urobiť viac. Svet bol   už presýtený podobnými   filmami, a "Kolos   Rhódsky" sa stratil v   kope oštepov a prilbíc.