Rhodský kolos

Grécko v dobách mýtov a legiend, to je téma   prvého celovečerného filmu mladého Sergia   Leoneho, ktorý sa v 50-tych rokoch musel   predierať svetom talianskej kinematografie práve   týmto žánrom. Osvedčil sa už pri   "Posledných dňoch Pompejí", kedy   "zaskakoval" za zosnulého Maria   Bonnarda. Už tam sa prejavil jeho veľký   režisérsky potenciál, vďaka ktorému sa   zapísal do dejín svetového filmu.
Film   "Kolos Rhódsky" je tradičnou snímkou   žánru "swash & buckle", ktorý sa   vyznačuje malým počtom hlavných postáv,   častými súbojmi a... nízkou kvalitou samotnej   snímky. Sergio, ako predstaviteľ novej, modernej   generácie upustil od zaužívaných metód   spracovania, a zameral sa na kamerové triky. V   každej jednej scéne detailne zachytil podstatu   myšlienky, experimentoval s kontrastom na   vyjadrenie charakterov postáv. Zároveň sa   prejavil aj jeho technický perfekcionizmus,   ktorý naplno preukázal v replikách   monumentálnych stavieb, či v pestrosti dobových   kostýmov. Sergio sa takisto podielal na konečnom   scenári, kde vybojoval hlavnú úlohu pre Roryho   Calhouna, pre nás možno menej známeho   amerického fešáka. Jeho postava, grék Darios,   je vzhľadom na svoje úvodné počínanie veľmi   zvláštny charakter. Na Rhodos prichádza za   účelom návštevy svojho strýka, obľúbeného   pevca. Okamžite zapadá do tunajšej   spoločnosti, ktorá sa navonok zdá šťastná a   bezproblémová. Tam si však uvedomuje, že   krutosť kráľa Serseho voči poddaným nepozná   hranice, a že jeho poslaním je vytrhnúť ľud   Rhódsky z rúk despotu.
Hlavná idea filmu je   veľmi prostoduchá, a to zahubenie kráľovej   moci, ktorú symbolizuje kolos Apollón. Herecké   výkony sú veľmi teatrálne, v podstate celá   atmosféra medzi postavami vyzerá umelo. Súboje   muža proti mužovi v štýle "meč a   sandále" sú nemotorné a často zle   pripravené. Sergio však urobil jednu veľmi   prospešnú vec, ktorou film posunul na úroveň   "lepších" historicko-dobrodružných   B-filmov. Pripravil pre diváka nečakaný epilóg   formou mohutného zemetrasenia, a následného   veľkolepého pádu Rhódskeho obra.
Sergiovi   nemožno uprieť jeho invenciu i inovátorské   nápady, no jednoducho, pre tento film sa nedalo   urobiť viac. Svet bol už presýtený podobnými   filmami, a "Kolos Rhódsky" sa stratil v   kope oštepov a prilbíc.