Historický film neprežíval   väčší rozkvet ako v   období 50-tych a 60-tych   rokov. Spracovanie príbehu o   Alexandrovi Veľkom a jeho   výbojoch do Grécka, Perzie a   Indie z roku 1956 by som však   nezaradil medzi jedno z   najlepších.
Z   hľadiska využitia kulís,   davových scén, choreografie   súbojov a bitiek prehráva na   plnej čiare s novodobým   Stoneovým eposom a to   zohľadňujem fakt, že je   medzi týmito dvoma snímkami   rozdiel takmer 40 rokov. Film   sa snaží "klamať   telom", a tak sú všetky   bitky skratkovité a riadne   zostrihané tak, aby si divák   stále aj po ubehnutí   poloviny príbehu myslel, že   sa jedná o veľkofilm. V čom   sa však môže Rossenov film   vyrovnať svojmu   nasledovníkovi, je   vykreslenie postáv - najmä   vzťahu medzi panovačným a   paranoidným Filipom a jeho   ambicióznym a samoľúbim   synom Alexandrom. Film po   dramaturgickej stránke   odsýpa aj napriek dlhšej   stopáži (to už však k   takémuto žánru   neodmysliteľne patrí).
Herecké obsadenie by malo   byť podľa menného zoznamu   zárukou kvality, čo do istej   miery aj je, no treba   objektívne zhodnotiť   viaceré nedostatky. Richarda   Burtona považujem za jedného   z najlepších hercov   minulého storočia, no   nasadiť mu blonďavú   parochňu je hriech hodný   trestu. Aj napriek   presvedčivému výkonu   nedokáže utiahnuť celý   film, a keby nebolo Fredrica   Marcha a Claire Bloomovej,   viacero scén by vyznelo do   prázdna. Z castingu poteší   aj účasť legiend britského   filmu Harryho Andrewsa a   Petera Cushinga.
Napriek viditeľným   prehreškom však nie je tento   film vysloveným krokom   vedľa. Dobre vystavaný   príbeh a mierne nadpriemerné   scény z bojísk vynášajú   film aspoň nad úroveň   terénu. Ak by mal aspoň   jednu zapamätateľnú scénu   (ako napr. závody v   Hippodróme vo filmovom   skvoste Ben-Hur, 1959),   určite by som hodnotil   vyššie.

Brewsterove milióny, ako sa   nazýva táto snímka plná   zapeklitých situácií a   bláznivého humoru, je jedna   z najznámejších komédií,   ktoré kedy uzreli svetlo   sveta v streštených 80-tych   rokoch. Je to v poradí už   štvrté spracovanie príbehu   Montyho Brewstera, ktorý sa   musí popasovať s náročnou   úlohou svojho zosnulého   strýka. 80-te roky vniesli do   tohto ešte stále   originálneho námetu plno   energie a osobitých   tradícií, vďaka ktorým je  
snímka viac, než len   radovou americkou komédiou.   Nemožno jej uprieť rutinné   spracovanie a   "typické"   prostredie, no i napriek tomu   dokáže s odstupom času   zabaviť a pripomenúť nám,   že "americký sen"   nie je žiadna sranda...
Režisér Walter Hill,   ktorý má na svedomí také   hity ako "48 hodín"   alebo "The Driver",   sa ani tentoraz nepomýlil, a   vykročil tou správnou nohou.   Nevšímal si zbytočnosti a   išiel rovno na vec, takže   film má rýchly spád a   nezaťažuje myšlienkovými   pochodmi. V podstate aj jeho   účel je divákov rozosmiať,   a nie unudiť a otráviť.   Samotný príbeh vsadil do   baseballového prostredia, čo   taktiež nie je na škodu,   pretože práve tam náš   priateľ Monty pochopí, že   všetko je len hra, a život   nie je výnimkou...
Herecké obsadenie tejto   snímky stojí i padá na   výkone hlavného aktéra   Richarda Pryora, populárneho   černošského herca, ktorému   takéto role sadnú
ako uliate. Pomenší   černoško odetý vo svojom   klubovom drese vie, ako   diváka spútať a nepustiť,   až kým nenabehnú   záverečné titulky. Skvelým   oživením, respektíve   bonusom bola účasť nemenej   známeho Johna Candyho,   ktorého úprimné výlevy   priateľskej lásky mnohokrát   roztriasli moju bránicu. Inak   sa vo filme objavili aj   Stephen Collins (známy zo   seriálu V siedmom nebi)a Pat   Hingle, čoby komisár Gordon   z prvých štyroch dielov   Batmana...
Tento film   je jednoznačne určený pre   celú rodinu a zaručene Vás   nesklame. Po prvý krát je to   doslova bomba, po   niekoľkonásobnom videní   možno stratí opodstatnenie,   no určite nie svoje čaro.   Snímka okrem iného satiruje   boháčske maniere a ukazuje   nám, že za každým jedným   zbohatlíkom stojí   ďaľších dvadsať   príživníkov. Vrelo   odporúčam každému   milovníkovi 80-tych rokov...

Príjemné prekvapenie"!   Film s pokútnym názvom je   síce mierne pritiahnutý za   vlasy, no v konečnom   dôsledku je od začiatku až   dokonca veľmi zábavný.   Pôvabná špiónka Sasha v   podaní Lindy Fiorentino   rozohrá v NDR tajomnú hru,   do ktorej vtiahne nič   netušiaceho mladíka Anthony   Edwardsa alias Jonathana. Ten   sa však nenechá a postupne   odoláva ako tuzemských   úradom Stasi a KGB, tak aj   FBI či CIA.
Aj keď je   na film poznať, že nedostal   veľký rozpočet, režisér   Jeff Kanew dokázal vyťažiť   z námetu maximum s   prihliadnutím na žáner   akčnej komédie. Dej je   pútavý a správne   "šialený" v rytme   80-tych rokov.

K sledovaniu tohto filmu ma   pre "prehovorila"   krátka ukážka v televízii.   Vidina ľahko nadobudnutého   zhliadnutia zabudnutého   klenotu sa však pomaly   rozplývala ubiehajúcimi   úsekmi stopáže...
Dom na Caroll Street   patrí k snímkam, ktoré   pútajú atraktivitou námetu   a predpokladom zaujímavého   spracovania. Príbeh je v   prvej tretine napínavý a   pútavý, nechýba opar   nastoleného   "mystéria", no ako   sa postupom času dozvedáme   viac a viac detailov o   tajomstve, ktoré ukrýva dom   z titulnej ulice názvu filmu,   dej sa akoby zasekne v bludnom   kruhu mdlých a nič   nehovoriacich scén. Hlavná   hrdinka v podaní Kelly   McGillisovej je síce správne   odvážna a zvedavá, no   réžia nám neponúkne   žiadny záber, v ktorom by   sme sa mali o jej ďalšie   pôsobenie strachovať. Jeff   Daniels v úlohe detektíva   Cochrana môže byť kľudne   nahradený iným hercom (a ani   by sme si toho zaiste   nevšimli), a tak jediným   hereckým kladom filmu ostáva   perfektný Mandy Patinkin v   úlohe úlisného vysoko   postaveného agenta FBI,   ktorý vyrieši akýkoľvek   problém v duchu hesla   "účel svätí   prostriedky".   Záverečná scéna na   vlakovom nádraží (hlavne v   jeho vyššie postavených   miestach) patrí k   najsilnejším momentom filmu   a je schvelým vyvrcholením   inak priemerného počinu. Je   to veľká škoda, pretože   potenciál mal tento projekt   viac než vysoký.

Tie figuríny vyzerajú ako živé...
Ja som človek, ktorý miluje   retro a vášnivo holduje   klasickým snímkam, takže   som sa rozhodol zhliadnuť   tento film s veľkou chuťou.   V kinách nedávno preletel   remake s názvom Múzeum   voskových figurín. Nevidel   som ho, takže ich porovnať   nemôžem. No pokúsim sa   aspoň zhodnotiť svoje pocity   z klasického dielka...
Keďže mám rád horory a   viem, čo má správny horor   obsahovať, nebol som   zaskočený spracovaním.   Keďže ide už o 53 rokov   starý film, tak som čakal,   že tá hrôza a zdesenie   nebudú také, ako napr. pri   prvých dieloch série   "Piatok   trinásteho". No čo mu   určite nechýbalo, tak to   bolo to napätie a   nevedomosť, ktorá vyústila   v možno očakávateľné, ale   zaujímavé vyvrcholenie   tohoto záhadného príbehu.   Filmy takéhoto žánru boli v   50. rokoch poväčšinou   totožné, čo sa týka deja.   Tento sa tak trochu vymyká.   Žiadne obludné monštrá   túžiace po krvi, žiadny   ulízaný hrdinovia, ktorí   zachraňujú unesené   dievčiny. Proste šialený   sochár, ktorý sa mstí   ľuďom tak, že ich zalieva   do vosku. Jeho utrpenie a   zvrátenosť sa vnáša do   celého príbehu, ktorý je na   tú dobu reálny, pretože na   začiatku 19. storočia bola   polícia na takýchto   zločincov prikrátka...
Nenazval by som ho čisto   hororom, ale kriminálnym   thrilerom s hororovou   zápletkou. Zároveň by som   ho zaradil do   "dokonalých"   snímok z tej doby, čomu   nasvedčuje celková výprava,   herecké výkony i kamerová   technika. Čo sa hercov týka,   hlavnú úlohu profesora   Henryho Jarroda, hlavného   padúcha a ľudského netvora   si zahral skúsený herec   Vincent Price, ktorý sa tak   zapísal do siene slávy   hororového žánru. V menšej   úlohe hluchonemého   profesorovho pomocníka Igora   sa objavil vtedy ešte nie   slávny Charles Bronson   (zapísaný ako Charles   Buchinski)...
Pre   milovníkov temných a   tajomných snímok je toto   dielo lahôdkou, pre   zástancov hororov nepísaná   povinnosť. Odporúčam   vidieť, stojí za pozretie...

O tomto filme sa vždy veľa   hovorilo, a tak som sa   rozhodol, že ho zhliadnem.   Podľa môjho skromného   názoru je to jeden z   najdokonalejších   kriminálnych filmov v   histórii nielen americkej   kinematografie. Má v sebe to   neopísateľné čaro, ktoré   iné filmy podobného   zamerania nemajú, a preto sa   stávajú len tuctovými   výrobkami.
Dielo,   ktoré nám ponúka viacero   aspektov. Najprv sa všetko   zdá byť v poriadku. Divák   sa pozerá na   "prehnité" ulice   New Yorku a život v nich.   Sem-tam nejaká malá   roztržka, krádež alebo   obťažovanie. Všetko to, na   čo sú skúsený detektívi   Jimmy "Popeye" Doyle   (Gene Hackman) a Buddy   "Cloudy" Russo (Roy   Scheider) zvyknutý. No potom   to príde !!! Doylov nos   opäť zacíti niečo veľké   a senzácia je na svete !!!   Chystá sa totiž jedna z   najväčších drogových   transakcií, v ktorej figuruje   neznámy muž,   "francúzska   spojka".
Od toho   momentu je už film pravá   lahôdka pre fanúšika   príbehov s kvalitnou   kriminálnou zápletkou.   Práve postava Alaina   Charniera (Fernando Rey) ako   francúzskej spojky ma zaujala   a s napätím som očakával   čo sa s ním stane. Na jednej   strane starší inteligentný   pán s dobrou výchovou a   spôsobmi, na strane druhej   obchodník s drogami a   hľadaný zločinec.
Záver filmu je typický   pre skepticky vnímané 70-te   roky z pohľadu amerických   tvorcov. Zároveň však   otvára pomyselné dvierka pre   prípadné pokračovanie,   ktoré nakoniec aj vzniklo o 4   roky neskôr.
Perfektné spríjemnenie   večera, jasná voľba do   domácej   video/dvd/bluray-téky..

Film, ktorého kvality zaujmú   najmä filmových fajnšmekrov   a ľudí prehrabávajúcich   filmovú históriu. Z môjho   pohľadu zaujímavá   "rýdzo južanská"   dráma, v ktorej nechýba   čiernobiele zobrazenie   vtedajších spoločenských   konvencií, akými boli   nadradenosť muža v rodine,   otvorený rasizmus,   malomeštiactvo na americký   spôsob a pod. Pred prácou s   kamerou a hereckým obsadením   skladám klobúk. Michael   Caine, Jane Fonda, Burgess   Meredith a (veľmi   presvedčivo) debutujúca Fay   Dunaway sú zárukou, že aj   napriek schematickému   príbehu a divácky   neprívetivému scenáru film   zaručene dopozeráte.

Charles Bronson je jeden z   mála hercov, ktorého filmy   sa aj napriek veľkej hladine   kritiky páčili divákom a   mnohé z nich sú dnes   klasikami svojho žánru.   Drsný a nesympatický   chlapík, ktorého metódy sú   často brutálne. Tak by sa   dala v stručnosti   charakterizovať všeobecná   postava, ktorú tento herec   vytvára. Tú sa mu podarilo   aplikovať i v tomto westerne,   ktorý považujem za jeden z   najpozoruhodnejších...
Western prináša   originálnosť nielen v   poňatí a vykreslovaní   situácií, ale taktiež v   dejovej línii. Veď v ktorom   filme z prostredia divokého   Západu by ste videli pokope   amerického pištoľníka a   japonského samuraja ? Myslím   si, že by ich bolo veľmi   málo, možno aj žiaden. A   práve tento aspekt robí zo   snímky veľmi dobrý   zábavný počin, ktorý síce   môžme označiť za   komerčný, no nesmieme mu   uprieť fakt, že do sveta   filmu vniesol kus nápaditosti   a originality...
Po   hereckej stránke má film   výborné obsadenie. Americký   kovboj Charles Bronson   vytvára údernú a zábavnú   dvojicu s japonským   bojovníkom Toshirôm Mifunem   (známym z filmu Sedem   Samurajov). Proti nim stojí   nemenej slávny francúzsky   lámač sŕdc Alain Delon a   tejto trojici úspešne   sekunduje herečka Ursula   Andress...
Jednoducho   povedané, jeden z tých   najlepších westernov, ktoré   vznikli v 70. rokoch a   taktiež jeden z tých, ktoré   vás dokážu pobaviť a   vyviesť z reality   každodenného života...

Čo napísať k takémuto   počinu? Dementné správanie   postáv v spojení s   podpriemernými hereckými   výkonmi, otrasné zábery   roztrasenej kamery a vizuálne   efekty, za ktoré by mal   zodpovedný pracovník dostať   doživotný zákaz činnosti.   A pritom námet od H.G.Wellsa   nebol vôbec na zahodenie.   Jeho implementácia do   prostredia 70-tych rokov je   však jadernou katastrofou.   Hororom môžeme nazvať   jedine sledovanie tohto   paškvilu. Ak chcete vidieť   zábery malých mravcov v   pieskovisku, ktorých   nepodareným optickým   zväčšením obrazu spoja a   živými hercami, tak ste na   správnom mieste.

Dean Martin ako James Bond... môže byť!
Tento film je typickou   ukážkou žánrového vzrastu   Deana Martina po rozpade   komediálnej dvojice   Martin-Lewis. Táto úloha mu   bola doslova napísaná priamo   na telo, pričom si hlavnú   postavu zahral ešte v troch   ďalších filmoch. V podstate   je film akousi komickou   napodobeninou klasických   príbehov Jamesa Bonda,   dokonca až ich nevlastným   bratom. V hlavnej úlohe máme   možnosť spoznať   inteligentného a dôvtipného   agenta Matta Helma (samozrejme   Dean Martin), ktorý sa   ničoho nebojí a žije si   bohémskym životom v   utajení. Neustále mení   svoju totožnosť a   nepriatelia ho majú možnosť   spoznať iba podľa dvoch   typických znamení - v   náručí s krásnou ženou a   s pohárikom whisky v   ruke...
Dean Martin je   taktiež známy svojimi   problémami s alkoholom, čím   vlastne nadobúdame dojem, že   si robí v   "slopacích"   scénach žarty sám zo seba.   Celkovo som napočítal tri   naozaj dobré gagy, pri   ktorých som sa riadne   nasmial, ostatné   "vtípky" by som   zaradil do kategórie   priemerné - jednoduchý,   nenásilný a naivný   humor...
Tak ako   nerestný zvodník James Bond,   i elegán Matt Helm je   obklopovaný krásnymi   ženami. Prvé husle si   zahrala populárna   amerikanizovaná švédska   sexbomba Ann-Margret, ktorá   svoju úlohu prostoduchej   naivky zahrala na výbornú.   Rolu záporniaka vzal do rúk   Karl Malden, niekdajšia   hviezda vojnových a   westernových filmov. Ako   zloduch nebol nijak   originálny a nebezpečný,   skôr taký tuctový   "fackovací   panák"...
Myslím, že snímka je   jedna z tých lepších   bondovských napodobenín a   ponúka uvoľnenie napr. po   napätom dni. Nehľadajte v   ňom žiadne myšlienky ani   skryté zmysly, celé je to   jednoduché ako facka - dobro   verzus zlo. Ale veď o tom je   celý náš život...

Muž tieňa - alebo Shadow -   je tak trocha atypickým   hrdinom. Jeho minulosť je   spätá s kriminálnym   životom, pri ktorom pripravil   o život desiatky ľudí. No   vďaka výuke v tibetskom   chráme sa naučí bojovať s   bezprávím. A využíva na to   dosť účinnú zbraň -   hypnózu.
Filmári   bohužiaľ nedokázali   dostatočne využiť   perfektný námet, a tak sa   muž tieňa rozplynul ako   hmla. Filmu chýba tá pravá   atmosféra a i scenár nie je   prispôsobený danej téme.   Tvorcovia stavili na   špeciálne efekty a pritom   pozabudli na pôvodnú schému   tohoto komiksu. Aspoň, že sa   podaril po hudobnej stránke,   lebo inštrumentálne melódie   Jerryho Goldsmitha sú   vynikajúce a presne zapadajú   do súkolia rôznych   situácií.
Herecký   výber sa obmedzil len na pár   známych mien, čo síce   nebolo na škodu, ale predsa   len tomu čosi chýbalo. Alec   Baldwin v hlavnej úlohe bol   mierne afektovaný, no   pribúdajúcimi scénami sa   zlepšoval. Vedľajšie party   si rozdelili borci ako Tim   Curry, Ian McKellen alebo   Peter Boyle. Hlavnú ženskú   úlohu zverili herečke   Penelope Ann Millerovej,   ktorá sa prakticky   "stratila v   dave".
Muž tieňa   nie je zlý film, to vôbec   nie. No ako predstaviteľa   žánru by som ho určite   nikomu neodporučil.

Po veľmi úspešných   klasikách, akými boli   "Stagecoach",   "Rio Grande", či   "The Searchers", sa   John Ford opäť rozhodol, že   spojí svoje sily s Dukeom   Morrisonom, alias Johnom   Waynom, a natočí ďaľší z   rady dramatickým westernov,   ktoré v USA tak bezmedzne   milujú. Film po krátkom a   smutnom úvode prechádza do   spomienkovej retrospektívy   Ransoma Stoddarda, v ktorom sa   dozvedáme o jeho   advokátskych začiatkoch a   nepríjemnom strete s   obávaným zločincom Liberty   Valanceom. Od toho momentu je   dej viac-menej priamočiary a   sústreďuje sa na pomstu toho   najlegálnejšieho kalibru -   formou zákona a poriadku.
Herecké obsadenie je   však v skutku obdivuhodné,   pretože pánovi Fordovi sa   podarilo spojiť dve legendy   americkej kinematografie -   inteligentného Jamesa   Stewarta a drsného Johna   Waynea. K nim sa pridal Lee   Marvin ako zlosyn Liberty a   známa herečka Vera Miles.   Veľkým sklamaním však boli   John Carradine, ktorého   prejav pripomínal skôr   besnenie šimpanzov a Lee Van   Cleef, ktorý svoju malú rolu   odohral pomocou jedného   jediného výrazu tváre.
Ďaľšia vec, na ktorú   by som poukázal, je podľa   mňa veľmi chabé spracovanie   zaujímavého námetu. Príbeh   ponúka veľké množstvo   vizuálne a dramaticky   atraktívnych postáv, ktoré   sa však v tomto filme   strácajú. Charaktery ako   Ransom Stoddard, pištoľník   Tom Doniphon, a v neposlednej   rade zloduch Liberty Valance   sú viac než len obyčajnými   bezduchými postavičkami, na   aké ich premenila táto   snímka. Uznávam, že rok   výroby, spojený s vtedajšou   teatralizáciou príbehu a   atmosféry zanecháva svoje   stopy, ale film takéhoto   kalibru si nemôže dovoliť   takéto prešľapy.
Pre   mňa dosť veľké sklamanie a   totálne nevyužitie   potenciálu.

Dejovo je snímka situovaná   do lekárskeho prostredia v   období 50-tych rokov. Skladá   sa z dvoch ucelených častí,   z ktorých prvá rieši   problémy študentov medicíny   na prestížnej lekárskej   škole v USA. Tá druhá,   emotívnejšia, kladie dôraz   na riešenie príčinných   vzťahov kontrastu   LEKÁR-IDEALISTA a   LEKÁR-REALISTA.
Režisérovi sa podarilo   dokonale nafilmovať osud   "dobrého" človeka,   ktorý sa musí podvoliť   "zlému" systému, i   napriek všetkým svojim   zásadám a plánom. Čiže   opať ostrá konfrontácia   DOBRA a ZLA, no bohužiaľ, tu   vyhráva zlo. Zlo, ktoré je   súčasťou nášho   každodenného bytia. Ale v   pravom slova zmysle, táto   snímka i naliehavo apeluje na   vtedajšie zdravotníctvo a   neustále mu prizvukuje, že   byť lekárom znamená život   DÁVAŤ a nie ho BRAŤ kvôli   tomu, že je niekto boháč   alebo bedár, beloch alebo   černoch, mladík alebo   starček...
Filmu ako   takému by som vyčítal   snáď iba to, že sa   tvorcovia rozhodli do   hlavných úloh obsadiť   hercov, ktorý už vtedy boli   od svojich postáv vekovo   vzdialení minimálne o 15 až   20 rokov. Chápem, že pán   Kramer a celá produkcia si   vybrali kvalitu, veď mená   ako Robert Mitchum, Olivia De   Havilland alebo Frank Sinatra   kedysi patrili medzi elitu.   Preto si myslím, že po tejto   stránke bol film   nedôveryhodný. Naopak   najviac by som pochválil   prácu skladateľov, ktorí   skomponovali hudbu k tomuto   dielu. Dramatickým scénam   veľmi pomáha to podladenie   krásnymi precítenými   melódiami, dostávajú tak   ten správny šmrnc.
Milovníci tohto žánru   by si určite prišli na   svoje, pretože problémy, na   ktoré film poukazuje, sú   problémami nás všetkých,   pretože na svete sa odvtedy   nič nezmenilo.

Pokiaľ je najlepším   televíznym programom   silvestrovského večera   komédia, kde Eddie Murphy   hrá naraz vyziabnutého   "podpapučového"   lúzra a aj jeho hašterivú   nadrozmernú manželku, tak je   to alarmujúci signál. Film   však aj napriek tuctovej   zápletka odsýpa a Murphyho   talent má silný potenciál   udržať nás, nešťastných   divákov, aspoň ako tak v   štádiu bdelosti. Niektoré   vtipy sú uchádzajúce, iné   zasa odrádzajúce, no v   globále sa jedná aspoň o   také lichotivé pošteklenie   našich bránic. Smutné je   to, že jediné fakt zábavné   gagy majú typický   záchodový charakter. Ako   keby situačná dialógová   komika nemala už v súčasnej   americkej tvorbe alternatívny   rozmer. Murphy má podľa mňa   ešte stále naviac.

80-te roky v plnej sile !
Napínavý príbeh v   štýle telekinetických hitov   (napr. Scanners), ktorý je   navyše aj kvalitne obsadený.   Maličká Drew Barrymore   dokazuje, že jej talent   preukázaný v E.T.   mimozemšťanovi nie je   náhodou. Všetky scény   obsahujúce jej pyrokinetické   besnenie (navyše podporené   skvelým soundtrackom od   Tangerine Dreams) sú   technicky na vysokej úrovni.   Takisto potešia Martin Sheen   a George C. Scott v maximálne   atypickej role vládneho   agenta-likvidátora s dlhými   vlasmi zviazanými v cope!
Veľmi dobre spracovaný   film podľa predlohy Stephena   Kinga, ktorý v závere   nenechá žiadneho diváka   chladným!

Tento film sa ihneď po   uvedení do kín stal kasovým   trhákom a v Anglicku i   tretím najúspešnejším   filmom roku 1981. Temné   sci-fi patrí k mojim   obľúbeným žánrom a preto   som si nemohol nechať ujsť   tento počin režiséra Petera   Hyamsa. Ten je známy svojim   osobitým poňatím slova   "budúcnosť" a   pečiatku zanechal i na tejto   snímke. Scenár z jeho pera   obsahuje obyčajné, bežné   dialógy, ktoré sú vložené   do veľmi pochmúrnej   atmosféry, akú sme mohli   vidieť v slávnom Blade   Runnerovi. Dochádza tak k   prekombinácii ľudského   strachu s jeho prirodzenými   vlastnosťami milovať a   chrániť rodinu, plniť si   svoje úlohy, či poslúchať   nadriadeného...
Celkový príbeh   pripomína osnovu Total   Recall, kde sa takisto jeden   nevinný muž stal obeťou   spiknutia. Futuristické   stavby a monumentálne   konštrukcie v mnohých   záberoch vyvolávajú pocit,   že sa jedná o planétku z   kultového Votrelca.   Najzaujímavejším kúskom   Hyamsovho diela sú   špeciálne vizuálne efekty,   ktoré i po rokoch vyzerajú   presvedčivo. Dnes už v   podstate klasický pohľad na   "vesmír" z obdobia   80-tych rokov, a tým pádom   krmivo pre nenáročného   diváka

Na divokom Západe sa už   udialo toľko vecí, že až   tucet desať zväzkových   encyklopédií by nedokázalo   zaznamenať ani len jednu   desatinu. Vďaka filmu sme   videli stovky príbehov,   spoznali tisíce kovbojov.   Súboje muža proti mužovi   presýtili naše hladné oči,   pištoľníci ako Django, či   Sabata rozstrieľali naše   mozgové škrupule a vystavili   tak rozum príjemnému relaxu,   ktorý nám tak chýbal...
No v žiadnej múdrej   knižke nie je napísané, že   majstrami kovbojskej zábavy   sú iba muži. Nie, nie, i   bytosti opačného pohlavia   vedia spod sukní vytiahnuť   kolt a poriadne potrápiť   mestských šerifov. A okrem   toho, je to aj istá výhoda,   byť v tomto období ženou...   veď kto by si len pomyslel,   že také nežné stvorenie   môže byť lúpežníkov   prvej triedy...
Dobrých snímok o   kovbojoch "v   sukniach" je naozaj   veľmi málo. Spomeniem si   azda na   "Pištoľníčky",   či najnovšiu   "Bandidas". A tak   som neváhal ani na minútu, a   utekal k televízoru pozrieť   si tento pre mňa veľmi   kuriózny spaghetti western. A   už len to vedomie, že si v   ňom hlavné úlohy zahrajú   dve z najkrajších žien 60.   rokov, ma dovádzalo do   skutočného filmového   šialenstva...
Brigitte   Bardot a Claudia Cardinale -   B.B. a C.C - bohyne filmového   ženstva, sexsymboly svojej   doby. Herečky preslávené   svojim neobyčajným hereckým   talentom a dokonalými   prednosťami... Vidieť ich s   nábojmi okolo pása a   kovbojskými klobúkmi, to bol   naozaj skvelý pohľad. No   vizáž neznamená všetko, a   tak sa treba poohliadnuť i po   ich výkone...
Vzhľadom k tomu, že film   má veľmi jednoduchý, až   rutinný scenár, nemôže sa   o ich postavách hovoriť ako   o charakterových. Obe si   žijú vo svojom vlastnom   svete, kde Louise (Brigitte   Bardot) je obávanom banditkou   a Marie (Claudia Cardinale)   chovateľkou koní a miestnou   farmárkou. Po prvom   stretnutí sa obe ihneď   nemajú rady, pretože sú to   ženy s rovnakými, prchkými   a vznietlivými povahami,   ktoré si vedia povedať svoj   názor. Ich vzťah by bol   stále na bode mrazu, keby sa   Louisiine štyri   "rozmaznané" sestry   nezahľadeli do Mariiných   štyroch   "zotročovaných"   bratov...
Film   neponúka žiadne hlboké   zamyslenia, nijaké   filozofické dilemy. Jeho   spracovanie, a následné   podanie potláčajú   akýkoľvek náznak   dramatickosti a tématickej   "brutality", scény   sú miestami vtipné,   primerané vtedajšiemu   žánrovému synkretizmu -   western + komédia. Prakticky   veľmi komerčná zábava,   ktorá má za úlohu získať   za čo najmenej peňazí, čo   najviac veselej muziky...
Ak máte rady tieto dve   spomínanané herečky a   teší vás pohľad na ne v   netradičnom šate, tak potom   nie je o čom hovoriť. No   mohlo by sa žiaľ stať, že   vás tento lacný a   "sedlácky" humor   odradia od sledovania...

V štýle Fanfána, slávneho   tulipána, nám rozpovie svoj   príbeh "ochranca"   španielskych morí,   šarmantný klamár a   prešibaný lotor... jedným   slovom, Vallo... Pirát Vallo,   červený korzár, postrach   všetkých barónov,   likvidátor šľachtických   "cností" a... Burt   Lancaster. Vynikajúci to part   v podaní tohto newyorkského   rodáka, ktorý oblek a   kravatu vymenil za večne   vlhkú košeľu a ostrý   jazyk...
Vizuálne   prekrásny film s množstvom   vtipných scén a   obdivuhodných akrobatických   kúskov. Tak by sa v   stručnosti dal popísať   náš filmík. No oveľa   dlhšie by zaberalo vylievať   si srdce, a pokúšať sa   inteligentne charakterizovať   pocity z videného. Padali by   slová ako super,   fantastický, či parádny...   no ja sa zmôžem len na...   prekvapivý...
Obrovský šok mi   pripravil tento film, pretože   ani vo sne by ma nenapadlo,   že v živote uvidím ešte   jeden kvalitný pirátsky   film. Toľko dobrodružstva,   nefalšovanej romantiky, ale i   mocenských intríg už dnes   len tak neuvidíme. Menej   známy nemecký režisér   Robert Siodmak nám na   striebornom podnose   naservíroval priam dokonalú   dobrodružnú komédiu, ktorej   okrem vietnamského dabingu   nechýba snáď nič. V rámci   svojho žánrového zaradenia   spĺňa všetky podmienky na   výbornú a ponúka   nezabudnuteľnú plavbu   naprieč oceánom   úžasu...
Spomeňme si   napríklad na staré   francúzske filmy o hrdinstve   a cti. Takú istú vnútornú   silu a divácku   príťažlivosť má aj táto   snímka. Veľkolepá výprava,   dostatočná dávka jemného   humoru a veselé melódie...   betónová nástupnica pre   pána menom   "Úspech", ktorý sa   teší, že môže nastúpiť   na túto pevnú loď...
Teraz máte pocit, že si   nemôžem film vynachváliť,   ale skutočne, zážitok bol   naozaj neopísateľný. Mať   tak možnosť stať sa   pirátom, určite sa poveziem   loďou Jacka Sparrowa, aby som   z diaľky vidiac Ostrov   hrdlorezov navštívil   skrýšu kapitána Valla...   Jednoznačne odporúčam   vidieť najmä tým, čo si   už mysleli, že všetci   piráti zahynuli spolu s   dobou...

Arnold, Arnold a ešte raz   Arnold. Náš   "Švarcík". Opäť   nebojácny, nepremožiteľný   a naviac aj šarmantný. James   Cameron mnohokrát dokázal,   že patrí medzi režisérsku   špičku. Myslím, že mu   žáner akčnej komédie   sedí. Mnohí si myslia, že   tento Arnie je len priblblá   akcia s trápnymi hláškami,   no ja môžem povedať, že   nie. Od začiatku až do konca   je snímka preplnená   výbornými miestnymi vtipmi a   dychberúcou akciou. Vizuálne   efekty sú na rok 1994 veľmi   pekné a   "nepriehľadné",   čo dodáva filmu kvalitu po   vizuálnej stránky. Popri   Arnoldovi sa blysne Jamie Lee   Curtisová v úlohe jeho   manželky, Tom Arnold ako jeho   kolega a kráska Tia Carrere   (Lovkyňa tajomstiev)   tentokrát v zápornej polohe.   Je to taká zmeska bondovskej   elegancie a   "johnwaynovskej"   akcie. Šialená jazda plná   zábavy a napätých   situácií...

Grécko v dobách mýtov a   legiend, to je téma prvého   celovečerného filmu mladého   Sergia Leoneho, ktorý sa v   50-tych rokoch musel   predierať svetom talianskej   kinematografie práve týmto   žánrom. Osvedčil sa už pri   "Posledných dňoch   Pompejí", kedy   "zaskakoval" za   zosnulého Maria Bonnarda. Už   tam sa prejavil jeho veľký   režisérsky potenciál,   vďaka ktorému sa zapísal do   dejín svetového filmu.
Film "Kolos   Rhódsky" je tradičnou   snímkou žánru "swash   & buckle", ktorý sa   vyznačuje malým počtom   hlavných postáv, častými   súbojmi a... nízkou kvalitou   samotnej snímky. Sergio, ako   predstaviteľ novej, modernej   generácie upustil od   zaužívaných metód   spracovania, a zameral sa na   kamerové triky. V každej   jednej scéne detailne   zachytil podstatu myšlienky,   experimentoval s kontrastom na   vyjadrenie charakterov   postáv. Zároveň sa prejavil   aj jeho technický   perfekcionizmus, ktorý naplno   preukázal v replikách   monumentálnych stavieb, či v   pestrosti dobových kostýmov.   Sergio sa takisto podielal na   konečnom scenári, kde   vybojoval hlavnú úlohu pre   Roryho Calhouna, pre nás   možno menej známeho   amerického fešáka. Jeho   postava, grék Darios, je   vzhľadom na svoje úvodné   počínanie veľmi zvláštny   charakter. Na Rhodos   prichádza za účelom   návštevy svojho strýka,   obľúbeného pevca. Okamžite   zapadá do tunajšej   spoločnosti, ktorá sa   navonok zdá šťastná a   bezproblémová. Tam si však   uvedomuje, že krutosť   kráľa Serseho voči   poddaným nepozná hranice, a   že jeho poslaním je   vytrhnúť ľud Rhódsky z   rúk despotu.
Hlavná   idea filmu je veľmi   prostoduchá, a to zahubenie   kráľovej moci, ktorú   symbolizuje kolos Apollón.   Herecké výkony sú veľmi   teatrálne, v podstate celá   atmosféra medzi postavami   vyzerá umelo. Súboje muža   proti mužovi v štýle   "meč a sandále"   sú nemotorné a často zle   pripravené. Sergio však   urobil jednu veľmi   prospešnú vec, ktorou film   posunul na úroveň   "lepších"   historicko-dobrodružných   B-filmov. Pripravil pre   diváka nečakaný epilóg   formou mohutného   zemetrasenia, a následného   veľkolepého pádu Rhódskeho   obra.
Sergiovi nemožno   uprieť jeho invenciu i   inovátorské nápady, no   jednoducho, pre tento film sa   nedalo urobiť viac. Svet bol   už presýtený podobnými   filmami, a "Kolos   Rhódsky" sa stratil v   kope oštepov a prilbíc.

Gene Wilder a Donald   Sutherland rozkrútili   obrovský kolotoč, z ktorého   po každej otáčke vyletelo   za hrsť "gagov"   plných vtipného humoru,   cynickej satiry a rannej   paródie. Mel Brooks vedel,   prečo si vybral Wildera do   hlavnej úlohy svojho   "Frankensteina".   Tento rodený komik uchopil   uzdy filmu veľmi pevne a   dovolil na ne siahnuť len   svojmu partnerovi   Sutherlandovi. Aj vďaka ich   pojašeným ksichtom vznikol v   roku 1970 film, ktorého dej   totálne dehonestuje diela   Charlesa Dickensa (Príbeh   dvoch miest) a Alexandra   Dumasa (Korsický bratia) v   tom bláznivejšom slova   zmysle...
Viete, prečo   kráľova manželka miluje   psíky ? Prečo belgický   vojaci odišli do Japonska ? A   prečo muž so železnou   maskou sedí v nesprávnej   cele ? Na tieto otázky   nájdete snáď tisíce   odpovedí, no práve tú   tisícu prvú sa dozviete až   po skončení tejto snímky,   ktorá svojou   primitívnosťou,   odľahčenosťou a   prekvapujúcou originalitou   dosahuje najvyššie méty   klasického humoru...
Verdikt je jasný - ak sa   chcete príjemne zabaviť, tak   nie je o čom diskutovať. Ak   však chcete porovnávať, či   nebodaj sa zamýšľať, tak   utečte čo najďalej. Tento   film nie je vhodný na   akékoľvek rozumové   činnosti, súvisiace   hľadaním hlbokých odkazov a   ideí. Jeho jedinou úlohou je   to, čo ľudí vždy   pozdvihne... smiech, smiech a   smiech... tak sa smejte...

Opäť ďalší z rady   zbytočných remakov jednej z   kultových klasík. Toto   "dielo" sa nechytá   na pôvodného Hitchera v   žiadnom aspekte. Chabá   atmosféra bez štipky   autorskej invencie,   nesympatická ústredná   dvojica protagonistov, rýchly   a zbesilý strih, nevýrazná   (ba až tuctová) hudba,   nelogické správanie postáv   a ten záver... To všetko   pochováva akékoľvek   ambície tohto ochotníckeho   pokusu.
Jediným kladom   zostáva výkon Seana Beana,   ktorá ma ako jediné tiahlo   udržal v kresle a prinútil   dopozerať tento   "skvost".
Idem si radšej pozrieť   pôvodnú verziu s bezchybným   Rutgerom Hauerov.

Uplynulo už vyše 80 rokov od   kinopremiéry prvého   významnejšieho spracovania   knižnej predlohy Edgara Rice   Burroughsa. Predchádzajúce   snímky boli buď krátke,   alebo nemé, takže sa príbeh   nemohol rozviť do   dokonalosti. Úplnú   dokonalosť sa nepodarilo   získať ani tomuto filmu, no   vďaka svojmu šarmu a   žánrovej atraktivite sa   radí medzi klenoty   kinematografie...
Dej   pôvodného opičieho muža je   všeobecne známy, takže si   myslím, že ho netreba   rozpitvávať. Tvorcovia   využili literárny námet z   90%, ostatné si upravili   podľa svojich potrieb. No   zároveň aj uvažovali   dopredu, pretože nevysvetlili   viacero nezrovnalostí   týkajúcich sa pôvodu a   ľudského bytia samotného   Tarzana. Boli si veľmi dobre   vedomí, že na tejto   tématiky zarobia pekné   peniaze a tak jeho príbeh   rozvrstvili minimálne do   desiatich dielov...
Natáčanie sa potýkalo s   množstvom problémov, medzi   ktoré patril i výber   hlavného predstaviteľa.   Konkurzom prešlo tisíce a   tisíce adeptov, no   našťastie, producenti   vsadili na kvalitu. Tú   predstavoval Johny Weismuller,   bájny plavec, ktorý sa   môže popýšiť zlatými   olympijskými medailami z   rokov 1924 a 1928. Vidieť ho   ako štýlovo rozvĺňa pred   sebou vodu je naozaj oku   lahodiace. Naviac sa vedel   pohybovať i ako gymnasta,   takže i akrobatické kúsky v   pralese sú obdivuhodné...
No najviac by som na filme   vyzdvihol tie scény, na   ktorých sú spoločne bok po   boku ľudia a zvery. Slony,   opice, krokodíly, hrochy ale   aj divé šelmy sú skutočné   a živé, výborne vycvičené   a nesmierne inteligentné. To   snímke dodáva efekt, na   ktorý sa len tak nezabúda. A   navyše v tej dobe...
Odporúčam vidieť najmä   milovníkom príbehov o   Tarzanovi, ale aj tým, ktorý   majú radi   "prirodzenú"   romancu, napätie a   dobrodružstvo. Film neponúka   špičkové špeciálne   efekty, ani výborné herecké   výkony, dáva nám však   "ten" prekrásny   pocit, ktorý pramení v   útrobách filmového   plátna...

Od tohoto filmu som   neočakával veľa. No   "namôjdivu" som bol   veľmi prekvapený !!!   Pretože o tomto filme som   nič doposiaľ nepočul, a to   sa vojnové filmy zaujímam   už veľmi dlho. No nič,   všetko musí byť po prvý   krát...
V hlavných   úlohách sa predstavili   známy borci Rock Hudson   (známy skôr z amerického   seriálu Dynastia, kde hral   Blakea Carringtona) a George   Peppard (známy ako partner   Audrey Hepburn vo filme   Raňajky u Tiffanyho). Príbeh   bol pútavý a interesantný,   na film takéhoto žánru   celkom reálny. V podstate   zachytáva misiu odvážnych   Britov a nemeckých Židov,   ktorý majú za úlohu   zničiť nemecké zásobovacie   stanoviská a muničné   sklady...
Film mal na   tú dobu vynikajúce   špeciálne efekty, ktoré sa   prejavili najmä pri   výbuchoch a v scénach s   ťažkou technikou (dokonca   bol za ne nominovaný na   Oscara). No čo mi vo filme   chýbalo, bol poriadny   hudobný doprovod. Nevýrazné   melódie, ktoré tu odzneli,   neboli síce zlé, ale   nevystihovali dokonale   situáciu...

Film je jednou z prvotín   Clinta Eastwooda čoby   režiséra a nedá sa mu   uprieť, že námet čerpal z   diel Serga Leoneho (veď v   niektorých napokon aj hral   !!!). Od svojho priateľa sa   veľa naučil, čo prejavil   najmä typickými znakmi   Leonových westernov - dlhými   statickými scénami a   detailným vyobrazením   prostredia. Do hlavnej úlohy   obsadil sám seba, čo sa dalo   aj čakať, pretože v tej   dobe ho každý poznal ako   neohrozeného málovravného   pištoľníka, ktorý svojim   koltom prederavý každého   nepriateľa. Tu sa mu podarilo   rozšíriť rozmer svojej dnes   už kultovej postavy o tých   pár centimetrov naviac. K   svojej prirodzenej surovosti a   sebavedomiu pridal i   pochmúrnu tajomnosť a výraz   "diabolského"   vykonávateľa osobnej   pomsty.
Dá sa   povedať, že Clintovi sa   podaril veľmi dobrý kúsok.   Až doteraz stále nechápem,   prečo to všetko ten samotár   stváral. Kvôli tomu, že   chcel v obyvateľoch vyvolať   výčitky svedomia za   dehonestáciu tamojšieho   šerifa, alebo išlo len o   obyčajnú pomstu a   potrestanie troch vinníkov ?   Atmosféra je veľmi   pochmúrna, čo nezmení ani   pár hlášok alebo zopár   vtipných scén, čím sa   potvrdilo, že zámer filmu je   vyvolať v divákovi pocit   neistoty a aktívne ho   zapojiť do deja.

Koncepciou deja sa snímka   približuje filmu Veľký   útek. Zachytáva pokus o   útek mladého dôstojníka   americkej armády Hatcha,   ktorý sa nutne musí dostať   von zo zajateckého tábora.   Jeho príbeh sa prelína s   osudmi futbalistov, ktorí sa   rozhodli pre otvorenú hru s   najlepšími hráčmi Tretej   ríše. Film poukazuje na   nadradenosť Árijskej rasy,   ktorá si myslí, že svoje   víťazstvo nemusí   dokazovať. Naopak hráči   spojeneckého tímu musia   tvrdo bojovať za svoj cieľ -   uhrať dobrú partiu v tomto   nerovnom zápase.
Mnohí ľudia boli toho   názoru, že filmy o futbale   neletia, a preto táto snímka   nedosiahla výrazný úspech,   dokonca sa v mnohých   krajinách stala i   prepadákom. To ale nič   nemení na veci, že Nerovný   zápas patrí k tým   najlepším vojnovým drámam   vôbec. Režisér John Houston   nám ponúka skutočne   veľkolepé dramatické   spracovanie tejto atraktívnej   a čerstvej témy, ktorá sa   svojou vizuálnou pútavosťou   a dojímavým príbehom stáva   sladkým lákadlom.
Po   technickej stránke vzhľadom   k žánru je film (čo sa   týka samotných futbalových   sekvencií) dokonalý. Celý   scenár zápasu zostavil   Pelé, sám kráľ   futbalového neba. Všetci   herci museli prejsť jeho   náročnou pohybovou   choreografiou, ktorú   vymýšľal pri pozeraní   starších futbalových   zápasov Brazílie s   európskymi krajinami. Hudba   od skladateľa Billa Contiho,   ktorý sa môže popýšiť aj   melódiám k filmu Rocky, je   heroická až klerická a   počas zápasových scén   synchrónne graduje spolu s   ich priebehom. Okrem   spomínaného Pelého sa vo   filme objavili i ďaľšie   futbalové hviezdy - Bobby   Moore, Osvaldo Ardiles, Paul   Van Himst či Kazimierz Deyna.   No hlavné úlohy prischli   skúsenejším hercom, a to   konkrétne Sylvesterovi   Stallonemu a Michaelovi   Cainovi. Špeciálnu úlohu tu   zahral excelentný švédsky   nestor Max Von Sydow, ktorý   si zahral postavu Karla Von   Steinera, nemeckého majora a   bývalého profesionálneho   hráča.
Ak máte radi   netradičné vojnové drámy,   tak nestrácajte čas a poďte   sa pozrieť, ako sa   jedenástka hrdinov pokúsi   vyhrať nad samotným   Fuhrerom. Žiadne samopaly,   granáty, či rakety... teraz   sú na rade kopačky,lopty a   športový duch ! Spojiť   vojnovú drámu so športovou,   a navyše futbalovou   tématikou, je proste skvelé.   Vynikajúci originálny   nápad, ktorý ma chytá za   srdce vždy, keď sa ho   rozhodnem pozrieť.

Táto snímka bola pre mňa   veľmi milým prekvapením,   pretože dnes je považovaná   za B-čkový pokus o akčnú   drámu. Ja však nesúhlasím,   pretože Clintovi sa opäť   podarilo vytvoriť niečo, čo   zaujme. I keď nemá tú   pravú kriminálnu atmosféru   a klasický šmrnc, je veľmi   ľahko pozerateľný pre   širšiu vrstvu divákov.
Film ako taký je veľmi   dobrým skĺbením žánru   akčného a dobrodružného, s   príchuťou silne   existenčných dramatických   prvkov, ktoré Eastwood vsadil   tam, kde sa postava Hemlocka   snaží vyslobodiť zo sietí   zla, beznádeje a lží.   Taktiež ponúkol rozmanitý   scenár, vďaka ktorému sa   ocitneme až v samotných   výšinách alpských pohorí,   zatienenými zdrvujúcim   tajomstvom o identite   skutočného vraha.   Záverečné rozuzlenie je   síce mierne predvídateľné,   no celkový dojem to vôbec   nekazí.
Clint Eastwood   vždy rád experimentoval, čo   sa v plnej miere prejavilo na   kvalite kamery. Hrá sa sňou,   silne zaostruje, potom zasa   rozmaže, aby nakoniec   vystihol moment prírodných   krás, ktoré nám pripadajú   ako v nesplnenom sne.   Detailné zábery vražedných   hôr, poprepletané snahou   človeka o ich zdolanie, sú   nanajvýš kúzelné, a   značne symbolizujúce   slabosti ľudskej rasy. O   hudobný doprovod sa postaral   svetoznámy skladateľ John   Williams, ktorý túto hudbu   komponoval spolu s melódiami   pre "Čeľuste", čo   je aj na výslednom efekte   poznať.
Pre   fanúšikov Clinta Eastwooda   jasná povinnosť, pre   ostatných "aspoň"   skúsenosť.

80-te roky splodili veľmi   veľa kvalitných filmov na   poli detektívneho žánru -   tento sem však bohužiaľ   nemožno zaradiť. Aj napriek   "špinavej"   atmosfére plnej svojráznych   policajných praktík,   ľahkomyseľných krások a   dynamickej disko hudby je   tento počin akosi mimo.   Predvídateľný dej sa   neuveriteľne vlečie, nikam   sa neposúva a   "nečakaný" záver   (ktorý aj tak všetci otrlý   diváci čakajú) vyznie   smiešne. Tom Skerritt je   vynikajúci v úlohách   mentorsky hĺbavých   detektívoch (viď Ťah   jazdcom, Mŕtva zóna), no   hlavnú mužskú rolu žiaľ   neutiahne. Jediným dôvodom,   prečo si film naozaj   pozrieť, je mladučká a   skutočne prekrásna   "anjelská"   tvárička začínajúcej   Sharon Stonevej. Inak strata   času a nervov...

Netypický televízny film o   problémoch mladých ľudí v   nebezpečnej štvrti   veľkomesta. Snímku možno   rozdeliť na dve diametrálne   odlišné časti, resp.   žánre - sociálnu drámu o   reálnych pomeroch v   okrajových mestských   štvrtiach USA z pohľadu   pracovníka verejných   služieb, a následne akčnú   krimidrámu s veľmi dobrou   choreografiou prestrieliek a   naháňačiek.
Aj keď   bol film pôvodne   zamýšľaný ako kino-počin,   obmedzený rozpočet je   bohužiaľ na výslednom   efekte poznať. Naopak slušne   spracovaný príbeh a   kvalitné herecké výkony ho   povyšujú nad šedý priemer.   Hlavným ťahúňom snímky je   samozrejme John Travolta,   ktorému takto napísaná   postava výborne sadla. Aj   keď som ho nikdy nepovažoval   za klasického akčného   hrdinu, v tretej tretine filmu   výrazne prekvapí aj v tejto   polohe. SKvelo mu sekunduje   mladý Benjamin Bratt v úlohe   nesympatického záporáka   Carlosa, Hector Elizondo zasa   "neprekvapí"   rutinérsky odohranou postavou   úzkoprsého policajného   detektíva.
Film   možno v konečnom dôsledku   po pár dňoch z hlavy   vyprchá, no ako rarita vo   filmografii Johna Travoltu   bude určite u fajnšmekrov   dlhodobo uchovávaný.

Ďalší z rady vynikajúcich   filmov s Richardom Burtonom v   hlavnej úlohe, ktoré majú   čo ponúknuť aj dnes. Aj   napriek pomalšiemu tempu sa   dej kontinuálne rozvíja a   divák môže len hádať, ako   sa to všetko v epilógu   rozuzlí. Prostredie   cirkevného internátneho   zariadenia je správne   pochmúrne a tajomné,   herecké výkony mladistvých   hercov uchádzajúce.   Tradične bezchybný Burton   vytvára jednu z   najkontroverznejších postáv   svojho portfólia. Otec   Goddard v jeho podaní je   nastaveným zrkadlom nielen   vtedajšieho stavu   duchovenstva vo svete. Film o   (ne)zmyselnosti fanaticky   slepej oddanosti zaužívaným   zvyklostiam, znevýhodňovaní   slabších jedincov, o   diabloch v nás. A popri tím   skvelý thriller o pochybnosti   v ľudské dobro...