Barbar Conan je absolutne   skvele fantasy. Vyborna hudba,   arnoldov herecky vykon   akokolvek to znie divne je   bravurny. film ma vybornu   atmosferu, pribeh. Labuznikom   fantasy odporucam pozriet si   Barbara Conana, ale varujem   vas: nepokazte si chut   Nicitelom Conanom, to je total   hroza

rick je postava pripominajuca   charakterom Oscara Schindlera.   je inteligentny, preto   predstiera, navonok je   cynicky, v skutocnosti je na   dobrej strane. avsak na   rozdiel od schindlera v   rickovej postave su dolezite   city, myslim city sukromneho   zivota (laska, sklamanie).   Casablanca totiz nie je len   drama z vojnovych cias, ale aj   velky romanticky pribeh...   zaujimave su aj ine   charaktery: policajt Renault   sa prisposobuje okolnostiam,   chrani najma svoje zaujmy,   neriskuje svoj krk avsak ak ma   moznost pomoct dobrej veci,   vlastne to spravi. je to typ   kolaboranta, ktory predstiera   kolaboraciu, i ked casto dost   dosledne. no a victor laszlo   asi ani nema zle vlastnosti   (je to koniec koncov   cechoslovak). no a ingrid   bergmann je jednoducho krasna

KATASTROFA
total katastrofa. odporucam   vypocut soundtrack (hudba je   totiz dobra) pripadne si   precitat pribeh (neviem ale ci   je kniha). inak nic dobre. na   dobry dabing z barbara conana   zabudnite, tiez atmosfera sa   vyparila. herecke vykony   bieda. Conan posobi uplne inak   ako v barbarovi. tvorcovia   akoby sa nasilne snazili   podobat sa prvemu dielu ale   vysledok je hrozny. este nikdy   sa mi to nepodarilo dopozerat   dokonca (3 pokusy)

najlepsi horor aky som kedy   videl (a pritom nie   najsurovejsi, lebo tieto dve   vlastnosti si mnohi   zamienaju). atmosfera je   priserne strasidelna. citit tu   nabozenstvo-ruhacstvo,   zahrobie, eroticno, laska,   tajomno. ostatne horory by si   mali zobrat priklad z draculy   a jeho atmosfery

pekne choreografie zalozene na   takeawonde, dobri americani,   zli rusaci a ostatna   komunisticka sikmooka haved.   ale zalezi na vkuse, len pre   labuznikov americkych akcnych   filmov konca 80-tich rokov

najdete pekne bojove   choreografie, i ked trochu   neskutocne (aj ked nechcem   podcenit bojove schopnosti   postav). ak ste fanusik   akcnych filmov osemdesiatich   rokov, tak je to dobre, inak   by som to moc neodporucal....

mne sedi tento sulikov styl,   ale niektore poviedky su   nudne. v zasade plati, ze sa   dobre pohral s tragikomediou,   obzvlast niektore poviedky su   dobre, ostrovtipne mnohe na   hranici i za hranicou cierneho   humoru, napriek tomu   vystihujuce myslenie mnohych   ludi stredoeuropskych

slaby komercny vytvor.   neprinasa nic originalne.   chyba atmosfera. pekne   interiery a exteriery   narocnejsiemu divakovi   nestacia aby mal z filmu   zazitok

tiez sa mi to pacilo, pred 10   rokmi...
ked som to   videl minuly tyzden (2008),   tak mi to cele prislo strasne   smiesne. i ked niektore suboje   sa mi pacili...ale celkovo   zhrnute....slabota

mne sa to pacilo, i ked   samotny pribeh (dejova linia s   tymi mnichmi) ma moc   nezaujimal. ocenil som humor i   ked niekedy mi prisiel naivny   a lacny. ale celkovy dojem   velmi dobry, mnohe sceny su   nezabudnutelne (fackovanie pri   kartach)

zobrazuje zivot troch muzov,   ktori su izolovani od bezneho   zivota v civilizacii, spravuju   horsku chatu v tatrach.   vytvara sa medzi nimi zvlastny   vztah, je to vztah priatelsky,   navonok posobiaci drsnejsie,   ale je strasne harmonicky,   hoci vsetci traja maju odlisny   charakter, niekedy az   protikladny. Waler je   nezodpovedny z hladiska   pravneho vedomia jaksi   nekomformny, pocituje potrebu   porusovat predpisy. R (tak sa   vola)je zalozeny trochu   filozofickejsie. Pirinovou   (stefan kvietik) dominantou   vlastnostou je zas popudlivost   a zadumcivost. vsetci su tiez   tvrdohlavi. Spaja ich laska k   horam i k sebe navzajom, hoci   nikto z nich o tom nepotrebuje   hovorit priamo. klucovou   udalostou je, ked do ich   vztahu vstupuje zena (Saška),   ktora sa vyda za pirina.   narusa sa tradicna koncepcia   vztahu troch muzov, je tam   treti element, s ktorym sa   nakoniec vysporiadaju. cela   trojica zije v akomsi   stereotype mimo civilizacie,   preto su neprisposobivi. ta   neprisposobivost je vyrazna aj   vo vztahu k pravnym predpisom   (oni akoby sa riadili   vlastnymi pravidlami). pirin   podozrieva sasku z nevery, je   o nej presvedceny. ked su   spolu na skale, saska padne a   zomiera. okrem pirina neboli   svedkovia a tak sa posuskava   ze pirin ju zabil. Vynimocny   je vztah pirina k tej smrti,   pretoze vyplynie, ze on ju   nezabil, pretrhlo sa jej lano,   avsak on ju chcel zabit.   pocituje teda vinu akoby ju   skutocne zabil. tento pocit   neunesie a spacha samovrazdu.   chcel by som len na zaver   zdoraznit ze medena veza je   pre mna obzvlast zaujimava ako   buduceho pravnika, objavuju sa   tu zaujimave momenty: vztah   ustrednej trojice k predpisom   (ich deviacia, miestami   anarchizmus - hlavne u walera)   a napokon pirinov poct viny k   cinu, ktory chcel spachat,   nespachal ho, ale vysledok bol   taky akoby ho bol spachal

Pozoruhodné. To je to   správne slovo. Film obsahuje   množstvo zaujímavých   momentov. Kubrick vyuzil   vsetky dostupné filmové   prostriedky (hudba, kostýmy,   jazyk), aby zasiahol vnímanie   diváka. Na mňa napríklad   násilné scény pôsobili   groteskne (vďaka hudbe,   kostýmov násilníkov, reči   - pouzíva sa tu zvlástny   prízvuk), myslím že tým   chcel akoby režisér ukázať   iny pohlad na nasilie, a   pritom ho ako vyplyva z   dalsieho deja neospravedlnuje.   lenze prvu tretinu filmu   vlastne akoby ste sa pozerali   na násilie pohladom   zločinca, lebo ste nevnímali   to skutočné nebezpečie   násilia, bola to groteska, aj   oni, tí násilníci sa tým   zabávali. Prostriedkami   sci-fi potom Kubrick otvára   priam filozofické témy -   moznost volby a pod. Tiež je   prítomná kritika   spoločenského systému,   ukazuje skazenú políciu a   vládu. Film rozhodne nie je   povznášajúci, ale patrí k   najkvalitnejším, aké som   videl. Ja mám tendenciu   dávať 10/10 tým   povznášajúcim filmov,   avšak je mi jasné, že   clockwork si to zaslúži

povedal by som ze je to pokus   o taku laskavu komediu. do   istej miery mozno vysiel, ale   postavy a vztahy medzi   postavami mi pripadaju dost   gycovite. nic ma tam   neprekvapilo. i ked obcas su   tam dobre fory, ale ziadne   zazraky necakajte

pocas filmu ohrozuju dedinu   rozne katastrofy (utok vlkov,   zemetrasenia), tieto   katastrofy su vsak adresne,   nepostihnu vsetkych v osade   (napr. krcma ostane   neposkodena). je to totiz   trest za hriechy. dedincania   vedu hriesny zivot (vratane   farara). z dedinskeho blazna   sa stava prorok, pochopi   nevyhnutnost katastrofy a a je   akoby prvym osvietenym. pribeh   o laske, nenavisti,   (ne)odpusteni a v neposlednom   rade aj o vykupeni z hriechu   (po katastrofe som mal dojem,   ze hriesnici cize takmer cela   dedina, olutovali svoje ciny).   je to kvalitny film, i ked ma   trochu unavoval

geniálne sa podarilo vložiť   do rozprávkových motívov   staroslovanské prostredie,   mená ako Levoslav, Pravoslav,   k tomu veľa dobrých námetov   z klasickej ľudovej   rozprávky. Cítiť, že   rozprávka je skutočne z   nášho prostredia. Skvelý   herecký výkon podali obaja   králi, Vlado Muller i   Bronislav Križan. Moja   najoblubenejsia rozprávka

tiez si myslim ze je to sice   kvalitny film, ale dnesneho   divaka az tak velmi   nezasiahne. skor ho asi ocenia   filmovi kritici uplatnenim   historickej metody hodnotenia,   lebo to bol zasadny zvrat v   rozpravacskej techniky atd. i   ked foster kane je zaujimava   postava, je to v podstate   (teda podla mna) clovek   odporu. jeho charakter sa   totiz formuje na proteste   proti svojmu osudu, vytvara sa   silny, avsak egocentricky   clovek. jeho konanie je   prejavom odporu a snazi sa   ostatnych presvedcit o svojej   dokonalosti. spociatku mi bol   jeho odpor sympaticky, avsak   neskor sa pretvaral do vyrazne   negativnej podoby. film tiez   poukazuje na media a moc,   ktoru mozu ziskat.

je to skutocna tagedia,   vynikajuci vnutorny konflikt   postavy. prosty dobrak tono   brtko ziska moznost arizovat.   zhosti sa tej ulohy ale nie je   s nou vnutorne stotozneny.   vynikajuca je scena ked pride   luffmanke oznamit ze arizuje   jej podnik, najprv sa snazi   posobit rozhodne, ale ona ho   nepocuje (je nahluchla) a ako   sa jej to stale snazi   opakovat, vidno (zasluhou   bravurneho vykonu kronera)   vnutorny konflikt postavy, az   napokon rezignuje. pred   ostatnymi sa tvari ze arizuje,   no ona si mysli ze si ho   najala ako sluhu. snazi sa ju   udrzat mimo bliziacich sa   temnych udalosti, pretoze sa   blizi vyhostovanie... tono tak   vedie dvojaky zivot, a   lauffmanka netusi, co sa blizi

mne sa to zda precenovany   film. je pravda, ze horory sa   maju pozerat v noci, v mojom   pripade to bolo okolo 14:00,   mozno to je dovod, ze ma to az   na par scen neoslnilo.

v druhom dieli sa objavuje   viac rusivych elementov,napr.   zbytocny prepad Rohanskych   podivnymi obludami. niektore   scenky su uplne mimo, ked   legolas pouziva stit ako   skateboard a striela do   skretov, toto by som cakal   skor v parodii a nie v   originalnej verzii. ta velka   bitka vo filme je na moj vkus   prilis velka, no napriek tomu   film predstavuje vyssi   standard. je to predsa len pan   prstenov a mnoho scen je   spracovanych zaujimavo, napr.   stretnutie s gandalfom,   prichod gandalfa k theodenovi   a jeho oslobodenie od sarumana   a mnoho inych

film hlavne zachytil atmosferu   knihy a vyborne vystihol   postavy, obsadenie hercov   vyborne (Aragorn, Boromir,   Gandalf, Elrond i mnohi dalsi   sa zhodovali s mojimi   predstavami). jemne odchylky   deja sa daju ospravedlnit   (vypadli napriklad hobitie   potulky po Kraji, ktore sa aj   tak mne osobne zdali trochu   detske). v prvom dieli sa   nevyskytuju prilis velke   bitky, co ja ocenujem, nie som   fanusik polhodinovych bitiek,   skor ocenujem stmosferu. a ta   bola skvela

mna uz vojnove filmy moc   neprekvapia. vytvori sa   skupinka vojakov s rozlicnymi   charaktermi a postojmi, da sa   par retrospektivnych   spomienok, spravi sa par   naturalnych scen, niekoho zo   skupiny zabiju a potom   pripadne dochadza u prezivsich   po vnutornom konflikte k   posunoch charakteru. take su   aj ardeny. nieze by to bol zly   film, ale je postaveny na   prototype filmu, ktory ma uz   az tak neoslovuje. keby bol   toto moj prvy vojnovy film,   dam aj 10. ocenujem najma   kameramana. s vycitkou   uvedenou vyssie len dodam, ze   je to vlastne dost dobry film

ja by som najviac ocenil   scenar, skutocne dialogy su   vžité a stylove. stylove su   aj postavy, mozno sa niektore   zdaju gycove, ale mozno je to   tym, ze prave tieto postavy su   prototypy pre nastavajuce   filmy. a paradoxne na filme je   to, ze je to dost rozpravkove,   ide o jednoduchy boj dobra a   zla, chris a vin su dost   dokonali by som povedal.   pozoruhodne je, ze v tych   bojovych scenach ma chris   najhorsie pozicie, vobec sa   nekryje a nakoniec prezije.   vlastne ten film nie je   oslavou pistolnikov a   strielaciek, ale je to o   pokoji a mieri.

Považujem za veľmi odvážne   použiť v druhej polovici 20.   storočia vo filme   "groteskný" humor.   Napriek tomu, že som tomuto   pokusu neveril, film na mňa   urobil veľmi dobrý dojem a   niektoré scény sú skutočne   nezabudnuteľné a človek sa   dobre zasmeje.

je to cele o velkych temach:   sloboda, prehraty boj a   sebaobetovanie. tym ze otroci   prehravaju povstanie este   neznamena ze stracaju nadej v   buducnost svojich deti,   pretoze pre nich bojovali.   scena, ked vsetci kricia   "I am Spartacus" je   jednoducho uzasna. z pohladu   divaka presyteneho velkymi   bojovymi scenami (ako to   pozname z Pana prstenov,   Troje) mi pridu bojove sceny   jaksi prijemne nenutene kedze   divak nema dojem ze cely film   robili animatori...i ked v   roku 1960 urcite vzbudzovali   tieto sceny ine dojmy

Tvoriť vesmírne sci-fi v 60.   rokoch je jednozančne   odvážnym pokusom. Toto   možno tvrdiť len pokiaľ   hovoríme o filmových   efektoch, tie sú v starých   Star Trekoch už skutočne   "archívne" až   smiešne. Pokiaľ však   hovoríme o nápadoch a   atmosfére, staré sci-fi je   často neprekonateľné.   Príliš som nedôveroval   starým Star Trekom, ale   môžem len odporučiť. Smial   som sa pri pohľade na   lietajúce "vesmírne   hračky", čo mi však   nebránilo zážitku zo   skvelého filmu

je to moj prvy Star trek,   ktory sledujem, ale po prvych   deviatich castiach mozem   potvrdit, ze je to uzasne   sci-fi. Nie je to len o   technickych vymysloch, ale   uzasne na star treku DS9 je   to, ako ludia (bajorania atd.)   rozmyslaju s tymito   technickymi vymozenostami.   citit, ze je to skutocne   sucast ich zivota. ten kto to   to vymyslal, musel mat uzasnu   fantaziu a este vacsie IQ. je   to fakt namakane

naviac to nesie aj ine   znaky kvalitnych filmov,   hlavne postavy su niekedy   podrobovane tazkym dilemam,   vidiet vnutorny konflikt   postav v sci-fi suvislostiach.   i ked zas treba uznat ze   niektore vztahy su trochu   gycove, napriklad vztah   kapitana Siska a syna mi dost   pripomina Mitcha Beauchanna a   Hobyho z Baywatchu, to bol   taky prototyp vztahu zaciatku   90.rokov. ale inak plati, ze   aj po stranke charakterov   postav, vztahov a konfliktov   postav je to na vysokej urovni

ja si neviem pomoct, videl som   dost dielov z DS 9, nieco z   povodnych serii a par casti z   novej generacie a mozem   povedat ze z tejto konkurencie   sa mi nova generacia zda   najslabsia. spominane ostatne   star treky sa mi zdaju hlbsie,   pribehy maju pointu a   posolstva. Nova generacia je   len bezne sci-fi bez hlbsej   nadstavby. postavy su ine v   tom, ze kazda ma ine   schopnosti atd., ale nemaju   vytvoreny nejaky zaujimavy   dramaticky charakter (aspon na   moj vkus). v podstate su   gycove. takze odporucam   sledovat skor ine star   treky...i am sorry

...I ked s odstupom casu   po zhliadnuti celeho serialu   musim skorigovat svoj nazor a   upravit po dlhsom case svoj   komentar: Krivdil som Novej   generacii. Je to dost dobre,   obzvlast chcem vyzdvihnut 4.   seriu.

patri k lepsim filmovym star   trekom. netrpi tolko   klasickymi chybami scifi   filmov 90.rokov (napr. nahle   zamotavanie v poslednych   scenach do strasnych zvratov a   vznika z toho strasny gyc).   graficky posobi velmi solidne.   treba vyzdvihnut spracovanie   vztahu picarda a borgov,   paralelu s moby dickom, pacil   sa mi aj charakter   "hlavnej borgyne." z   filmov o ST asi najlepsi

pekna krajina, pekne efekty (v   porovnani so starymi star   trekmi). Aj namet vlastne stal   za to, mozno mal aj hlbsi   podton - konflikt vacsiny a   mensiny, otazka vzoprenia sa   prikazu pre moralne hodnoty.   Popis k filmu bol vsak lepsi   ako samotny film. Ja nedokazem   dat velke hodnotenie filmu len   za to ze mal dobry napad,   ukazal peknu   "americku" krajinu a   bolo tam trochu akcie. k   pozitivam patri este Worf,   hlavne jeho klingonsky hlas je   povestny

tento film si naplno uziva   slobody po revolucii, ked   vlastne mohli do toho supnut   hocijaky ten vulgarizmus a   nemuseli sa vobec drzat na   uzde. je to zmes   intelektualizmu, vulgarizmov a   prirodzenych ludskych potrieb   (jak si chce Danny konecne   zasoustat)

z   vlastnych skusenosti mozem   povedat, ze je to film pre dve   skupiny divakov
1.   pre tych jednoduchsich - ktori   chcu pocut par oplzlych   ftipkov a poznámok,   pospominat na vojenske casy.   urcite sa pri tom budu rehotat   do syta. a opravnene
2.   ale ono je to dost o kritike   tych komunistov a o tom, ake   to bolo cele na hlavu   postavene. takze   intelektualnejsi divak tiez   oceni.