Mám vás ráda!
Príjemná sci-fi komédia s   občasným hrôzostrašným   nádychom, bez dnešných   okázalých trikov a   počítačových animácií,   zato s náležitou nednešnou   atmosférou. Na vyvolanie   futuristického dojmu   postačilo pár záberov na   blikajúce diódy, skriňové   počítače a Nuselský most   za doprovodu hudby bratov   Ormov a zrazu vôbec nevadí,   že zložitý biokybernetický   výtvor sa prepravuje v   klasickej sanitke   tisícdvestotrojke. Rodina   Loudová si po vzore susedov   zadováži robotickú   babičku, ktorá ale namiesto   rodinnej pohody prinesie   rodinnú pohromu v podobe   korenistých jedál a   zhoršených susedských   vzťahov. Keby som ako decko   videl finálne kosenie   nezletilcov a   medzibabičkovský boj, tak by   mi to okrem bezsenných nocí   určite znížilo mieru   ohromenia z Terminátora,   ktorého som videl ako   desaťročný. Libuše   Havelková by ho za spevu   "mladá láska to je   ráj" zošrotovala   kvalitnejšie ako ten   hydraulický lis v Cameronovom   slabom odvare. Fakt som sa   dobre pobavil, okrem iného aj   na susedskej pártybabičke.

Veľké dydy, to je základ rodinného šťastia!
Zabudnutý skvost slovenskej   televíznej tvorby, dokonale   zachytávajúci nástup   kapitalizmu začiatkom 90.   rokov aj dedinskú atmosféru.   Je tam všetko: vychcaní   "podnikatelia"   zarábajúci na každom a na   všetkom, úlisný politik   (teda dedinský poslanec),   nadržaný Rakúšan na ceste   za dievčatkami, cigánski   muzikanti dbajúci na imidž,   burani venujúci sa domácemu   páleniu alkoholu aj domácemu   násiliu, ba nezabudlo sa ani   na halušky s vajcom a   hlávkovým šalátom v   plechových kastróloch.   Starý Baščovanský v   obnosenom prešiváku perlí   jednu zásadnú hlášku za   druhou tak prirodzene, akoby   ani nehral. Nie sú tu žiadne   známe herecké ksichty, v   titulkoch sa dočítame kopec   maďarských mien, len ich   slovenský dabing je mi mierne   povedomý.
Podľa mňa   sa jedná o zásadné dielo   patriace do zlatého archívu,   niečo ako slovenská obdoba   polívkovo-chytilovského   Dědictví, samozrejme s   menším rozpočtom, ale   rovnako kvalitné pokiaľ sa   jedná o výpovednú hodnotu o   svojej dobe.
  Literárnu predloho Dušana   Targeľa nepoznám, takže   nemôžem porovnávať.

Keď chce cigán žiť ako človek, musí prestať byť ci
V drvivej väčšine   hodnotení filmu Cigán ktoré   som čítal, si autori   potrebovali ventilovať svoj   vzťah k rómskemu etniku a o   kvalitách filmu taktne   pomlčali. Ja osobne mám   filmové a literárne diela o   tom ako sa majú ľudia   nahovno a pozvoľna sa   ponárajú stále hlbšie do   sračiek, až sa z nich   nedokážu dostať celkom   rád, tak sa mi tento film   páčil. Šulíkovi sa   zadarila náležite temná   atmosféra, cigáni a ich   spôsob života nie sú nijako   idealizovaní, veselo sa tu   kradne, úžerníči, fetuje   toluén, rodia deti, kašle na   ich výchovu aj vzdelaniem a   poberajú dávky. Za plus   považujem aj dialógy v   cigánčine, spisovná   slovenčina by v scénach z   osady pôsobila dosť   nepatrične. Gadžovská   majorita si to od režiséra   zlizne v podobe sadistických   fízlov a rozprávača vtipov,   ostatní zaujímajú k   cigánom poväčšinou   ostražitý postoj, ku   ktorému majú najskôr časom   overený dôvod. Výnimkou je   starostlivá etnopomáhačka a   osadný farár, ktorý sa   naučil komunikovať   spôsobom, ktorému cigáni   rozumejú. Ten (Attila Mokos)   ma aj najviac zaujal spomedzi   hercov, cigánski neherci sú   väčšinou dosť   presvedčiví, aj keď   pochybujem, že ich ešte v   nejakom ďalšom filme   uvidím.

P.S.   Nedá mi nekomentovať   sťažnosti na rómčinu.   Predpokladám, že v kine   alebo na originálnom DVD   problém s titulkami nebol, no   a keď som dostatočne   šikovný na to stiahnuť si   film z netu, stiahnutie   titulkov by hádam nemal byť   až taký problém, že...

ty tvoje mravní zásady slepicím nenasypu...
Vladom Müller ako dominantný   dedinský alfa-samec kláti   dievky v sene aj storočné   duby holými rukami až kým   ho to tiež neskláti.   Následne divák sleduje osudy   jeho potomkov, oficiálne   zakríknuté knihomoľné   pánča Langmajera a   oprsklého proletárskeho   bastarda Javorského. V prvom   momente by som očakával   skôr opačné obsadenie, ale   obaja mladí páni sa   osvedčili. Obaja si užijú   svoje, jeden pohŕdania že sa   nevie chopiť gazdovských   opratí na rodinnom grunte a   druhý chudobného detstva,   nie príliš vľúdneho   nevlastného fotra aj   učiteľských prepleskov v   nemeckej škole. Časom idú   záležitosti od zlého k   ešte horšiemu, ako to už v   živote býva, samovraždy,   alkoholizmus, drina v bani,   prvá svetová vojna a   podobné radovánky pre   pospolitý ľud. Osobne si v   nápodobných líčeniach   neblahých osudov docela   rochním (knihy ako   Steinbeckovo Ovocie hnevu   alebo Sinclairova Džungľa   sú moje srdcovky), ale tuná   ma nasral koniec-nekoniec.
Z hercov okrem už   spomínaných by som vyzdvihol   Jiřího Schmitzera ako   mládež kaziaceho   alko-kurevníka s občasným   výskytom na socialistických   schôdzach, Radoslava   Brzobohatého ako gruntom   posadnutú sedlač, Jana   Teplého ako ukážkovú   maloburžoáznu sviňu a   zakríknutú chuderu Evu   Holubovú.
Námetovo   to má slušný potenciál, aj   herecké obsadenie je viac   než slušné, ale čo sa   týka celkového spracovania,   tak finálnemu produktu niečo   chýba a frekvencia   "snových záberov"   ma príliš často nútila   podvracať oči k nebu.

Krátka, pozvoľna plynúca   tragikomická sonda do života   jednoduchých dedinských   ľudí, disponujúcich   diskutabilnými morálnymi   kvalitami. Bez potreby   vynášať nad týmito   kvalitami súdy. Atmosféra   takmer dokonalá, herecké   výkony slušné, najviac ma   dostala Simona Babčáková.  
Môže byť.

Dychovku príliš nemusím,   ale vždy ma bavilo sledovať   hudobné skúšky   akéhokoľvek žánru, či už   v reále alebo vo filme. V   tomto ostravskom seriáli si   scén zo skúšobne užijeme   hojne, niekedy dosť bujné   osadenstvo kapely s prehľadom   zvláda roztomilý despota,   prísny štajgr a otec rodu v   jednej osobe. Doma mu to tiež   dosť často iskrí, hlavne po   nasťahovaní sa svojbytného   zaťa a následných   medzigeneračných stretoch.  
Niektoré veci už   sú dnes pasé, napríklad ono   medzigeneračné spolužitie,   situácia, že sa dvaja mladí   ľudia po svatbe rozhodnú   dobrovoľne bývať v   panelákovom byte s rodičmi   je dnes už nie veľmi   predstaviteľná. Alebo viac   ako 10 členná kapela príde   na návštevu, dlho do noci   hrá a spieva a nikomu z   panelákových susedov to   nevadí. Taktiež v poslednej   časti sa členstva v kapele   domáhajúca banda   puberťákov je už dnes asi   vyhynutý druh.
  Herecké iskrenie ústrednej   rodinnej štvorice Kobr,   Kaňkovský, Chmelová,   Preislerová nemá chybu,   zahanbiť sa nedajú ani   dychovkári Müller, Čáp a   Vochoč (z ostatných mám   pocit, že sú to reálni   zaslúžilí fúkači a pevci)   a občas sa pripletie aj sused   Emil Horváth starší.
Vtipné bolo tiež   sledovať, ako (asi vďaka   postupujúcej normalizácii)   psychedelický plagát Jimiho   Hendrixa nad Dušanovým   enertainment centrom (gramec,   kotúčák, kopa reprákov a   zmeť káblov) nahrádza   podobizeň Věry Špinarovej.  
Milý humor,   optimistická atmosféra a   balzám na dušu v dnešnej   dobe.

Drsná škola perestrojky.   Hnusné šedé špinavé   ulice, policajti v rifľových   kabátoch, veksláci vo   farebných šuštiakových   bundách, cigáni v   unimobunkách, kurvy v   hoteloch, korupcia a   papaláši v pozadí. Na svoju   dobu asi odvážne zobrazenie   reality rozkladajúceho sa   socialistického snu, ktoré   postihla tá smola, že   prišlo o pár mesiacov   neskôr než malo. Ak to ale   berieme ako dokument doby, tak   je to paráda, pretože presne   takto hnusne si koniec 80.   rokov pamätám. Snaha o   drsnosť je niekedy úsmevná,   hlavne v podaní pánov   Pavelku a Vašuta, ako plus je   na druhej strane skvelá   politická nekorektnosť   smerom k istému etniku.

U mně nejdřív pijou koně!!!
Cholerický fanatický   koňomil Haničinec bojuje s   vedením socialistického   roľníckeho družstva o to,   aby mu nezrušilo jeho   neekonomickú buržoáznu   potechu v podobe chovu   dostihových koní. Okrem toho   bojuje s alkoholickými a   senilnejúcimi zamestnancami,   synátorom, ktorý sa v srdci   odvažuje chovať náchylnosť   aj k niečomu inému než   istej čeľadi   nepárnokopytníkov a prehnane   kritickým svokrom na   dôchodku, ktorého jedinou   radosťou je ponižovať ho.   Ešte že má milujúcu a   chápavú manželku, inak by   určite zinfarktoval už v   prvej časti. Dej sa točí   okolo koní, dozvieme sa čosi   o ich šľachtení, tréningu,   predaji, nákupe, príchode aj   odchode zo sveta, o láske k   nim, ktorá sa prejaví tak,   že človek rád odstraňuje   ich exkrementy, len aby im bol   nablízku. Zároveň sa čo-to   dozvieme aj o rodičovskom   očakávaní od potomstva a   peknom aj nepeknom starnutí.   Seriál je prepchatý   veľkými hereckými menami,   niektorí sa len mihnú v   nádherných epizódnych   roličkách ako napríklad   majstri Brodský alebo   Sklenčka. Jeho postava   vrchného vykazuje isté   hrabalovské vplyvy, ale to   nevadí. Celé je to taká   pekná nostalgická   pohodička, miestami až nuda,   ovšem tú bude mať najskôr   na svedomí môj vlažný   (miestami až odmietavý)   postoj k dostihom.

Leoš Suchařípa sa tvári,   že je robot, chrúme   magnetofónové kazety a   rozpráva rozprávky. Pod nohy   sa mu pletú dvaja fagani,   okolo prebieha medzinárodná   konferencia a udatný   meteorológ bráni svoje   remeslo. Znie to možno dobre,   ale postráda to základné   atribúty detského sci-fi   filmu ako je istá roztomilá   naivita, očarenie vedou a   technikou, túžba dozvedieť   sa tajomstvo. Jediné   ospravedlnenie pre existenciu   tohoto pokusu, ktorý   nevyšiel, by bolo ak by sa v   období jeho premiéry v   polovici 70. rokov išlo zo   školy na premietanie do kina   a odpadlo by vyučovanie. Iné   využitie tejto zlátaniny ma   ani pri najväčšej námahe   nenapadá. Dokonca ani mierne   masochistický koníček   sledovania zlých filmov,   ktoré sú také zlé až sú   dobré nepripadá do úvahy.   Tento film je proste zlý a   dopozeral som ho so značným   sebazaprením, len ako podmaz   k iným aktivitám.

Nákladné auto Tatra 148 a   Vlado Müller. Dve ikony   môjho detstva v jednom filme,   to skrátka nemôže byť   zlé. Chlapáci na   nákladiakoch majú drsnejšie   spôsoby, ale vnútri   mužných hrudí bijú   poctivé srdcia, ktoré   neprijmú neprávom pridelené   pocty a vždy sa rozhodnú   správne. Teda až na   občasné súloženie v   pracovnej dobe, ale vtedy sa   to tak nebralo. Je to taká   normalizačná idealistická   rozprávka, ale dobre   nakrútená, dobre zahratá   elitnými hercami, svižná   bez hluchých miest. Akurát   predstava, že frajer Tříska   jazdí po prašných cestách   do kameňolomu v stále   žiarivo bielej fešáckej   bunde a v rachotiacom   nákladiaku niečo počuje zo   svojho tranzistoráku je   mierne úsmevná.

Žiadny zázrak, ale až taká   hrôza ako sa môže zdať z   ostatných hodnotení to tiež   nie je. Aspoň ja som sa   bavil, niekedy menej, niekedy   viac, dobré momenty boli:   Hanzlík v oranžových   slipoch klusá po asfaltke,   banda drsných rockerov   (hrajúcich ovšem plytký   normalizačný popík) pod   vedením F.R. Čecha demoluje   záhradnú chatku, Kemr   nahodený ako funebrák sa   hrá na poisťováka a   vrcholom je mladistvý   delikvent Dlouhý mudrujúci o   Amerike. Príjemné na pohľad   sú aj dámy Medvecká a   Maciuchová s trúbkou pri   muzicírovaní rodinnej kapely   v zložení Kemr - kontrabas,   Kaiser - bicie, Vízner -   akordeón, Brzobohatý -   husle. Herecké výkony tiež   v pohode, do toho vlaky,   muzika, humor, akurát tej   politiky tam na tú dobu bolo   nejako málo.

Škoda, že to niekto   nenatočil o dve desaťročia   skôr. To som si povzdychol   pri sledovaní tohto filmu.   Asi by to bolo o niečo   poetickejšie a zábavnejšie.   Takto nám zostali postupy   československej novej vlny s   kopou nehercov, ale v hnusnej   atmosfére 80. rokov to   vyvoláva podstatne   surovejší a beznádejnejší   dojem. Odrhovačky od Olympiku   to už len zaklincujú.   Každopádne ako   zakonzervovaná atmosféra   doby, prístupu k životu a   medziľudským vzťahom to   nemá chybu. Ale druhýkrát   si to asi pozriem až keď   budem mať v pláne podrezať   si potom žily.

Ňáká blbost, ale prej je to dobrý!
Nechápem rozčuľovanie   ohľadom zobrazenia metalistov   v tomto filme. Metalisti sú   tu zobrazení ako síce   výstredná, ale nijako   zvlášť nebezpečná   subkultúra, akurát raz   zahoria spravodlivým hnevom   na zákaz koncertu a chvíľu   skandujú na ulici. V závere   filmu z toho dokonca   vychádzajú lepšie než   slušní ľudia. Grázlovská   partia sú detičky z dobrých   rodín, ktoré nevedia čo od   vôle a ich jediná spojitosť   s metalom je tá, že   navštívia koncert, inak je   im metal ukradnutý. Z ich   výčinov na anonymnom   šedivom sídlisku docela   mrazí, ovšem k ultraviolence   Mechanického pomaranča to   má ďaleko. Rovnako mrazí aj   zo zobrazených nefunkčných   rodinných vzťahov. K tomu   pár narážok na režim.   Slušný dokument sídliskovej   doby, ovšem hudobná zložka   nič moc a Dodov vokál je   obzvlášť iritujúci.

Neadaptácia
S predlohou, prelomovým   existencionalistickým   comicsom zo 70. rokov, to má   spoločné len meno hlavného   hrdinu, ovšem ako   nenáročná akčná sci-fi   komédia 80. rokov to nie je   až také zlé.

Suka!
Vojna sa skončila, mladému   Vladovi z filmu "Keby som   mal pušku" pribudlo pár   rokov, prestala ho vzrušovať   predstava vlastníctva   strelnej zbrane a sústredil   svoje túžby smerom k   pohlavnému a citovému   ukojeniu s opačným   pohlavím. Nejde ale na istotu   k proletárskej súdružke   Vlaste, ani nezneužije   ponúkajúcu sa príležitosť   pri roztúženej ctiteľke   Puškina, radšej upiera svoje   márne nádeje k buržujskej   dcérke, ktorá sa ovšem s   blížiacim sa Víťazným   februárom aj tak stane   historickým prežitkom. Aby   toho nebolo málo, pletie sa   mu do toho aj fešná   krajanka, ktorú v prvom filme   zvykol tajne sledovať pri   kúpeli, zväzáci aj   demokrati, pohnutá doba a   okrem chtíču mu život   komplikuje aj svedomie.   Suka!
Prechod z   čiernobielej dediny prvého   filmu do farebného mesta   druhého nemá chybu, pohnutá   doba nie je nijako zvlášť   idealizovaná a niektoré   komentáre (napríklad   porovnávanie hnedých a   modrých košieľ) boli   myslím na hrane vtedajšej   normalizačnej propagandy.   Rolu Vlada prebral Dušan   Tarageľ, ktorému síce už   pozvoľna ťahalo na   tridsiatku, no zahrať   maturanta sa mu celkom   podarilo. Ostatní herci si   zopakovali role s predošlého   filmu, z nových sa mi páčil   učiteľ tanca Hryc.   Dôstojné pokračovanie   dobrého filmu.

Sopeľ to má pod nosom a na holotu zíza!
Časy sa menia. Zatiaľ čo   dnes pubertiaci chcú   značkové zvršky a   spotrebnú elektroniku, ich   rovesníci v období druhej   svetovej vojny túžili po   strelných zbraniach. A nemali   v pláne nimi prvoplánovo   ohurovať spolužiakov, ale   hrdinskými činmi si   vyslúžiť trvalejšie   uznanie a postavenie v   spoločenskej hierarchii.
Hlavný hrdina nás   detským pohľadom sprevádza   po slovenskej dedina v   neľahkom období, kedy sa   prejavujú charaktery a v   snových predstavách   demonštruje, ako by v   prípade vlastníctva pušky   dal veci na správnu mieru,   zatočil so zradcami,   gardistami aj nemcami, a tým   si vyslúžil nehynúcu   priazeň nežného pohlavia.   Sú tu scény vážne a   smutné, ale značný priestor   dostávajú aj tie humorné   (niekedy až čiernohumorné),   najviac ma dostalo detské   mudrovanie o Židoch a scéna   s mastnými chlebmi.
Čiernobiely obraz je pri   tomto filme skôr prínosom   než negatívom.

Povojnové nadobúdanie   majetkov, gazdovanie,   kulačenie, družstiev   zakladanie, sem-tam   znásilnenie a aj po papuli   dakto dostane. Gustáv Valach   ako riadny sedliak a odporca   združstevňovania sleduje   rozklad tradičnej dediny a   očividne si svoju rolu   užíva.

Brutal!!!
Spinal Tap + Lobo = Dethklok.   Čiže všetky rokenrolové   klišé spolu s   najbrutálnejším comicsovým   násilím, to všetko v   metalovom háve. Nafúkaní   muzikanti žijúci vo svojom   svete, hektolitre krvi a   všadeprítomná zábavne   zobrazená smrť, nadpriemerne   spracovaná hudobná zložka,   hosťovačky skutočných   velikánov metalu. Po prvej   sérii som viac než   spokojný, k čomu   napomáhajú ozaj vtipné   scenáre jednotlivých častí   a tiež ich úmerná stopáž,   asi 12 minút na jeden diel.   Akurát, ak neholdujete   metalu, asi vám to až také   zábavné nepríde. Ale to už   je vaša vec.

Jednu dobu som existoval ako   stratená existencia, bez   práce a bez zmyslu života,   fungoval som s obráteným   režimom, väčšinu dňa som   prespal a značnú časť noci   trávil pred bedňou (to ešte   bývali poctivé bedne, nie   tenké panely ako dnes). Vtedy   som zistil, že tie skutočné   skvosty filmovej a televíznej   tvorby zvyknú vysielať v   čase od polnoci do rána. A   raz som si tak nad ránom   prepínal z programu na   program, keď som zajastril na   začiatočné helikoptérové   zábery tohto majstrštyku.   Pôvodne som mal v pláne   pokračovať v prepínaní,   ale muzikálové scény s   metlami a kýblami,   montérkové tanečky okolo   sústruhov a Jana Nagyová   (ktorú som v rozospatosti   pokladal za Kalistu Flokhárt   na babete) mi to nedovolili.   Fascinovane som dopozeral až   do konca a následnú viac ako   dekádu som na tento film   choval v duší vrúcnu   spomienku. Dnes som si to   pozrel s triezvejším   pohľadom a musím priznať,   že muzikálové čísla   nestratili nič zo svojho   čara, Jana Nagyová nič so   svojho pôvabu a celá snímka   stále hreje lúčmi   normalizačného optimizmu.

Dedinská poľnohospodárska   kronika mapujúca obdobie od   obsadzovania gazdovstiev po   vyhnaných sudetských Nemcoch   do rozbehnutia normalizácie,   kombinovaná s históriou   jednej rodiny. Na to, že sa   jedná sa o propagandistický   seriál ma prekvapuje, že   udalosti nie sú popisované   nijak extra ružovo.   Osídľovanie pohraničia je   pre niektorých len   príležitosťou ako sa   rýchle obohatiť,   kolektivizácia nie je napriek   dychovke pri rozorávaní   medzí príjmaná nijako   nadšene, ľudia plačú a   vrhajú sa pod traktory,   jemnej kritike sú podrobené   aj budovateľské heslá a   eštébácke metódy 50.   rokov, svoje si samozrejme   odnesú kulaci a iní   škodiči. Na druhú stranu   predseda Hamr, tajomníci a   iní členovia strany to vždy   myslia dobre a napriek tomu,   že majú plné ruky práce v   boji za lepšiu budúcnosť,   nestrácajú pri občasných   cholerických výbuchoch   kontakt s obyčajnými ľudmi.   Po zakolísaní v   šesťdesiatom ôsmom sa veci   navrátia do správnych   koľají a nás čaká svetlá   budúcnosť...
Herecky   zahviezdila pani Havelková   ako dominantná matka, ktorej   ide o blaho rodiny, niekedy   bez ohľadu na jej členov,   ktorí pozvoľna opúšťajú   rodné hniezdo. Jaroslav   Satoranský je uveriteľný   ako obetavý predseda, ktorý   si spočiatku nechá po hlave   skákať. Najsympatickejší   mi asi boli Ilja Prachař v   kulackom tréningu na   Trautenberka a Václav   Lohniský ako pohotový   prezliekač kabátov a   oznamovateľ veľkých   vecí.
Trochu ma   prekvapil ešte v polovici 70.   rokov pri tak rozsiahlom diele   čiernobiely obraz, ale nejako   k tomu celému pasuje a   dotvára atmosféru. Celkovo   sa jedná o veľmi kvalitnú   záležitosť, po   scenáristickej, režisérskej   aj hereckej stránke. A že   sú v nej zmanipulované a   zidealizované dejiny,   vtedajšia súčasnosť aj   medziľudské vzťahy? V   dnešných filmoch a   televízii sa nemanipuluje a   neidealizuje o nič menej.

Kolektívne hľadanie pokladu   (na spôsob "It's a Mad,   Mad, Mad, Mad World"   alebo románu "Dvanásť   kresiel" Ilfu a Petrova)   nesúrodou talianskou grupou,   v ktorej nesmie chýbať   atraktívna kráska a drsný   mafián. Spočiatku som si   myslel, že sa Rusi hrajú na   Talošov, nasadili si   kučeravé parochne a prehnane   gestikulujú, ale obsadenie   prezrádza, že Rusi hrajú   Rusov a Taliani Talianov,   dokonca aj o réžiu sa   podelili. Výsledkom je   bláznivá talianska komédia   fantozziovského typu, ovšem   v sovietskych reáliách, nie   príliš náročná, logiky a   realizmu tu veľa nenájdete,   ale pochybujem že vám vo   filme tohto typu bude   chýbať. Je to svižné,   talianska škola sa nezaprie,   aj keď gagy nie sú vždy   prvej triedy, ale na druhú   stranu sa nimi nešetrí a v   akom inom filme si užijete   naháňačku žigulíka s   moskvičom???

BLEKSABAT!!!
Retro pohľad na život   dobovej subkultúry zvanej   máničky v 70. rokoch. Oproti   skvelej knižnej predlohe   dosť osekané (asi na   štvrtinu) a niektoré scény   a postavy zbytočne   prešponované do extrému,   ako to už vo filmových   adaptáciách tradične býva   a nemyslím, že je to   vyslovene zle, pretože   očakávať od sebelepšieho   filmu, že vám poskytne to   čo kniha je hlúposť.
Plusom filmu rozhodne je   kostýmová a výpravná   autenticita, až na scénu kde   si ústredný hrdina púšťa   zahuhlané androšské   nahrávky z kazeťáku. Mne k   popisovanej dobe príde   reálnejší kotúčový   magnetofón. Vrcholne ma   ovšem popudil mladší   premudrovaný braček a fakt,   že vlasatému rebelovi mama   kupuje rifle...
Slušné sú herecké   výkony hlavnej mladistvej   štvorice aj ostrieľaných   českých a slovenských   matadorov, až na staršiu   Bokovku, ktorej dáko neviem   prísť na chuť v žiadnom   filme.
Inak sa jedná   o príjemný film, ktorý   podľa mňa vypovedá o   spomínanej dobe v zápornom   aj kladnom zmysle, ale keď   chcete mať plnohodnotný   zážitok, prečítajte si   radšej knihu. Prípadne   vypočujte jej audioverziu v   parádnom prednese Jaroslava   Haidlera, tá je balzamom pre   uši aj dušu, asi ako keď   vám niekto opisuje (časom   náležite dotvorené) veselé   príhody z bujnej mladosti.

P.S: Ku   komentárom typu   "adorácia chlastajúcej   mládeže", len toľko,   že podľa mňa decentné   popíjanie a mudrovanie o   svete (o ktorom toho ešte   skoro nič nevieme) k onomu   veku (15-18 rokov) patrí   (alebo aspoň za mojich   mladých rokov patrilo), len   sa z toho nesmie stať hlavná   životná náplň, len doplnok   k ostatným aktivitám.

P.S.2: !!!POZOR   SPOILER!!! alebo   "Knižné scény ktoré   boli vo filmovej verzii   prepísknuté"

-pedagogická súlož sa v   knihe neodohráva v škole   počas vyučovania, ale po   pracovnej dobe v parku v   kríkoch
-policajný   zásah proti máničkám v   knihe nie je masaker na   železničnej stanici (aj keď   viem, že v skutočnosti sa   taká vec v 70. rokoch   minimálne raz stala), ale   nočné vyháňanie letných   nocľažníkov zo stohov a   senníkov esenbákmi
-inkognito udavač nie je   v knihe všetkým známy   miestny hrdina, ale náhodný   spolustolovník v krčme

O čom je sfilmúvanie   románov? Určite nie o   doslovnom prepise, pretože za   prvé majú literatúra a film   niektoré navzájom   neprenosné vyjadrovacie   prostriedky. Za druhé   pokúšať sa vtesnať dej   niekoľkostostranovej knihy do   maximálne dvojhodinovej   stopáže celovečerného   filmu je hlúposť. Kvalitné   sfilmúvanie kvalitných   literárnych diel by malo   sledovať jeden jediný cieľ:   zachytenie pôvodnej   atmosféry a jej prenesenie na   plátno. A to sa v tomto   prípade podarilo.

Pokiaľ by ste v tomto filme   hľadali dáku kladnú   postavu, máte smolu. Všetci   sú tu menšie alebo väčšie   svine. Mladí aj starí,   grázli aj vychovávatelia.   Vrcholom sú scény z   polepšovne, zlovestná temná   atmosféra starého   ošarpaného baráku, plného   zazerajúcich psychopatov   (Krampol!) a náležite   nervná hudba k tomu. Scénu   Vyskočilovej navštevy   suterénnej klubovne   delikventskej smotánky   milujem a púšťam si ju   opakovane. Finále zadupe   akékoľvek prechodné   sympatie a nedajbože nádeje   ku komukoľvek.

Zaujímavé je, že   režisér Bočan v rovnakej   dobe nakrútil s už   osvedčenou časťou   osadenstva Pasťáku   (Vyskočil, Krampol, Sloup,   Jánský) vo veľmi podobnej   temnej atmosfére iný   mládežnícky príbeh -   televíznoseriálovú podobu   rýchlošípskej klasiky   Záhada hlavolamu.

Ešte jedno číslo, veď je štvrtok...
Marek Brodský (dabovaný   Mirom Nogom) pod vedením   charizmatického Albánca   Bekima Fehmiu (dabovaného   Stanom Dančiakom) porcuje   sekerou mäso pre tigre v   bratislavskej ZOO. Silné   reči o šelmách a   cigaretách značky Štart.   Opilecké výpravy nočnými   spojmi po bratislavskom   okolí, pokusy o sexuálne   hrátky a oslobodzovanie   ošípaných. Umelecký záber   na páriace sa leopardy.   Dysfunkčná rodina v   petržalskom paneláku.   Stivínova niekedy docela   nervná muzika. Môže byť.

Výpravná záležitosť, kde   sa na rozpočte nešetrilo a   je to vidieť, akčné scény   miestami trochu slabšie a   občas sa dosť afektovane   zomiera, ale to patrilo k   dobe. O historickej presnosti   si nerobím ilúzie pri tomto   ani iných historických   seriáloch. Tu sa mi ale   komunisti nezdajú prehnane   glorifikovaní, ba spočiatku   mi dokonca Husák nepríde   extra sympatický a ešte ma   prekvapil výskyt Slánskeho,   ale neviem kto ho hrá. Naopak   Tiso a spol nie sú prekvapivo   zobrazení ako bezcitné   krvilačné beštie, Mach v   podaní Durdíka má dokonca   značnú charizmu. Najmenej   sympatická v tomto seriáli   je londýnska exilová vláda,   čo je ale v dobovom kontexte   pochopiteľné. Veľmi pekne   sú vystihnuté slovenské   ľudové obyčaje ako   obliekanie a vyzliekanie   gardistických uniforiem   podľa potreby, tiež pomoc   Židom nebývala nezištná.   Obsadenie je megahviezdne a   dobre zvolené (Vašek,   Rajniak, Kvietik,   Kocúriková, Jamrich), občas   sa mi dokonca narušila   zafixovaná predstava o   niektorých hercoch:   tradičný záporák Andy Hryc   ako drsný klaďák Stanek a   naopak pohoďák Marián   Zednikovič ako hnusný   policajný vyšetrovateľ pri   výsluchu. Taktiež kvitujem   že sa Radoslav Brzobohatý   nechal nadabovať Ladislavom   Chudíkom, naopak slovenčina   Vladimíra Brabca miestami   dosť ťahá uši. Dobrý   seriál, ale asi ho radšej   neskúšajte pozerať na jeden   záťah ako som to skúšal   ja.

S tím kvérem to snad nemyslíš vážně?!
Charizma Vlada Müllera. To je   to čo drží tento výtvor   ako-tak pokope. Inak je to   detský seriál reznutý   eko-agitkou a dokumentárnym   filmom, v ktorom sa vyskytujú   neherci a ochotníci. Jediný   kto herecky sekunduje   Müllerovi je zákerný   pytliak Karel Vochoč a práve   pästný súboj medzi týmito   dvomi, zavŕšený lesným   požiarom, bol jeden z   akčných vrcholov môjho   detstva. Ovšem s 30 ročným   odstupom už to taká sláva   nie je, vlastne sa tam po sebe   len mierne sápu a na päste   ani nedôjde. Čo ma ale   vrcholne iritovalo bol ten   hrdzavý krpec, ktorý nevie   hrať, nevie spievať a v   niektorých momentoch by si   zaslúžil pár výchovných   prepleskov. Profesionálne   odvedená je hudba Vadima   Petrova, hlavne tá v   napínavých momentoch. Znelka   je kapitola sama o sebe,   miestami znie ako keď sa   naťahovala páska (poznámka   pre mp3 generáciu: Z toho sme   počúvali hudbu) a   červenovlasý mlaďas   pochováva veškerú snahu   orchestra aj Vlada. Aj napriek   všetkým výtkam mám tento   seriál rád nielen z   nostalgie, ale ďalšie   pozretie si asi doprajem až o   nejaké to desaťročie   neskôr.

Od tohoto filmu som čakal,   že to bude svižná smršť   na spôsob Čiernej mačky a   bieleho kocúra. Vejdělek   ovšem nie je Kusturica. V   pomerne nudnom príbehu má   hlavným zdrojom zábavy byť   Bolek Polívka, ktorý po   každom treťom slove pičuje   a kurvuje. Nič proti   vulgarite, ale tuná je po   použitá dosť samoúčelne a   po chvíli akurát otravuje,   rovnako ako cigánska hudba,   ktorá má ďaleko k   balkánskej svižnosti   Bubamary. Plusom je kvalitná   kamera, úvod Somáliho   príbehu, Vladimír Javorský   a Kovaříkovej kozy na úvod.   Nič moc.

Hneď v úvodnej minúte na   človeka dýchne esencia   detského socseriálu,   ústredie medzinárodného   gangsterského spiknutia   strážené nabúchanými   búchačmi v kovbojských   klobúkoch je natočené na   dákom československom úrade   s kvetináčmi na chodbe a   veľké veci sa prejednávajú   sediac v typizovaných   kresielkach v zasadačke za   koženkovopolstrovanými   dverami. Nastupujú decká, do   ústrednej hrdinky som bol v   onom blaženom veku celkom   slušne zabuchnutý a ich   dosť otravný primát Dodo.   Logika príbehu dostáva   miestami dosť na frak, ako to   už v detských seriáloch   býva, ale pokiaľ je to   zábavné, nemám výhrad. O   zábavu sa snaží koktavý   Pišta Kostelka dobovaný   Satinským (ale moc mu to   nejde) a hlavne károvaní   nohsledi juhoamerického   kripelgaunera Kňažka v   podaní Čálika a Debnára,   tí nemajú chybu, počas   bitiek vykrádajú Buda   Spencera a behom naháňačiek   prebiehajú medzi zábermi z   Bojníc do Dvora Králového a   naopak. Zábavné naopak nie   sú šimpanzove   "vtípky", mám   pocit že nimi akurát   naťahovali stopáž. Slušný   seriál pre detváky, hlavne   tie čo vyrastali v 80. rokoch   môžu pri znelke od Lipu aj   nostalgickú slzu upustiť.

Muzikanti pašujú hašiš,   západní nemci šperky,   kamionisti cigarety a rakúski   dôchodcovia svetríky z   Viedne, našťastie tieto   hrdelných zločiny včas   odhalia colníci so sokolím   zrakom a zázračnou   intuíciou. Hodne propagandy,   trochu detektívky a kopa   humoru, väčšinou   nechceného. Nadväzuje na   seba len prvý a posledný   diel, to medzi tým sú   samostatné príbehy.   Nereálna snaha o   poľudštenie colníkov   samozrejme nevyšla, ale inak   celkom pozerateľné ako   nenáročná kriminálka s   ideologickým nánosom   retronostalgickou náladou a   veľmi slušným hereckým   obsadením.