Černá země

Vladom Müller ako dominantný dedinský alfa-samec kláti dievky v sene aj storočné duby holými rukami až kým ho to tiež neskláti. Následne divák sleduje osudy jeho potomkov, oficiálne zakríknuté knihomoľné pánča Langmajera a oprsklého proletárskeho bastarda Javorského. V prvom momente by som očakával skôr opačné obsadenie, ale obaja mladí páni sa osvedčili. Obaja si užijú svoje, jeden pohŕdania že sa nevie chopiť gazdovských opratí na rodinnom grunte a druhý chudobného detstva, nie príliš vľúdneho nevlastného fotra aj učiteľských prepleskov v nemeckej škole. Časom idú záležitosti od zlého k ešte horšiemu, ako to už v živote býva, samovraždy, alkoholizmus, drina v bani, prvá svetová vojna a podobné radovánky pre pospolitý ľud. Osobne si v nápodobných líčeniach neblahých osudov docela rochním (knihy ako Steinbeckovo Ovocie hnevu alebo Sinclairova Džungľa sú moje srdcovky), ale tuná ma nasral koniec-nekoniec. Z hercov okrem už spomínaných by som vyzdvihol Jiřího Schmitzera ako mládež kaziaceho alko-kurevníka s občasným výskytom na socialistických schôdzach, Radoslava Brzobohatého ako gruntom posadnutú sedlač, Jana Teplého ako ukážkovú maloburžoáznu sviňu a zakríknutú chuderu Evu Holubovú. Námetovo to má slušný potenciál, aj herecké obsadenie je viac než slušné, ale čo sa týka celkového spracovania, tak finálnemu produktu niečo chýba a frekvencia "snových záberov" ma príliš často nútila podvracať oči k nebu.