Pád domu Usherů

Filmovú tvorbu Mikea Flanagana som mal svojho času celkom rád, ale tá seriálová vo mne vzbudzuje permanentné rozpaky a nevôľu. Tentoraz si za účelom aktualizácie vybral klasika z najklasickejších - samotného Edgara Allana Poea - a spôsob, akým pristupuje k jeho dielu, by sa dal pod prísnym drobnohľadom označiť za nactiutrhačský. Remeselne vyleštené prevedenie, vycibrené dialógy ako z partesu, časové skoky a roztrúsené dejové segmenty do seba nakoniec úhľadne zapadnú ako kvádre na egyptskej pyramíde ... no čo z toho, keď do voľného narábania a žonglovania s tradičnými poeovskými príbehmi, motívmi, citátmi a postavami (súčasť filmárskej hry dnešnej postmodernej doby), boli opäť primiešané aj dnešné módne agendy a ideológie, čo už začína hraničiť s obsesívnou poruchou až úchylkou ... Pri pohľade do klanu Usherovcov to totižto vyzerá, že polovica jej rodinných príslušníkov sú členovia LGBTQ+ komunity, ďalší zas členovia (alebo aspoň sympatizanti) hnutia BLM (pričom medzi týmito dvomi množinami dochádza k prienikom), no a ten zvyšok má aspoň nejakú tú nonkonformnú sexuálnu potrebu ... Isteže, nekritickí požierači netflixovskej zábavy a progresívne-liberálni sodomiti (ktorí by s plným nosom kolumbíjskeho snehu najradšej oprcali všetko, čo sa hýbe) si u toho najskôr spokojne pochrochtávali, no kultivovaný divák - čo netrpí dyslexiou, a má už čo-to načítané - asi len ťažko môže schvaľovať takúto násilnú penetráciu literárnej klasiky prostredníctvom výsostne súčasného, špinavého ideologického falusu ! Je preto náramná škoda, že Mr. Flanagan a jemu podobní neomarxisti z terajšej americkej filmovej branže nepôsobili už v 2.polovici 20.storočia v bývalom East-bloku (kde by dozaista patrili medzi agilných ideológov a zapálených propagandistov vtedajšieho režimu), pretože tým pádom by nás aspoň nemuseli otravovať a vyrušovať ešte aj v 21.storočí ... Ak však ide o dôstojné filmové spracovanie tvorby E. A. Poea, neostáva tak nič iné, ako oprášiť staré dobré kusy od zosnulého Rogera Cormana.