Prikázané uvoľnenie

„My sme taký zvláštny národ, my adorujeme zvláštne indivídua, však sa pozrite na mňa.“ Nebolo to zlé, inšpiráciou bol aspoň minimálne Ťažký týždeň (tomu mimochodom s tým novým borcom ide karta) a tak Jaro Slávik glosuje posledné udalosti. Niektoré veci troška strojene, niektoré nasilu, niektoré banálne až nevtipné. Niekedy na môj vkus príliš športu, troška ubrať smiechu a hlavne ten stôl je fakt dostatočne čistý. A tiež možno veľa subjektívnych názoroch a skákanie z jednej záležitosti do druhej, bez akéhosi prirodzeného plynutia. Na druhej strane niekoľko fenomenálnych momentov a zásekov do živého. Topka je keď si robí sám zo seba prču z tej jeho hviezdnej filmografie z 90s (ospravedlňujem sa, že som v 90s vydal Joža Pročka), nemajú chybu listy divákov, kde mu nadávajú (Marek, ďakujem), niektoré múdra tesať do kameňa (my uplácame všetkých a potom nadávame) a zlatá topka bola "Malta je taká futbalová Čadca". Suma sumárum, celkom v pohode relácia